3Obdo/40/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ZELDA, s. r. o., so sídlom Vlčie hrdlo 76, 821 04 Bratislava, IČO: 36 422 169, proti žalovanému: MAKOS Trade, s. r. o., so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, IČO: 31 699 600, právne zastúpený JUDr. Martinou Mrázovou, advokátkou, so sídlom Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 126 560,13 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob/89/2014-348 zo dňa 11. júna 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 09. júla 2014 č. k. 1Cb/3/2005-333 pripustil, aby namiesto doterajšieho žalobcu ZELDA, s. r. o., Bratislava vstúpil do konania na strane žalobcu Mgr. M. H., nar. XX. D. XXXX, K..

V odôvodní rozhodnutia uviedol, že došlo k viacerým postúpením pohľadávky žalobcu voči žalovanému a podaním zo dňa 21. novembra 2011 podal nástupca pôvodného žalobcu, a to spoločnosť SHARK Financial Inkaso, s. r. o., Bratislava spolu s Mgr. M. H., nar. XX. D. XXXX, P. návrh na pripustenie zmeny účastníka na strane žalobcu, pretože zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 02. novembra 2011 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená odplatne na postupníka Mgr. M. H.. Súčasťou podania bol aj súhlas postupníka so vstupom do konania namiesto žalobcu.

Uznesením zo dňa 09. júla 2011 č. k. 1Cb/3/2005-333 súd prvého stupňa zmenu účastníka na strane žalobcu pripustil.

Žalovaný podal proti uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie a navrhol ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie je nesprávne v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O. s. p., pretože v konaní ide o takú neodstrániteľnú podmienku konania, pre ktorú malo byť konanie podľa § 104ods. 1 O. s. p. zastavené. Neodstrániteľná podmienka konania spočíva v procesnej spôsobilosti označeného účastníka na strane žalobcu, ktorý bol vymazaný z obchodného registra, preto nie je možné konať z neexistujúcim subjektom, ani rozhodnúť o jeho zmene.

Mgr. M. H., ktorý bol do konania na strane žalobcu pripustený ako účastník, vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že návrh na zmenu bol podaný ešte pred výmazom ZELDA, s. r. o. z obchodného registra a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/45/2007. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec v rozsahu a v súlade s vymedzenými odvolacími dôvodmi podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd vyslovil, že z obsahu spisu jednoznačne vyplynulo, že návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu bol podaný pred tým, než došlo k výmazu žalobcu z obchodného registra. Ak o tomto návrhu nebolo rozhodnuté do momentu výmazu žalobcu z obchodného registra, nemôže to byť na ujmu takémuto návrhu v tom zmysle, aby v dôsledku výmazu pôvodného žalobcu došlo k zastaveniu konania podľa § 104 ods. 1 O. s. p. a súd prvého stupňa rozhodol o zmene účastníka v súlade so zákonom.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne.

Žalovaný podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie v zákonnej lehote podaním zo dňa 14. septembra 2014. Dovolanie odôvodnil prípustnosťou podľa § 239 O. s. p. a namietal nesprávne právne posúdenie, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nevykonanie dôkazov. V dovolaní spochybňuje platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok a tiež namieta nevykonanie dôkazov z hľadiska aktívnej legitimácie žalobcu, resp. jeho právnych nástupcov. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal v zákonnej lehote účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243b ods. 1 O. s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním. Po preskúmaní uznesenia odvolacieho súdu v rozsahu napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ust. § 237 až § 239 O. s. p.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že dovolanie sa za určitých podmienok pripúšťa jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch, ak sú rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom rozhodnutím odvolacím súdom dovolanie prípustné nie je, ak nebolo pripustené.

Podľa § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p. je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa. Podľa § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p. je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

V predmetnej veci podal žalovaný dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorý dovolanie nepripustil a prípustnosť dovolania vyvodzuje z nesprávneho právneho posúdenia,nevykonania dôkazov a nedostatočného zistenia skutkového stavu.

Ak je dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým bol výrok uznesenia súdu prvého stupňa potvrdený, je dovolanie prípustné len vtedy, ak súd vyslovil prípustnosť dovolania, pričom v predmetnej veci dovolanie nebolo odvolacím súdom pripustené.

Podľa § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu napadnutého výroku, ktorý vymedzuje kvantitatívna stránka dovolania. Dovolací súd je teda viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom.

Dovolací súd po preskúmaní veci zistil, že dovolanie podľa § 239 O. s. p. nie je prípustné, pretože neboli splnené zákonné predpoklady.

Podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. Skutočnosť, že súd nevykoná účastníkmi navrhované dôkazy, ani takýto jeho postup nemožno hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom. Rozhodnutie vyjadruje nezávislé postavenie súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná. O takýto prípad by išlo však vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal účastníkovi možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo v tomto prípade nebolo preukázané.

Dovolací súd nespochybňuje, že jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Na druhej strane ale treba mať na zreteli aj to, že vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom rozhodnutí) nemusí disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv (III. ÚS 228/06, I. ÚS 53/10, III. ÚS 99/08). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (aj keď tento ich vníma ako relevantné), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (porovnaj IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva účastníka konania, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 251/03, II. ÚS 3/97). V tejto súvislosti poukazuje aj na to, že ani článok 6 ods. 1 dohovoru nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri rozhodovaní o odvolaní môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku). Pokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní veci a napadnutého rozhodnutia stotožní s názorom vysloveným prvostupňovým súdom bez toho, aby vytkol obsah odôvodnenia rozsudku, nemožno ani túto skutočnosť považovať za vadu, ktorá by napĺňala predpoklady zákonom stanoveného dovolacieho dôvodu len preto, že účastník s rozhodnutím nesúhlasí.

Vada konania uvedená v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. znamená vždy porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). To však (aj podľa názoru ústavného súdu - viď ďalej) neznačí, že by zároveň nevyhnutne platil tiež opak, teda to, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje intenzitu (až) vady konania v zmysle § 237 O. s. p.

Ústava neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní, v nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p., pripisuje Občiansky súdny poriadok osobitný význam - vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania (viď § 237 ods. 1 O. s. p.) a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle § 237ods. 1 O. s. p. pripisuje Občiansky súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. „iné vady“) považuje ale - na rozdiel od procesných vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p. - (len) za relevantný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), pričom však vady tejto povahy prípustnosť dovolania nezakladajú.

Pri zvažovaní dôsledkov zistených procesných nesprávností treba mať vždy na zreteli, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti už právoplatnému rozhodnutiu, vykazujúcemu atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti (§ 159 ods. 1 O. s. p.). Z tohto hľadiska dochádza v dovolacom konaní v istom zmysle k stretu dvoch základných práv (resp. ústavných princípov). Ide jednak o právo na spravodlivý súdny proces (tiež v nadväznosti na požiadavku odôvodnenia rozhodnutia súdu v súlade s § 157 ods. 1 a 2 O. s. p.), jednak o zásadu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy. Vzhľadom na princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorý do určitej miery obmedzuje právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy, treba rozhodujúce otázky v dovolacom konaní posúdiť aj z pohľadu vzájomného vzťahu oboch týchto ustanovení. Daná procesná situácia musí byť totiž vyriešená z pohľadu oboch dotknutých ústavných článkov tak, aby boli zachované označené ústavné práva (viď I. ÚS 252/05, resp. IV. ÚS 481/2011).

Ak dovolateľ namietal nesprávnosť postupu súdu v procese zisťovania skutkových podkladov pre rozhodnutie, dovolací súd uvádza, že aj v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania podľa § 237 ods.1 písm. f/ O. s. p. (R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999). Aby aj k takejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní došlo, nezakladá to procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p. Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne viesť k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), sama o sebe však ani takáto vada prípustnosť dovolania nezakladá.

Ďalej je potrebné uviesť, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, je vždy vecou súdu (§ 102 ods. 1 O. s. p.) a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. (R 37/1993, R 125/1999).

Ani nesprávne (prípadné) vyhodnotenie dôkazov nie je procesnou vadou konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p.. Ak aj súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama o sebe prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 O. s. p. nezakladá.

V nadväznosti na uvedené treba uviesť, že ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným prostriedkom takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza k tzv. inej vade (v § 237 ods. 1 O. s. p. neuvedenej), pričom takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom, ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Pre úplnosť však dovolací súd uvádza, že pokiaľ ide o námietku platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a jeho nástupcami, v zásade platí, že žalovaný nie je účastníkom, ktorému by patrilo právo v tomto smere námietky vznášať, môže sa len v konaní vo veci samej brániť z vecnej stránky uplatneného nároku (čo do jeho dôvodnosti), rovnako nie je účastníkom, ktorý by mal právo určovať okruh účastníkov v konaní.

V dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p. a prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 239 O. s. p..

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.