3Obdo/4/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. B. Z., nar. XX. F. XXXX, bytom K., proti žalovanému: L. B., nar. XX. W. XXXX, bytom Z., zastúpenému advokátskou kanceláriou GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, IČO: 47 231 939, o zaplatenie zmenkovej sumy 331 939,19 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31CbZm/1/2013, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. januára 2015, č. k. 2CoZm/5/2014-523, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30. januára 2015, č. k. 2CoZm/5/2014-523 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach z 30. marca 2015, č. k. 2CoZm/5/2014-557 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 16. septembra 2013, č. k. 31CbZm/1/2013-365 zrušil zmenkový platobný rozkaz vydaný súdom prvej inštancie dňa 15. mája 2012, č. k. 27Zm/5/2012-19 a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy námietkového konania vo výške 6 589,60 eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že najprv skúmal námietku žalovaného týkajúcu sa neplatnosti zmenky, nakoľko zmenka je zákonným cenným papierom vystaveným na rad, pokiaľ nie je opatrená rekta doložkou. Je však vylúčené, aby zmenka bola vystavená na rad a zároveň nie na rad. Zo zmenky predloženej žalobcom nie je zrejmé, či ju je možné previesť indosamentom, alebo či ju je možné previesť len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. V tomto smere nie je dôležitá skutočnosť, že predmetná zmenka nebola rubopisovaná. Na to, aby žalobcom predložená zmenka bola zmenkou, musí obstáť vo všetkých prípadoch a nemožno ju v určitej situácii považovať za zmenku a v inej už nie. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že v časti, v ktorej boli vyznačené konkurujúce si doložky „na rad“ a „nie na rad - recta doložka“, je zmenka nedostatočne určitá, pričom túto časť nie je možné oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu, a preto je zmenka neplatná pre rozpor s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie uviedol, že bolo potrebné zrušiť zmenkový platobný rozkaz, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť plniť na základe neplatnej zmenky s tým, že vo veci nebolo potrebné vykonať dokazovanie za účelom vysporiadania sa s ďalšíminámietkami žalovaného ani s vyjadreniami žalobcu.

2. O odvolaniach žalobcu a žalovaného rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 30. januára 2015, č. k. 2CoZm/5/2014-523 tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zmenkový platobný rozkaz vydaný súdom prvej inštancie dňa 15. mája 2012, č. k. 27Zm/5/2012-19 ponechal v platnosti (§ 220 O. s. p.), zrušil výrok o náhrade trov konania (§ 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p.) a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 39 998,- eur (§ 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 2 O. s. p.). V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd skonštatoval, že zmenka je tzv. dlžným cenným papierom, v ktorom je inkorporovaný záväzok k peňažnému plneniu a tomu zodpovedajúce právo majiteľa zmenky. Text zmenky musí obsahovať bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu. Zmenka musí obsahovať meno toho, kto má platiť. Predložená zmenka uvedené náležitosti obsahuje.

3. V rozhodovanej veci bol problémom text „recta doložky“ len a len pre Ing. B. Z., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom K. uvedený v zmenke. Krajský súd uviedol, že záver okresného súdu o neplatnosti zmenky je nesprávny. Odvolací súd skonštatoval, že podstatou zmenky je bezpodmienečný a nesporný peňažný záväzok zaplatiť oprávnenej osobe určitú sumu. Jedná sa o abstraktný záväzok, ktorý je celkom nezávislý na iných právnych vzťahoch, a preto nie je vôbec významné, prečo bola zmenka vystavená. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom predložená zmenka je platná. Nakoľko zmenka obsahuje recta doložku vystaviteľa, nebol dôvod pre aplikáciu podporného ustanovenia o forme na rad. Súd prvej inštancie podľa názoru krajského súdu nerešpektoval ustanovenie čl. I. § 11 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. a zákonom predpísané spôsoby, akými sa zo zmenky na rad stane recta zmenka. Okresný súd nezohľadnil pri svojom rozhodovaní kontext zmenky a záver o jej neplatnosti odôvodnil len na základe vybranej časti textu zmenky.

4. Opravným uznesením z 30. marca 2015, č. k. 2CoZm/5/2014-557 odvolací súd podľa § 164 O. s. p. opravil výrok rozsudku odvolacieho súdu o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 54 464,51 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 14 466,51 eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 39 988,- eur.

5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dňa 1. apríla 2015 dovolanie z dôvodu, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Zároveň žalovaný ako dôvod dovolania uviedol, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie, alternatívne, aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Žalovaný odôvodnil svoje dovolanie tým, že neboli splnené podmienky pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. Vo včas podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu vzniesol žalovaný celkovo päť odôvodnených námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, z ktorých bola riadne prejednaná iba prvá z nich, ktorá sa smerovala k neplatnosti žalobcom predloženej zmenky. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie považoval za dôvodnú hneď prvú zo žalovaným vznesených námietok a ďalšie dokazovanie z dôvodu hospodárnosti nevykonával, nakoľko by to bolo vzhľadom na učinený právny záver o neplatnosti zmenky nadbytočné. Za uvedenej dôkaznej situácie odvolací súd bez toho, aby vo veci doplnil dokazovanie, rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti. Svojim postupom tak krajský súd odňal žalovanému možnosť konať pred súdom a znemožnil mu prejednanie všetkých ním vznesených námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Podľa názoru dovolateľa mohol odvolací súd zmeniť rozsudok okresného súdu za predpokladu, ak doplnil dokazovanie v rozsahu potrebnom pre účely prejednania zostávajúcich štyroch námietok žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu, alebo mal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.

7. Dovolací dôvod podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. (tzv. inú vadu) videl žalovaný v tom, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené.

8. Dovolateľ namietal aj nesprávne právne posúdenie odvolacím súdom. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa stotožnil s jeho argumentáciou uvedenou v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu o neplatnosti zmenky a odmietol tvrdenie žalobcu, aby konajúci súd neprihliadal na opakovaný údaj remitenta ako na údaj navyše. Súd prvej inštancie postupoval správne s poukazom na zásadu, že na údaj remitenta nie je možné neprihliadať, nakoľko by to muselo byť výslovne uvedené v zákone. Je potrebné odlišovať, ktorý údaj na žalobcom predloženej zmenke je rekta doložkou, a ktorý údaj už rekta doložkou nie je. Rekta doložkou je výlučne text „len a len pre“ a spojenia „recta doložka“ a „Ing. B. Z., r. č. XXXXXX/XXXX, K.“ rekta doložkou nie sú a nie sú ani jej súčasťou. Pokiaľ ide o spojenie „recta doložka“, toto je len označením povahy nasledujúceho spojenia „len a len pre“. Údaj identifikujúci remitenta (Ing. B. Z., r. č. XXXXXX/XXXX, K.) je podstatnou náležitosťou zmenky, a preto je vylúčené, aby išlo o súčasť rekta zmenky. Ak by sa na údaj remitenta pri rekta doložke neprihliadalo, rekta doložka v znení „len a len pre“ by bola nezrozumiteľná. Nebolo by možné usúdiť, pre ktorý subjekt je zmenka určená, nakoľko rekta doložka by nevytvárala súvislosť s údajom remitenta, čo by malo za následok neplatnosť zmenky. S uvedenou argumentáciou sa odvolací súd nevysporiadal, iba stroho skonštatoval, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie a že zmenku predloženú žalobcom považuje za platnú.

9. Žalovaný v dovolaní namietal aj žalobcovi priznanú náhradu trov konania. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti považuje za zmätočné, pretože z neho nevyplýva priznanie vo výroku uvedenej sumy. Podľa dovolateľa bola žalobcovi rozsudkom odvolacieho súdu priznaná aj náhrada trov konania, na ktoré bol už zaviazaný v zmenkovom platobnom rozkaze. Za tejto situácie bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť časť priznaných trov konania duplicitne, a to prinajmenšom v časti náhrady súdneho poplatku za podanie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a v časti náhrady trov právneho zastúpenia za úkony prevzatie právneho zastúpenia a návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Okrem uvedeného žalovaný v dovolaní namietal nesprávny výpočet súdneho poplatku, náhrada ktorého mu bola voči žalobcovi uložená, keďže podľa jeho názoru spor zo zmenky nie je obchodnou vecou, a preto súdny poplatok za žalobu ako aj za podanie odvolania môže byť maximálne vo výške 16 596,50 eur. Zároveň žalovaný v dovolaní namietal nesprávne priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za úkony doplnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a doplnenie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, nakoľko sa jedná o úkony, ktoré boli vyvolané okolnosťami na strane žalobcu, a za úkon vyjadrenie k odvolaniu obchodnej spoločnosti HOPE DEVELOPMENT, s.r.o., nakoľko sa jedná o vyjadrenie k opravnému prostriedku, ktorý podal subjekt odlišný od žalovaného.

10. Dňa 06. mája 2015 podal žalovaný dovolanie, resp. doplnenie dovolania proti výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k opravnému uzneseniu vydanému odvolacím súdom dňa 30. marca 2015. Žalovaný uviedol, že uvedené rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti žalobcu na doplnenie rozhodnutia, avšak jeho označenie, ako aj odôvodnenie vylučujú možnosť, že by sa jednalo o dopĺňací rozsudok. Odôvodnenie uvedeného rozhodnutia nasvedčuje tomu, že sa jedná o opravné uznesenie, avšak z jeho výroku nie je zrejmé, či ním bola opravená nejaká časť rozsudku z 30. januára 2015, č. k. 2CoZm/5/2014-523. Absencia zrejmého súvisu výroku predmetného uznesenia s výrokmi rozsudku z 30. januára 2015, č. k. 2CoZm/5/2014-523 však navodzuje dojem, že ide o uznesenie, ktorým bola žalovanému uložená nová povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania napriek skutočnosti, že o týchto trovách bolo už právoplatne rozhodnuté. Žalovaný v uvedenom podaní zopakoval dovolacie námietky uvedené vyššie (bod 9) a zároveň poukázal na skutočnosť, že odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, hoci si ich vyčíslil po lehote uvedenej v ustanovení § 151 ods. 1 O. s. p., teda po uplynutí trojdňovej lehoty odo dňa vyhlásenia rozhodnutia.

11. Žalobcovi bolo dovolanie žalovaného doručené dňa 19. novembra 2015 a napriek výzve súdu prvej inštancie sa žalobca k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací [podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

13. Dovolanie žalovaného bolo podané dňa 1. apríla 2015. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p. zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania ako aj v ňom uvedené dovolacie dôvody podľa právneho predpisu účinného v čase podania tohto mimoriadneho opravného prostriedku (ustanovenie § 236 a nasl. O. s. p.).

14. Prípustnosť dovolania podaného do 30. júna 2016 proti rozsudku bola upravená v ustanovení § 238 ods. 1 až ods. 3 O. s. p. V rozhodovanej veci bol žalovaným napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie. Dovolanie žalovaného je preto v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p. procesne prípustné.

15. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30. júna 2016 bolo možné dovolanie odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 ods. 1 (ods. 1), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ods. 2) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ods. 3). Dovolateľ vo svojom dovolaní označil všetky uvedené dovolacie dôvody.

16. Najvyšší súd so zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O. s. p.), ako aj so zreteľom na obsah dovolania žalovaného najprv skúmal, či došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 ods. 1 O. s. p. Dovolací súd zdôrazňuje, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. nie je významný subjektívny názor strany tvrdiacej, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

17. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O. s. p. vo vzťahu k výroku rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

18. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či sa žalovanému ako sporovej strane postupom odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).

19. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým sporovej strane odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Konaním súdu sa rozumie predovšetkým jeho procesný postup. O procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. sa rozumel najmä prípad, kedy ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal sporovej strane jej patriace procesné práva [v zmysle ustanovenia § 18 O. s. p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O. s. p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O. s. p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O. s. p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s. p.)].

20. Vychádzajúc z právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu (z jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku) a z obsahu dovolania žalovaného dovolací súd úvodom poukazuje na skutočnosť, že odvolací súd bol v zásade viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania (§ 213 ods. 1 O. s. p.). Ak mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, bolo jeho povinnosťou podľa ustanovenia § 213 ods. 3 O. s. p. zopakovať v potrebnom rozsahu dokazovanie, ktoré už vykonal súd v rámci konania na prvom stupni. Podľa ustanovenia § 213 ods. 4 O. s. p. mohol odvolací súd doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých sporovou stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci mu ich strana navrhla, alebo za podmienok ustanovených v § 205a <..

21. Podľa ustanovenia § 220 O. s. p. mohol odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť, ak neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O. s. p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O. s. p.).

22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že podmienkou, aby odvolací súd mohol zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, bolo, aby toto rozhodnutie považoval odvolací súd za nesprávne, napriek tomu, že súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil skutkový stav veci. Aby odvolací mohol dospieť k takému záveru, odôvodňujúcemu zmenu napadnutého rozhodnutia, musel sa zaoberať skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a až v prípade, ak zistil, že tomuto skutkovému zisteniu nemožno nič vyčítať, mohol posúdiť, či na správne zistený skutkový stav súd prvej inštancie správne aplikoval právnu normu (či vec správne posúdil po právnej stránke). K zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia mohlo dôjsť aj vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, podmienkou zmeny rozhodnutia však v takom prípade bolo, aby odvolací súd sám doplnil dokazovanie, na základe ktorého mohol dospieť k úplnému skutkovému stavu, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

23. Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd sa pri svojom rozhodovaní o zmene rozsudku súdu prvej inštancie uvedenými zákonnými ustanoveniami neriadil.

24. Podľa § 175 ods. 1 prvá veta O. s. p. účinného do 22. decembra 2015, ak žalobca predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom žalovanému uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta.

25. Podľa § 175 ods. 4 O. s. p. účinného do 22. decembra 2015, ak žalovaný podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu.

26. Účelom konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu je ich prejednanie súdom na nariadenom súdnom pojednávaní. Predmetom konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu je preskúmanie ich opodstatnenosti z hľadiska, či mal byť zmenkový platobný rozkaz vydaný. Súd môže ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti, ak vyhodnotí všetky včas podané námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu ako nedôvodné. Ak súd dospeje k záveru, že niektoré zo včas podaných námietok sú dôvodné, rozsudkom zmenkový platobný rozkaz zruší v celom rozsahu, prípadne v časti, ktorej sa dôvodnosť podaných námietok týka.

27. V rozhodovanej veci podal žalovaný v stanovenej lehote dňa 28. mája 2012 námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu vydanému súdom prvej inštancie dňa 15. mája 2012, č. k.27Zm/5/2012-19 (č. l. 30 - 40 spisu). V námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný namietal:

I. neplatnosť zmenky pre jej neurčitosť, nakoľko žalobcom predložená zmenka je vystavená tak na rad žalobcu, ako aj nie na jeho rad,

II. neplatnosť zmenky z dôvodu porušenia pravidiel pre doplnenie blankozmenky podľa Dohody o splatnosti zmenky uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 17. júna 2004,

III. neexistenciu zákonom dovolenej kauzy v predmetnom zmenkovom vzťahu, ktorá zanikla,

IV. skutočnosť, že do dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu nebol žalobcom vyzvaný na platenie a zároveň, že mu nebola zmenka predložená na platenie, čo by malo vplyv na žalobcom uplatnené príslušenstvo a

V. zároveň vzniesol námietku započítania voči uplatnenej zmenkovej pohľadávke v celom rozsahu.

28. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní akceptoval už prvú z námietok žalovaného (námietka týkajúca sa neplatnosti zmenky z dôvodu, že bola vystavená tak na rad žalobcu, ako aj nie na jeho rad) a z tohto dôvodu zmenkový platobný rozkaz vydaný dňa 15. mája 2012, č. k. 27Zm/5/2012-19 v celom rozsahu zrušil. Ďalšie námietky žalovaného (viď bod 27 vyššie pod č. II. až V.) súd prvej inštancie nepreskúmaval a v tejto časti ani nevykonával dokazovanie, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

29. Odvolací súd vyhodnotil uvedenú námietku žalovaného opačne ako súd prvej inštancie a podľa jeho názoru z uvedeného dôvodu nie je žalobcom predložená zmenka neplatná. Uvedený právny záver odvolacieho súdu však bez ďalšieho nepredstavoval dôvod na zmenu odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

30. Ako už dovolací súd uviedol vyššie (viď bod 26), predmetom konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu je preskúmanie ich opodstatnenosti z hľadiska, či mal byť zmenkový platobný rozkaz vydaný. Z uvedeného dôvodu bol odvolací súd povinný vo svojom rozhodnutí vysporiadať sa aj s ostatnými včas vznesenými námietkami žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu vydanému súdom prvej inštancie dňa 15. mája 2012, č. k. 27Zm/5/2012-19

31. Tým, že odvolací súd na odvolanie žalobcu preskúmaval iba prvú námietku vznesenú žalovaným a následne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, tak že ponechal zmenkový platobný rozkaz vydaný súdom prvej inštancie dňa 15. mája 2012, č. k. 27Zm/5/2012-19 v platnosti, postupoval v rozpore s ustanovením § 175 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 22. decembra 2015 a neoprávnene zúžil predmet konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu.

32. Nakoľko odvolací súd nenariadil na prejednanie včas podaných námietok uvedených v bode 27 pod č. II. až V., znemožnil žalovanému realizáciu procesných oprávnení, ktoré mu priznával zákon, konkrétne mu odňal právo byť prítomný pri dokazovaní (§ 122 ods. 1 O. s. p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu), navrhovať dôkazy na preukázanie tvrdených skutočnosti (§ 120 ods. 1 O. s. p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu), vyjadriť sa k návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O. s. p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu), ako aj vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (§ 118 ods. 4 O. s. p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu).

33. Na základe skutočností uvedených vyššie (viď body 30, 31 a 32) dospel dovolací súd k záveru, že žalovaný opodstatnene namietal odňatie možnosti konať pred súdom zo strany odvolacieho súdu.

34. Keďže boli v dovolacom konaní zistené žalovaným namietané vady zmätočnosti, dovolací súd nemohol skúmať namietanú tzv. inú vadu konania (dovolací dôvod podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ani sa zaoberať právnym posúdením veci (dovolací dôvod podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).

35. Vzhľadom na to, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k vadám zmätočnosti uvedeným vustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., dovolací súd žalovaným napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením krajského súdu z 30. marca 2015, č. k. 2CoZm/5/2014-557 zrušil (§ 449 ods. 1 C. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.).

36. Dovolateľ osobitne dovolaním napadol aj výrok odvolacieho súdu o trovách konania v spojení s jeho opravným uznesením z 30. marca 2015, č. k. 2CoZm/5/2014-557. Pre dôvodnosť dovolania žalovaného vo vzťahu k výroku vo veci samej došlo aj k zrušeniu výroku o trovách konania a k zrušeniu opravného uznesenia vydaného odvolacím súdom, nakoľko sa jedná o závislé výroky od výroku rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Žalovaný bude mať v konaní pred odvolacím súdom vytvorený priestor zopakovať svoje námietky vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania. V stručnosti však dovolací súd konštatuje, že aj v tejto časti bolo rozhodnutie odvolacieho súdu postihnuté vadou zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 O. s. p.

37. Dovolací súd dáva do pozornosti, že odvolací súd v rámci rozhodnutia o trovách konania uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu vo výške 19 982,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia za úkony prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, pričom na náhradu uvedených trov bol žalovaný zaviazaný už zmenkovým platobným rozkazom súdu prvej inštancie z 15. mája 2012, č. k. 27Zm/5/2012-19, ktorý odvolací súd ponechal svojím rozhodnutím v platnosti. Odvolací súd v tejto časti rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania, o ktorom už bolo v súdnom konaní rozhodnuté (§ 237 ods. 1 písm. d/ O. s. p.).

38. V ďalšom konaní je odvolací súd v súlade s ustanovením § 455 C. s. p. viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení.

39. O trovách pôvodného konania a o dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v konečnom rozhodnutí (§ 453 ods. 3 C. s. p.)

40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.