3Obdo/42/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s. r. o., so sídlom Politických vězňú 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grosslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: W. X., nar. XX. F. XXXX, so sídlom B., zast. advokátkou JUDr. Miriam Bitalovou, so sídlom Hviezdoslavova 8, Rimavská Sobota, o zaplatenie zmenkovej sumy 335,59 eur s príslušenstvom, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/197/2015-111 zo dňa 17. septembra 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom zo dňa 07. apríla 2015 č. k. 13C/398/2013-70 v znení opravného uznesenia zo dňa 28. mája 2015 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 335,59 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 635,59 eur, 6 % úrok zo zmenkovej sumy 635,59 eur a zmenkovú odmenu 2,12 eur. Vzájomný návrh odporcu zamietol.

Súd návrhu na zaplatenie zmenkovej sumy vyhovel s tým, že odporca namietal len okolnosti týkajúce sa záväzkového vzťahu založeného zmluvou o úvere, čo nebolo predmetom tohto konania. Predmetom konania bol nárok zo zmenky, ktorú navrhovateľ nadobudol indosamentom, a nie právne posúdenie spotrebiteľského vzťahu. Odporca voči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne relevantné námietky podľa zákona č. 191/1950 Zb., dohodu o vyplnení zmenky namietal len ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, čiže len ako spotrebiteľský vzťah podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a podľa Občianskeho zákonníka. Odporca voči terajšiemu majiteľovi zmenky neuplatnil námietky podľa zmenkového zákona. Na tomto základe súd návrhu vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech úspešného navrhovateľa.

Odporca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a v odôvodnení uviedol, že záväzok zozmenky vznikol v súvislosti s úverovou zmluvou, na základe mu ktorej Pohotovosť, s. r. o., Bratislava poskytla spotrebiteľský úver. Poukázal aj na odlišné rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4C/150/2013 zo dňa 30. augusta 2013, ktorý vyslovil názor, že zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky je neprijateľnou, teda neplatnou zmluvnou podmienkou. Uviedol, že zmenka nespĺňa ani predpoklady podľa zákona č. 191/1950 Zb. a došlo k porušeniu § 33 ods. 2 zmenkového zákona. Ďalej uviedol, že záväzok z úverovej zmluvy bol rozhodnutý rozhodcovským rozsudkom, pričom návrh na exekúciu ne jeho podklade bol zamietnutý exekučným súdom. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a odporcovi priznať trovy konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkovo-právny vzťah. Navrhovateľ predložil súdu originál zmenky, ktorá je listinným cenným papierom, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím nahradiť. Predložením platnej zmenky navrhovateľ jasne, úplne a zrozumiteľne dokázal svoje právo na zaplatenie zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky neboli odporcom vznesené žiadne námietky. Pokiaľ odporca uviedol, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, zdôraznil, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch pripúšťal na zabezpečenie nárokov z úveru vystavenie zmenky. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania za vyjadrenie k odvolaniu (59,49 eur bez DPH).

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd zistil, že odporca dňa 26. októbra 2009 vystavil blanko zmenku, ktorú ako vystaviteľ riadne podpísal, identifikoval sa pritom ako fyzická osoba a na zmenke je uvedené číslo zmluvy a záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. zmenkovú sumu.

Odporca nepoprel skutočnosť, že zmenku podpísal, avšak ju nevypisoval on, ale pracovník spoločnosti Pohotovosť, s. r. o.. Namietal, že zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonom, a preto je neplatná.

Odvolací súd s odkazom na ustanovenia zmenkového zákona a zákona o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov správne právne vec posúdil. Súd prvého stupňa písomne odôvodnil, že odporca voči terajšiemu majiteľovi zmenky neuplatnil v konaní námietky podľa zmenkového zákona. Navrhovateľ uplatnil svoje právo zo zmenky, ktorá je skriptúrnym aktom, ktorý inkorporuje právo navrhovateľa samo osebe a vznesené námietky odporcom sa týkali najmä záväzkového vzťahu založeného zmluvou o úvere, ktorý nebol predmetom konania. Svoj podpis na zmenke nenamietal a námietka absolútnej neplatnosti zmenky z dôvodu je vyplnenia inak, než v súlade s § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je dôvodná.

Odvolací súd v odvolacom konaní dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že odporca vystavil zmenku, ktorá je platná a z ktorej mu vznikla povinnosť uhradiť majiteľovi zmenky ním požadovanú zmenkovú sumu. Navrhovateľ zmenku riadne predložil, ale odporca nepreukázal, že by zmenkovú sumu zaplatil, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. v odvolaním napadnutej časti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 150 ods. 1 O. s. p. tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

Odporca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa 04. novembra 2015 podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. v spojení s § 239 ods. 1 O. s. p. a § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p.

V odôvodnení namietal procesné a hmotnoprávne pochybenie súdov. Uviedol, že v konaní došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu a postupom súdu tak došlo k zásahu do práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“), ako i čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovoru“), nakoľko sa súdy nezaoberali spotrebiteľskou rovinou sporu. Zároveň sa odvolací súd procesne nevysporiadal so žiadosťou na predloženie prejudicálnej otázky Súdnemu dvoru ES.

Ďalej poukázal na to, že predmetná pohľadávka predstavuje istinu 335,59 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne. Vzhľadom na poskytnutý spotrebiteľský úver 300 eur je toto plnenie v hrubom nepomere, keďže dlh predstavuje spolu sumu 2 327,46 eur.

Uviedol, že konanie začaté na základe Nariadenia európskeho parlamentu a rady č. 861/2007 pre veci s nízkou hodnotou sporu a procesný postup podľa uvedeného nariadenia mal byť taký, že spor mal byť prejednaný v rámci tohto nariadenia a súd nemal postupovať len z jediného dôkazu - zmenky a súd prvého stupňa mal vyzvať navrhovateľa vzorovým tlačivom „B“ uvedeným v prílohe II nariadenia, teda nemal vec posudzovať podľa zákona č. 191/1950 Zb. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa nemal príslušným vo veci rozhodovať podľa § 10 zákona č. 371/2004 Z. z.. Podľa uvedeného nariadenia je súd povinný zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľov.

Ďalej uviedol, že zmenka nespĺňa predpoklady podľa zmenkového zákona v platnom znení, nakoľko obsahuje dojednania „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zároveň podľa dovolateľa došlo k porušeniu ust. § 33 ods. 2 zmenkového zákona.

Súd mal s poukazom na dobré mravy (§ 3 Občianskeho zákonníka) uviesť, že je potrebné rozlíšiť neplatnosť zmenky ako cenného papiera podľa zákona č. 191/1950 Zb., ale aj pre neplatnosť dojednania o vystavení, resp. vyplnení zmenky a následnej neplatnosti samotnej zmenky vystavenej na základe neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne v rozpore so zákonom o poskytovaní spotrebiteľských úverov, prípadne denný úrok 0,25 % prehlásiť za rozporný s dobrými mravmi. V podrobnom dovolaní odkazuje a cituje z iných rozhodnutí súdov.

Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania 276,78 eur.

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že v tejto veci nie je dovolanie prípustné, čo vyplýva aj z Nariadenia. Napadnutý rozsudok považuje za správny a navrhol dovolanie odmietnuť ako neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal v zákonnej lehote účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243b ods. 1 O. s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

1/ Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok, proti ktorému je dovolanie prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.), je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.) a tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.).

Z uvedeného ustanovenia prípustnosť dovolania žalobcu nevyplýva. Odporca podal dovolanie (podľa obsahu) proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky uvedené v § 238 O. s. p.

2/ Dovolanie je procesne prípustné len ak v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p.. Dovolací súd má povinnosť skúmať existenciu procesných vád ex offo, preto sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 O. s. p. nie je predmet konania významný, ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p.. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak došlo k porušeniu ustanovenia § 237 ods. 1 O. s. p., pričom nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len záver dovolacieho súdu, že k niektorej z vád skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady uvedené v ust. § 237 ods. 1 písm. a/ až e/, g/ O. s. p. netvrdil, ani neboli v konaní dovolacím súdom zistené.

Dovolateľ podal dovolanie z dôvodu existencie vady konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p..

3/ Podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

Citované ustanovenie výslovne dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti s postupom súdu, teda s procesnou činnosťou súdu, ktorá sama o sebe nemá výraz v súdnom rozhodnutí. Odňatím možnosti konať pred súdom zákon rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov, a ktoré mu boli postupom súdu znemožnené. Uvedenému dovolaciemu dôvodu sú teda vlastné tri pojmové znaky, a to: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom bola odňatá účastníkovi konania. Zákon však bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciou procesných práv a právom chránených záujmov, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok na zabezpečenie svojich práv a právom chránených záujmov. Z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. je rozhodujúce, či bol účastník v dôsledku nesprávneho postupu súdu ukrátený na svojich procesných právach.

Vady konania vymedzené v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p. súd skúma ex offo.

4/ Dovolací súd zistil, že odporcovi ako účastníkovi konania nebolo doručené vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu, čo sa považuje za porušenie jeho ústavných práv a za vadu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.. Vyjadrenie k odvolaniu doručí odvolací súd, ak nebolo doručené súdom prvého stupňa. Nedoručením vyjadrenia k odvolaniu došlo k porušeniu procesných práv účastníka, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok, ako aj k porušeniu práva účastníka na spravodlivé konanie zaručené článkom 6 ods. 1 dohovoru, preto v tomto smere dovolací súd vyhodnotil postup odvolacieho súdu za procesne nesprávny, keď odvolanie nedoručil žalobcovi ako účastníkovi konania. Tento názor vyvodzuje aj s odkazom na ustálenú judikatúru ESĽP (napr. rozsudok z 13. januára 2015 Trančíková proti SR).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že existencia vady podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zakladá prípustnosť dovolania, ako aj jeho opodstatnenosť. Ak súd zistí takúto procesnú vadu, táto je vždy dôvodom, pre ktorý musí súd napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2, 3 O. s. p. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.