3Obdo/41/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobcu: GOEX, s.r.o., Karmínova 1068/1, 010 03 Žilina, IČO: 31 378 676, zast. Weis & Partners s.r.o., Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Ing. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, J., zast. HHB advokátska kancelária s.r.o., Andreja Kmeťa 576/13, 036 01 Martin, IČO: 52 274 896, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline pod č. k. 13Cob/71/2023-126 zo dňa 13.07.2023, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 13Cob/71/2023- 126 zo dňa 13.07.2023, ako aj uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č. k. 23Cb/12/2023-36 zo dňa 22.03.2023 a vec v r a c i a Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 13Cob/71/2023-126 zo dňa 13.07.2023 zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cb/12/2023-36 zo dňa 22.03.2023 tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súčasne priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania spojených s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že hoci okresný súd v napadnutom uznesení citoval ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, § 56a ods. 1 a § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, nehodnotil a neposudzoval osvedčenie zákonných podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to osvedčenie dôvodnosti a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s námietkou žalovaného, že okresný súd v odseku 28. odôvodnenia svojho uznesenia poukázal iba všeobecné postupy pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia a v odseku 29. stroho konštatoval, že „žalobca osvedčil potrebu úpravy pomerov, z ktorého dôvodu neodkladné opatrenie v zmysle požadovaného petitu nariadil a ktoré neprimerane nezasahuje do záujmov žalovaného, keďže nariadením neodkladného opatrenia je naplnená prevenčná povinnosť predchádzať hroziacim škodám“. 3. Krajský súd v Žiline na rozdiel od rozhodnutia okresného súdu konštatoval, že žalobca v potrebnej miere a intenzite neosvedčil zákonné podmienky k vyhoveniu jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Mal za to, že žalobca v zmysle § 326 ods. 1 a 2 CSP k tvrdeniu o zadržiavaní účtovnej dokumentácie žalovaným nedoložil žiadnu listinu a držbu, resp. dispozíciu s touto dokumentáciou neosvedčil potrebným spôsobom, ktorý bol nevyhnutný k tomu, aby bolo možné uložiť žalovanému povinnosť vydať účtovné záznamy žalobcu, a to za obdobie od roku 2016 do roku 2022, tak ako to žalobca požadoval. Krajský súd v Žiline ďalej uviedol, že pokiaľ sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia požadovalo vydanie účtovných záznamov, tak primárnym predpokladom pri takomto návrhu a požadovanom petite bolo nevyhnutné osvedčiť dispozíciu žalovaným s týmito dokladmi, k čomu zo strany žalobcu nedošlo v potrebnej miere, aby bolo možné takúto dispozíciu s dokladmi žalobcu žalovaným konštatovať, a preto nebola podľa názoru Krajský súd v Žiline osvedčená zákonná podmienka pre tento nárok uplatnený žalobcom. Krajský súd tiež uviedol, že žalobca netvrdil, že by žalovaného vyzval na predloženie takýchto záznamov, pretože k návrhu na nariadenie neodkladných opatrenia doložil iba žiadosť o zaslanie zmluvnej a účtovnej dokumentácie, ktorá bola adresovaná spoločnosti PROSORT, spol. s r.o. Poprad. Keďže zo zákonnej úpravy § 326 ods. 1 CSP vyplýva požiadavka kumulatívneho splnenia obidvoch zákonných podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a preto, že v danom prípade nebola splnená podmienka osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému žalobca žiadal poskytnúť súdnu ochranu, Krajský súd v Žiline uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie odkladného opatrenia zamietol.

4. Pre úplnosť Krajský súd v Žiline doplnil, že žalobca neosvedčil ani druhú zo zákonných podmienok pre nariadenie odkladného opatrenia, a to potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ak tvrdenie hrozby škody na strane žalobcu až vo výške 3 miliónov eur z titulu postupu daňového úradu pri absencii účtovnej dokumentácie nie je možné hodnotiť ako reálne hroziacu ujmu na strane žalobcu. Pre naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia sa vyžaduje reálnosť hrozby ujmy, ktorá podľa názoru krajského súdu nebola osvedčená. Takisto mal krajský súd za to, že v danom prípade nebola splnená ani podmienka naliehavosti pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže u žalobcu je jediným konateľom od 05.10.2022 p. O. I. a k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo až dňa 24.02.2023.

5. Na záver Krajský súd v Žiline uviedol, že pre toto konanie bolo určujúce posúdenie a vyhodnotenie osvedčenosti, resp. neosvedčenosti zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto nebolo potrebné vyjadrovať sa k tvrdeniam finančných strát, ktoré mali nastať s prevádzkou hotela, v ktorom mal funkciu riaditeľa vykonávať žalovaný, a to za obdobie rokov 2020 a 2021. Krajský súd ďalej, uvedomujúc si § 329 ods. 2 CSP, poukázal na odvolacie dôvody žalovaného a doložené čestné vyhlásenie, z ktorých vyplývalo, ako bolo riešené odovzdávanie dokladov týkajúcich sa inventarizácie majetku a vykonanie samotnej fyzickej inventarizácie.

6. Proti uzneseniu Krajský súd v Žiline podal v zákonnej lehote žalobca dovolanie, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Žalobca v dovolaní namietal vadu odvolacieho konania podľa § 420 písm. f) CSP, ktorú odôvodňoval nezákonným postupom súdu prvej inštancie tvrdiac, že súd prvej inštancie, napriek tomu, že v danom prípade odvolanie smerovalo voči rozhodnutiu vo veci samej (nariadené neodkladné opatrenie konzumuje vec mu), neurčil zmysle § 373 ods. 3 CSP lehotu na vyjadrenie a odvolanie zaslal žalobcovi iba na vedomie. Aj napriek tomu, že okresný súd žalobcu nevyzval, aby sa v zákonnej lehote vyjadril k odvolaniu žalovaného, žalobca sa v zákonnej lehote k predmetnému odvolaniu vyjadril, avšak Krajský súd v Žiline pred uplynutím zákonnej lehoty na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného vydal napadnuté uznesenie, ktorým zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

8. Dovolateľ namietal, že neumožnením mu vyjadriť sa k odvolaniu žalovaného v zákonnej lehote podľa § 373 ods. 3 CSP, neprihliadnutím odvolacieho súdu na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného arozhodnutím o odvolaní žalovaného pred uplynutím zákonnej lehoty na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného, došlo zo strany Krajského súdu v Žiline a Okresného súdu Žilina k znemožneniu procesného práva žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Dovolateľ ďalej uviedol, že ak by okresný súd a krajský súd umožnili žalobcovi vyjadriť sa k odvolaniu žalovaného zákonnej lehote, odvolací súd by posudzoval aj vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného, ktorého znenie dovolateľ uviedol v podanom dovolaní.

10. Dovolateľ v závere dovolania navrhoval, aby súd odložil právoplatnosť uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/71/2023-126 zo dňa 13.07.2023, ktoré odôvodňoval tým, že na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cb/12/2023, ktoré sa stalo jeho doručením účastníkom súdneho konania exekučným titulom, je vedená exekúcia na nepeňažné plnenie pod sp. zn. 385EX 319/2023, ktorý cieľom je zabezpečiť účtovné záznamy žalobcu vedené za rozhodné obdobie od roku 2016 z roku 2022. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že v exekučnom konaní boli sprístupnené priestory ALTREA n.o., v ktorých sa nachádzala dokumentácia - hotelové faktúry k pobytu v hoteli končistá za rok 2019, ktoré exekútor zaistil. Názoru dovolateľa by zastavením exekúcie v dôsledku zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mohlo dôjsť k zmareniu prístupu žalobcu k účtovnej dokumentácii, ktorú žalovaný stále zjavne má fakticky k dispozícii.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu zo dňa 14.09.2023 uviedol, že súdne konanie ohľadom nariadenia neodkladného opatrenia je veľmi špecifické a jeho základným účelom je dosiahnutie rýchlej úpravy právnych vzťahov strán sporu. Podľa názoru žalovaného ustanovenia CSP upravujúce konanie o nariadení neodkladného opatrenia neboli zo strany Krajského súdu v Žiline nijako porušené. Poukázal na § 331 ods. 1 CSP, ako aj § 329 ods. 1 posledná veta CSP a uviedol, že v situácii, ktorá vznikla v tejto veci, nemusel Krajský súd v Žiline doručovať odvolanie žalobcovi na vyjadrenie, lebo CSP takýto postup od Krajského súdu v Žiline nikdy nevyžadoval. Ďalej uviedol, že Krajský súd v Žiline nemohol ani prihliadať na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré boli vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu zo dňa 16.07.2023 uvedené.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by dovolací súd dospel k záveru, že Krajský súd v Žiline mal doručovať odvolanie žalobcovi za tým účelom, aby sa k nemu mohol vyjadriť, dovolanie nie je podľa jeho názoru podľa § 420 písm. f) CSP prípustné, keďže pochybenie Krajského súdu v Žiline nie je tak intenzívne, aby mohlo mať za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.

13. Žalovaný poukázal na text vyjadrenia k odvolaniu pričom uviedol, že žalobca v ňom len rozvíja a dopĺňa skutočnosti, ktoré už uviedol vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a prikladá k svojmu podaniu nové dôkazy. Krajský súd v Žiline vzhľadom na znenie § 154, § 329 ods. 2, § 366 a § 384 CSP nemôže obsah vyjadrenia k odvolaniu a jeho prílohy vzhľadom na charakter zohľadniť. Vzhľadom na uvedené tým, že Krajský súd v Žiline vydal uznesenie, ktorým nezohľadnil vyjadrenie k odvolaniu, nijako nepoškodil právo žalobcu na spravodlivý proces, lebo vyjadrenie k odvolaniu a jeho prílohy by aj tak nemohol zohľadniť. Preto podľa názoru žalovaného nemá žiadny praktický význam dovolaniu vyhovieť.

14. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol a návrh na odklad právoplatnosti zamietol.

15. Najvyšší súd ako súd dovolací, podľa § 35 CSP po zistení, že dovolanie podal včas žalobca zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že v konaní došlo k vade v zmysle § 420 písm. e) a f) CSP.

16. Podľa § 420 písm. e) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.

17. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

18. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho opodstatnenosti. Pri skúmaní prípustnosti dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky bral na zreteľ, že dovolaním je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, pričom dôkladné skúmanie povahy napadnutého rozhodnutia (či sa jedná o rozhodnutie vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí) bolo kľúčové pre posúdenie otázky prípustnosti dovolania.

19. Okresný súd Bratislava V, ako aj Krajský súd v Žiline považovali predmetné neodkladné opatrenia za rozhodnutie vo veci samej, o čom svedčí aj skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný spolu so žalobou, o ktorej by súd rozhodoval po rozhodnutí o neodkladnom opatrení a nebol podaný ani počas konania vo veci samej. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že strany sporu chceli prostredníctvom neodkladného opatrenia dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. S poukazom na uvedené je možné konštatovať, že proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline je dovolanie podľa § 420 CSP prípustné.

20. Dovolací súd preskúmaním predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava V domáhal proti žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vydať účtovné záznamy žalobcu zo obdobie od r. 2016 do r. 2022. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 23Cb/12/2023-36 zo dňa 22.03.2023 predmetné neodkladné opatrenie nariadil. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, v ktorom súčasne vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava V. Po podaní odvolania Okresný súd Bratislava V postúpil spis Okresnému súdu Žilina na ďalší postup. Okresný súd Žilina doručil dňa 06.07.2023 odvolanie žalovaného na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu a vec dňa 11.07.2023 predložil na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 13Cob/71/2023- 126 zo dňa 13.07.2023 napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava V zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Právny zástupca žalobcu zaslal dňa 14.07.2023 Okresnému súdu Žilina vyjadrenie k odvolaniu.

21. V posudzovanom prípade je potrebné v prvom rade skúmať splnenie procesných podmienok konania, ktoré predstavujú základné zákonné predpoklady, aby súd mohol autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu čl. 1 CSP. Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Ustanovenie § 161 CSP má povahu generálneho procesného ustanovenia, týkajúceho sa skúmania procesných podmienok. Ak súd kedykoľvek v priebehu sporového konania zistí nedostatok procesnej podmienky, postupuje v konaní v závislosti od toho, či sa jedná o odstrániteľný alebo neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

22. Dovolací súd v súvislosti s rozhodnutím o neodkladnom opatrení a vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MObdo/3/2013 zo dňa 22.08.2013 v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 510/2012-48 zo dňa 05.06.2013, ktoré boli vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, avšak ktorých jednotlivé čiastkové závery sú aplikovateľné aj za účinnosti Civilného sporového poriadku. Z daných rozhodnutí vyplýva, že v prípade podania odvolania žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení a vznesení námietky miestnej nepríslušnosti je primárne úlohou odvolacieho súdu takúto námietku posúdiť a v prípade dôvodne vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti napadnuté uznesenie zrušiť pre nedostatok podmienok konania. Súčasne z rozhodnutí vyplýva, že ak v dôsledku postupu žalobcu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na miestne nepríslušný súd,nie je možné poskytnúť ochranu právu žalovaného na zákonného sudcu, potom nie je možné ani poskytnúť ochranu právu žalobcu na urýchlené a účinné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa záveru Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaného v citovanom rozhodnutí teda žalobca v uvedenej situácii nesie procesnú právnu zodpovednosť za výsledok konania v prípade, ak sa obráti na miestne nepríslušný súd.

23. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

24. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

25. Podľa § 14 CSP je všeobecným súdom fyzickej osoby súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

26. Podľa § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

27. V predmetnej veci bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný na Okresný súd Bratislava V. Žalovaný v odvolaní podanom proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenie, teda pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava V. Podľa skutočností vyplývajúcich zo spisového materiálu možno považovať vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava V za dôvodnú.

28. Okresný súd Bratislava V po podaní odvolania skúmal miestnu príslušnosť, námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava V vyhodnotil ako dôvodnú a postúpil veci Okresnému súdu Žilina. Za danej procesnej situácie možno konštatovať, že Okresný súd Bratislava V nepostupoval správne, ak po podaní odvolania posudzoval dôvodnosť vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti, na jej základe postúpil vec Okresnému súdu Žilina a nepredložil vec svojmu nadriadenému súdu na rozhodnutie o odvolaní, ktorým bol Krajský súd v Bratislave. Podaním odvolania začína fáza odvolacieho konania, pričom úkony súdu prvej inštancie v rámci odvolacieho konania sú obmedzené na úkony špecifikované v § 373 a § 374 CSP. Súčasne je potrebné uviesť, že odvolací súd skúma procesné podmienky konania a v prípade, ak zistí, že procesné podmienky neboli splnené, je v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí neozrejmil, prečo považoval procesnú podmienku funkčnej príslušnosti, teda príslušnosti Krajského súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní podanom proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V za splnenú. Súčasne vo svojom rozhodnutí opomenul posúdiť námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava V, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval, pričom toto opomenutie bolo spôsobilé založiť vadu konania spočívajúcu v porušení práva na zákonného sudcu.

29. Okrem uvedeného nesprávneho postupu pochybil súd prvej inštancie, ak odvolanie žalovaného doručil právnemu zástupcovi na vedomie bez toho, aby ho súčasne vyzval na vyjadrenie k odvolaniu v určenej lehote nie kratšej ako desať dní. V danom prípade posúdil Okresný súd Bratislava V, ako aj Krajský súd v Žiline neodkladné opatrenie za také neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, teda v posudzovanom prípade sa jedná o rozhodnutie vo veci samej. Preto bolo potrebné v prípade podaného odvolania postupovať podľa § 373 ods. 3 CSP, odvolanie doručiť právnemu zástupcovi žalobcu a vyzvať ho, aby sa k odvolaniu vyjadril v súdom určenej lehote. Následne bolo potrebné postupovať podľa § 374 CSP a až po vykonaní týchto úkonov predložiť vec odvolaciemu súdu. Na uvedené nedostatky nereflektoval ani Krajský súd v Žiline, a preto možno konštatovať, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

30. K námietke žalovaného, že porušenie práva nebolo tak intenzívne, aby malo za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, pretože podľa názoru žalovaného doručené vyjadrenie žalobcu len dopĺňa skutočnosti uvedené v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne obsahuje nové dôkazy, na ktoré nemôže odvolací súd prihliadať, dovolací súd poznamenáva, že všetky uvedené skutočnosti mali byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ak by bol procesný postup dodržaný a nemôžu byť predmetom prieskumu dovolacieho súdu.

31. Dovolací súd si je vedomý osobitnej povahy a účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchla a účinná ochrana ohrozeného práva. Napriek uvedenému však bolo potrebné brať na zreteľ procesné podmienky konania, za splnenia ktorých môže súd vec prejednať a o nej rozhodnúť a súčasne bolo potrebné prihliadnuť aj na zaručené právo žalovaného na zákonného sudcu.

32. Dovolací súd s poukazom na body 20. až 31. uzatvára, že konanie pred Krajským súdom v Žiline bolo postihnuté vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. e) a f) CSP, a preto najvyšší súd žalobcom napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zrušil (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže rovnakou vadou zmätočnosti je postihnuté aj konanie pred súdom prvej inštancie, dovolací súd aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania (k tomu viď čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku) konštatuje, že nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia Krajského súdu v Žiline. Preto dovolací súd zrušil aj uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 449 ods. 2 CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 450 CSP), ktorým je po zmene procesných predpisov a v dôsledku ich okamžitej aplikability Mestský súd Bratislava III (§ 22 CSP v spojení s § 741c CSP). V ďalšom konaní je Mestský súd Bratislava III viazaný vyslovením dôvodnosti námietky miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava V (v dôsledku zmien procesných predpisov aj miestnej nepríslušnosti Mestského súdu Bratislava III) a je viazaný postupovať vyššie naznačeným procesným postupom.

33. Keďže dovolací súd zrušil dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline, ako i Okresného súdu Bratislava V, nerozhodoval už o návrhu na odklad právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Žiline.

34. V ďalšom konaní sú súdy nižšej inštancie viazané právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 455 CSP).

35. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.