3Obdo/37/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: FARDOUS PARTNERS správcovká, k. s., so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, správca úpadcu Jozef Marko, nar. 1. mája 1959, so sídlom Pánska Niva 3556/18, 920 01 Hlohovec, právne splnomocnený advokátskou kanceláriou BARKOCI law firm, s. r. o., konajúca prostredníctvom konateľa - advokátom JUDr. Stanislav Barkoci, PhD., proti žalovanému v 1. rade: Ing. X. F., nar. XX. Q. XXXX, so sídlom F., žalovanému v 2. rade: PhDr. I. F., nar. XX. F. XXXX, so sídlom F., obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Jozef Zámožník, so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, v práv v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na dovolanie žalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31CoKR/16/2016-50 zo dňa 27. decembra 2016 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31CoKR/4/2019-103 zo dňa 13. marca 2019, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných o d m i e t a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trnava uznesením č. k. 23Cbi/27/2016-28 zo dňa 18. októbra 2016 rozhodol tak, že nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu O. a liste vlastníctva č. XXXX, okres O., obec O., k. ú. O., a to:

- rodinný dom postavený na parcele č. XXXX/XXX, súpisné číslo č. XXXX, X., k. ú. O., vedený na LV XXXX

- garáž postavená na parcele č. XXXX/XX, X., k. ú. O., vedený na liste vlastníctva LV XXXX

- pozemok orná pôda vo výmere 127 m2, parcela č. XXXX/XXX, X., k. ú. O., vedený na LV XXXX

- pozemok orná pôda vo výmere 37 m2, parcela č. XXXX/XXX, X., k. ú. O., vedený na LV XXXX

- pozemok zastavané plochy a nádvoria vo výmere 164 m2, parcela č. XXXX/XXX, PW., k. ú. O., vedený na LV XXXX

- pozemok - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 276 m2, parcela č. XXXX/X, X..c, k. ú. O., vedený na LV XXXX

- pozemok - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 55 m2, parcela č. XXXX/XX., X., k. ú. O., vedený na LV XXXX

v prospech FARDOUS PARTNERS správcovská, k. s., so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, správcu úpadcu P. F., nar. X. F. XXXX, bytom X..

2. V odôvodnení uznesenia viedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu 19. septembra 2016 domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 3. decembra 2014 uzavretej medzi úpadcom a žalovanými a zaplatenia finančnej náhrady 299 000,- eur do všeobecnej podstaty úpadcu a zároveň sa návrhom doručeným súdu dňa 19. septembra 2016 domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v prospech správcu na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 3. decembra 2014.

3. S poukazom na citované ustanovenia § 324 ods. 1 C. s. p., § 325 ods. 1 C. s. p., § 326 ods. 1 C. s. p., § 327 C. s. p., § 343 ods. 1, 2 a 3 C. s. p. a § 344 C. s. p., na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na uvedené nehnuteľnosti uvedené v návrhu, je dôvodný. Z podaného návrhu zistil, že zriadenie záložného práva sleduje zabezpečenie pohľadávky úpadcu a tým záujmy veriteľov. Konštatoval, že v danom prípade bol naplnený predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to skutočnosť, že exekúcia by mohla byť ohrozená prípadným zriadením záložného práva, keďže žalovaný vyvíja snahu nehnuteľnosti predať.

4. O odvolaní žalovaných (list v spise č. 35) ako odvolací súd rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 31CoKR/16/2016-50 zo dňa 27. decembra 2016 tak, že uznesenie Okresného súdu v Trnave č. k. 23Cbi/27/2016-28 zo dňa 18. októbra 2016 potvrdil.

5. V bode 7 uznesenia citoval ustanovenia § 343 a § 344 C. s. p.

6. V súvislosti s námietkami žalovaných v 1. a 2. rade uvedenými v odvolaní poukázal na účelnosť zabezpečovacieho opatrenia s cieľom riešenia lepšej vymožiteľnosti práva. Jednoznačne odmietol, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie vo veci nevypočul žalovaných v 1. a 2. rade a nenariadil vo veci pojednávanie, pretože z ustanovenia Civilného sporového poriadku pri vydávaní neodkladných opatrení a zabezpečovacích opatrení táto povinnosť nevyplýva. Konštatoval, že súd vychádzal z návrhu a z listín predložených žalobcom k návrhu s tým, že žalobca si musí byť vedomý, že pokiaľ sa preukáže, že žalobca spôsobil týmto návrhom, resp. návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia škodu žalovaným, je povinný im túto nahradiť.

7. K námietke žalovaných v 1. a 2. rade, že títo majú aj ďalší majetok, na ktorý žalobca zabezpečovacie opatrenie nežiadal uviedol, že táto povinnosť pri návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pre žalobcu, v konkrétnom prípade správcu úpadcu, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva.

8. S námietkou žalovaných v odvolaní, ohľadne nezrozumiteľnosti návrhu žalobcu a nepreskúmateľnosti, že návrh predmetnej veci Kúpnej 2014 - 185 zo dňa 6. septembra 2016 súd rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 126 523,79 eur a priznal mu náhradu trov konania, sa odvolací súd vysporiadal v bode 10 odôvodnenia, keď uviedol, že nie je pravdou, že by žalobca neodôvodnil potrebu vydania zabezpečovacieho opatrenia a uviedol, že navyše zrozumiteľne opísal skutočnosti, na základe ktorých súd prvej inštancie uznal, že zo strany dlžníka (úpadcu) došlo k úkonu smerujúcemu zbavenia sa majetku.

9. Odvolací súd námietku žalovaných v 1. a 2. rade ohľadne neuvedenia akej pohľadávky žalobca nariadenie zabezpečovacieho práva zriadením záložného práva požaduje, taktiež kvalifikoval ako právne nedôvodnú a bezpredmetnú.

10. Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. decembra 2016, sp. zn. 31CoKR/16/2016-50 podal žalobca dovolanie, doručené Okresnému súdi v Trnave dňa 29. marca 2017 (list v spise č. 57).

11. Prípustnosť dovolania označil ustanovením § 420 písm. f/ C. s. p. Napadnuté uznesenie označil za nepreskúmateľné a za také, v ktorom konajúce súdy nesprávnym procesným postupom znemožnili žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. V článku V dovolania, žalovaní namietali nesprávnosť doručenia v tom zmysle, že napadnuté uznesenie nebolo doručené ich advokátovi, ale iba priamo im, čim zároveň došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Žalobca sa k dovolaniu vyjadril podaním doručeným Okresnému súdu Trnava, dňa 27. septembra 2017 (list v spise č. 66).

14. Dovolanie žalovaných s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ C. s. p. ako neprípustné navrhol odmietnuť v zmysle ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p.

15. Žalovaní v stanovisku k vyjadreniu ich dovolaniu (list v spise č. 71) sa s vysloveným právnym názorom žalobcu nestotožnili a s poukazom na ustanovenie § 420 C. s. p., keďže ide o uznesenie, ktorým sa konanie o vydanie zabezpečovacieho opatrenia končí, uviedli, že ide o dovolanie podľa § 420 C. s. p. prípustné. Ostatné tvrdenia uvedené vo vyjadrení k dovolaniu považujú sa bezpredmetné.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) prejednal dovolanie žalovaných, po zistení, že bolo podané v zákonnej lehote za účinnosti C. s. p., oprávnenou osobou (§ 429 C. s. p.) a skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné.

17. Predmetom dovolania je uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. decembra 2016 sp. zn. 31CoKR/16/2016-50, ktorým bolo rozhodnuté za účinnosti C. s. p.

18. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj a konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 C. s. p.).

19. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, meste a kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 C. s. p.).

20. Dovolane je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti opravného prostriedku zodpovedá právna úprava prípustnosti.

21. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

22. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. V danom prípade žalovaní označili prípustnosť dovolania ustanovením § 420 písm. f/ C. s. p. z dôvodu, že súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

24. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.)

25. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania žalovaných je, či odvolací súd tým, že potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, znemožnil žalovaným takýmto nesprávnym procesným postupom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

26. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom, dovolacieho súdu, že dovolanie je procesne prípustné a až následným sekundárnym záverom dovolacieho súdu, že tento opravný prostriedok je aj opodstatnený.

27. Pri skúmaní tvrdenia dovolateľov, ohľadne nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, dovolací súd dospel k záveru, že toto tvrdenie je účelové s cieľom žalovaných založiť prípustnosť dovolania, nakoľko napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je odôvodnené dostatočne, jednoznačne a nevykazuje žiadne známky nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti.

28. Dovolenie je teda v zásade prípustné len proti meritórnym rozhodnutiam (rozsudkom vo veci samej) a nemeritórnym rozhodnutiam len proti rozhodnutiam, ktorým sa konanie končí. Dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade ustanovenej v tomto ustanovení. Žalovaní ich tvrdený dôvod zmätočnosti v napadnutom uznesení nepreukázali. V tejto súvislosti je potrebné aj námietku žalovaných uvedenú vo vyjadrení k stanovisku žalobcu k ich dovolaniu označiť za bezpredmetnú, keďže napadnuté uznesenie rozhodnutie sa netýka veci samej, ktorým sa konanie končí.

29. Aj z ustanovenia § 421 ods. 2 C. s. p. je zrejmé, v ktorých prípadoch uvedených v odseku 1 dovolanie nie je prípustné. Takýmto prípadom je vec, keď odvolací súd rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho (§ 357 písm. d/ C. s. p.). 30. Dovolací súd odmietne dovolania, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uvedené, dovolanie žalovaných v zmysle ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.

32. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.