3 Obdo/39/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa D., s. r. o., R., Bratislava, IČO: X., zast. JUDr. R. J., advokátom, M., B., proti odporcom v 1. rade: A., spol. s r. o., M., B., IČO: X., zast. JUDr. V. K.,
advokátom, N., B., v 2. rade: Z. spol. s r. o., M., B., IČO: X., v konaní o zaplatenie
24 765,84 Eur
( 746 095,75 Sk ) istiny s príslušenstvom, o dovolaní odporcu v 1. rade proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 8. apríla 2008, č. k. 2Cob 4/2008-245, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. apríla
2008 č. k. 2Cob 4/2008-245 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. apríla 2008, č. k. 2Cob 4/2008-245 rozhodol
tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 19. júna 2007 č. k. 32Cb 41/2005-207
v spojení s doplňujúcim rozsudkom z 20. novembra 2007, č. k. 32Cb 41/2005-229,
v napadnutej časti zmenil tak, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinný spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 109 062,10 Sk istiny s 16,5 % úrokom z omeškania
od 8. septembra 2005 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia. Vo zvyšnej časti odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa potvrdil a rozhodol
o trovách konania.
Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že 1. apríla 2004 uzavreli účastníci konania
zmluvu o dielo č. 287/2004, predmetom ktorej bolo dodanie špedičného areálu S. Bratislava, ktoré navrhovateľ riadne a včas odovzdal. Zmluvne dohodnutá cena diela predstavovala sumu
2 963 100 Sk.
Odporca v 1. rade poukázal 5. januára 2004 na účet navrhovateľa zostatok faktúry
č. X., pričom namiesto 123 000 Sk zaplatil 1 233 000 Sk. Navrhovateľ počas konania pred
súdom I. stupňa viackrát upravoval petit. Naposledy trval na priznaní istiny v sume
109 062,10 Sk, úrok z omeškania a zmluvnej pokuty vo výške 36 036 Sk.
Z prepočtu odvolacieho súdu porovnaním zaplatených súm zo strany odporcov
v 1. a 2. rade a dohodnutou cenou diela, odvolací súd zistil, že navrhovateľ v rámci
odvolacieho konania žiadal priznať menej, akoby mu prináležalo, avšak odvolací súd zmenil
výrok rozsudku súdu I. stupňa iba čo do istiny v sume 109 062,10 Sk s úrokom z omeškania
od 8. septembra 2005 namiesto 12. mája 2004 kedy došlo k vzájomnému stretu pohľadávok,
nakoľko bol viazaný odvolacím petitom. Odvolanie čo do nepriznania nároku na zmluvnú
pokutu navrhovateľ nepodával, preto sa odvolací súd touto otázkou ani nezaoberal.
Proti rozsudku podal dovolanie odporca v 1. rade a žiadal jeho zrušenie, uviedol,
že navrhovateľ si voči odporcom uplatňuje údajne neuhradený zostatok faktúry č. X.
vo výške 109 062,10 Sk, avšak si voči odporcom neplatne započítal pohľadávku vo výške
210 458,70 Sk z dôvodu neuhradenia tejto faktúry. Predmetná faktúra bola podľa vyjadrenia
odporcu v 1. rade uhradená už 15. januára 2004 v sume 746 095,75 Sk, išlo o duplicitne
uhradenú faktúru č. X. a navrhovateľova faktúra č. X. bola splatná až dňom 12. mája 2004.
Preto je vylúčené, aby sa odporcovia dostali do akéhokoľvek omeškania s úhradami platieb,
nakoľko navrhovateľ disponoval s finančnými prostriedkami odporcov vo výške 746 095,75
Sk nielen pred okamihom splatnosti dotknutej faktúry, ale aj pred okamihom
jej vystavenia.
Dovolateľ poukázal aj na tú skutočnosť, že odvolací súd v napadnutom rozhodnutí
iba konštatoval, že navrhovateľ žiadal priznať menej, akoby mu prináležalo, a to na základe
prepočtu porovnaním zaplatených súm a dohodnutou cenou diela. Toto konštatovanie
odvolacieho súdu je podľa názoru dovolateľa nepreskúmateľné, nakoľko je z citovaného
odôvodnenia nezistiteľné, ako dospel súd ku svojmu záveru. Pretože odporca v 1. rade
je presvedčený, že nielenže uhradil všetko riadne a včas, ale vďaka duplicitnej úhrade sumy
746 095,75 Sk navrhovateľovi uhradil všetky jeho oprávnené pohľadávky skôr, ako bola lehota ich splatnosti. Preto akákoľvek penalizácia odporcov zo strany navrhovateľa
je absolútne nedôvodná. Po prepočítaní všetkých dôvodne fakturovaných súm navrhovateľom
a súm odporcami uhradených sú tieto sumy rovnaké a rozdiel medzi nimi nie je predmetných
109 062,10 Sk alebo dokonca vyšší, ako to uviedol odvolací súd. Na základe uvedených
skutočností navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ),
po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ), preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( § 242 ods. 1 O. s. p. ) a dospel k záveru, že dovolanie
je opodstatnené.
Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu
viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatnený dovolacím dôvodom.
Viazanosť dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen
vo viazanosti dôvodom zodpovedajúcim niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu
dôvodu, ale predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní
opísaný, t. j. uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod
je daný.
Dovolateľ predovšetkým namieta, že odvolací súd v napadnutom rozhodnutí
iba konštatoval, že navrhovateľ žiadal priznať menej, akoby mu prináležalo, a to na základe
prepočtu porovnaním zaplatených súm a dohodnutou cenou diela. Z odôvodnenia rozhodnutia
však nie je možné zistiť, ako dospel súd ku svojmu záveru.
Z obsahu podaného dovolania vyplýva, že k porušeniu dovolateľovho základného
práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces napadnutým rozsudkom odvolacieho
súdu došlo najmä tým, že toto napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne vecné a právne
odôvodnenie, nemožno z neho zistiť dôvody, pre ktoré súd v časti zmenil a v časti potvrdil
rozsudok prvostupňového súdu.
Súčasťou obsahu základného právna na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
V zmysle uvedeného riadny chod spravodlivosti zaväzuje súdy na odôvodňovanie
súdnych rozhodnutí. Nepreskúmateľné súdne rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento
postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania.
K tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O. s. p. ( podľa
§ 211 ods. 2 O. s. p. platí tiež pre odvolacie konanie ) povinnosť súdu nielen o vznesených
návrhoch rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Iba takéto rozhodnutie
je súdom preskúmateľné a účastníkom umožňuje posúdiť postup súdu. Ak tak súd neurobí,
zaťaží svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že účastníkovi konania postupom súdu
odníme možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) a súčasne postupuje aj v rozpore
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal posúdením obsahu napadnutého
rozhodnutia z uvedených hľadísk.
Podrobným preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tieto otázky nespĺňa. Z tohto odôvodnenia,
ako to poukazuje i dovolateľ, nemožno zistiť žiadne vecné dôvody, pre ktoré odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v časti zmenil tak, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinný
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 109 062,10 Sk istiny s 16,5 % úrokom
z omeškania od 8. septembra 2005 do zaplatenia a vo zvyšnej časti rozsudok súdu I. stupňa
potvrdil. Súd v rozhodnutí iba konštatuje, že z jeho prepočtu porovnaním zaplatených súm
zo strany odporcov v 1. a 2. rade a dohodnutou cenou diela zistil, že navrhovateľ v rámci
odvolacieho konania žiadal priznať menej, akoby mu prináležalo. Z rozhodnutia nie je zrejmé,
aká bola cena diela, kedy, akým spôsobom ( zaplatením, či započítaním pohľadávky )
a v akom rozsahu povinnosť odporcov vyplývajúca zo zmluvy o dielo zaplatiť cenu diela
zanikla. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, na základe akých konkrétnych údajov
odvolací súd dospel k záveru, že odporcovia celkom nezaplatil cenu diela. Odvolací súd v napadnutom rozsudku nedal preto odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný
význam, a nemožno ho preto považovať za také, ktoré zodpovedá požiadavke plnej realizácie
základného práva účastníka na spravodlivý proces.
Uvedeným postupom tak odvolací súd obmedzil dovolateľa v jeho práve
na spravodlivé konania, v dôsledku čoho mu takýmto postupom odňal možnosť konať pred
súdom. Dovolanie dovolateľa, podané z tohto dôvodu, je preto opodstatnené.
Vzhľadom na uvedené zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok
Krajského súdu v Bratislave z 8. apríla 2008, č. k. 2Cob 4/2008-245 podľa § 243b O. s. p.
v spojení s § 242 ods. 2 písm. c/ O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie,
v ktorom s poukazom na ustanovenie § 243 ods. 1 O. s. p. rozhodne znova aj o trovách
pôvodného a dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný
V Bratislave 11. novembra 2009
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: L. B.