3 Obdo 37/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: R., spol. s r. o., IČO: X. N., právne zastúpeného advokátom JUDr. B. J., so sídlom v S., proti odporcovi: A. – S. P., a. s., IČO: X., D., o zaplatenie 21 358,39 Eur (643 443,-Sk) s prísl., o dovolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 12. mája 2009 č. k.
4 Cob 3/2009-86, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo dňa 12. mája 2009 č. k. 4 Cob 3/2009-86 z a m i e t a.
Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 29. apríla 2008 č. k. 3 Cb 47/2007-102
konanie v časti uplatnenej istiny 18 266,-- Sk zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto
sume a zvyšok nároku navrhovateľa vylúčil na samostatné konanie. V samostatnom konaní
rozsudkom zo dňa 29. júla 2008 č. k. 3 Cb 97/2008-37 uložil povinnosť odporcovi zaplatiť
navrhovateľovi 625 177,-Sk s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 14. 03. 2007
do zaplatenia a nahradiť trovy konania 83 926,-- Sk. Súd prvého stupňa v odôvodnení
rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 643 443,- Sk
s príslušenstvom z titulu neuhradenia škody v zmysle poistnej zmluvy. Po čiastočnom
späťvzatí návrhu v sume 18 266,-- Sk súd na samostatnom konaní prejednal nárok
navrhovateľa vo výške 625 177,-- Sk. Ďalej uviedol, že účastníci uzavreli dňa 26. 03. 2001 poistnú zmluvu č. X. o poistení pre prípad poškodenia alebo zničenia vecí živelnou
udalosťou, a to súbor vecí v zmysle prílohy č. 01 k uvedenej zmluve. Dňa 31. 07. 2005
o 23.10. hod. došlo k poistnej udalosti, a to poškodeniu elektrických zariadení v dôsledku
úderu blesku v malej vodnej elektrárni (ďalej iba „MVE“) S. Navrhovateľ uvedenú poistnú
udalosť ohlásil odporcovi, ktorý zaplatil navrhovateľovi po odpočítaní zmluvne dohodnutej
spoluúčasti vo výške 3 000,-- Sk sumu 23 256,-- Sk. Navrhovateľ predložil v konaní na súde
prvého stupňa znalecký posudok Ing. A. S., ktorý konštatuje, že k poškodeniu elektrických
zariadení MVE došlo vplyvom priameho zásahu blesku, ktorý sa dostal ku elektrickým
predmetom galvanickou cestou, cestou existujúcich elektrických rozvodov MVE po
káblovom a zemniacom vedení, a že poškodenie a zničenie elektrických predmetov MVE nevzniklo indukciou. V predmetnom konaní ustanovený znalec Ing. M. H. konštatoval, že
k poškodeniu elektrických zariadení MVE S. došlo priamym úderom blesku, pričom priamy
úder blesku zasiahol vonkajšie elektrotechnické zariadenie a káblovou časťou VN prípojky a uzemňovacím pásikom sa elektrický náboj bleskového prúdu dostal do vnútra budovy, kde
spôsobil poškodenie vnútorných elektrotechnických zariadení MVE. Uviedol, že ochrana
MVE S. bola zabezpečená v zmysle platných predpisov pre ochranu pred bleskom podľa STN
34 1390 a vzhľadom na charakter MVE S. bola postačujúca. Škodu na poškodených
elektrických zariadeniach na MVE S. vyčíslil bez DPH sumou 625 177,-- Sk a zdôraznil, že
nie je možné oddeliť priamy úder blesku od vzniku elektrického prepätia, pretože vznik
elektrického prepätia je sprievodným javom priameho úderu blesku, čiže príčinou vzniku
elektrického prepätia pri búrkovej činnosti je aj priamy úder blesku. Súd prvého stupňa mal
dostatočne preukázané, že v danom prípade nešlo o poškodenie induktívnou, resp. kapacitnou
väzbou a teda vplyvom nepriameho úderu blesku a preukázanú výšku škody stanovenú
znalcom. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O. s. p. tak, že
navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech len čiastočný, súd priznal plnú náhradu trov
konania vo výške 83 926,-- Sk, pretože mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.
Na podané odvolanie odporcu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,
že pripustil späťvzatie návrhu o sumu 23 256,-Sk, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a konanie zastavil. Vo zvyšku zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh zamietol.
Uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť odporcovi trovy konania 2 314,40 € do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd doplnil dokazovanie výpoveďou v konaní
ustanoveného znalca. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v znaleckom posudku jednoznačne pod úder blesku znalec zahrnul aj šírenie energie blesku tromi cestami
do zariadenia MVE S. Aj prepätie ako príčinu poškodenia vnútorných zariadení MVE S.
uvádzal, ako priamy úder blesku, ako jeho sprievodný jav. Vznik prepätia v dôsledku úderu
blesku, resp. šírenie energie blesku je vyjadrením fyzikálnych zákonitostí šírenia elektrického
náboja z bleskového prúdu ako popísali znalci, a z tohto popisu fyzikálneho javu bolo
potrebné zvážiť pravú zodpovednosť žalovanej poisťovacej spoločnosť za náhradu škody.
Neoddeliteľnou súčasťou uzavretej poistnej zmluvy boli zmluvné dojednania
pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou, kde sa uvádza v článku 2
zmluvných dojednaní, a to bodu A typ I. – Komplexné živelné riziko, podbodu 1 písm. c) –
Poistenie sa dojednáva pre prípad poškodenia alebo zničenia poistených veci priamym
úderom blesku. Vo všeobecných poistných podmienkach pre prípad poistenia majetku, a to v článku 10 – Výklad pojmov, podbodu 3. písm. b) – Poškodením alebo zničením poistenej
veci priamym úderom blesku sa rozumie – poškodenie alebo zničenie poistenej veci
nachádzajúcej sa v budove spôsobenej úderom blesku alebo požiaru, ktorý vznikol pôsobením
tepla, blesku; ak táto budova bola poškodená alebo zničená úderom blesku v zmysle písm. a).
Z poistenia sa vylučuje poškodenie alebo zničenie poistených vecí elektrických strojov,
prístrojov a zariadení, ktoré vzniklo prepätím alebo indukciou. Odvolací súd z obsahu
citovaných podmienok vyvodil záver, že sa poistenie týka len priameho úderu blesku v mieste
úderu blesku, alebo požiar, ktorý vznikol pôsobením tepla blesku. Podľa znaleckých
posudkov, priamym miestom úderu blesku bola káblová koncovka typu Raychem kábla
na koncovom podpornom bode. Ostatné poškodenia objektu MVE S. boli spôsobené šírením
energie blesku tromi vetvami ako je uvedené v znaleckom posudku znalca Ing. M. Hrica.
Zodpovednosť poisťovacej spoločnosti je daná len za poškodenie alebo zničenie poistených
vecí spôsobené priamym úderom blesku, v danom prípade do bodu vodiča na koncovom
podpernom bode (železobetónového dvojitého stožiara) a iné poškodenie prípadným vznikom
požiaru v dôsledku pôsobenia tepla blesku nebolo konštatované. Ďalšie poškodenia nastali
výlučne v dôsledku šírenia energie blesku tromi vetvami do vnútorného zariadenia MVE S.
Toto šírenie energie blesku je vylúčené z poistného plnenia v dôsledku uzavretej poistnej
zmluvy a jej súčastí všeobecných poistných podmienok pre prípad poistenia majetku. Aj keď
vznik prepätia alebo indukcie je dôsledkom priameho úderu blesku, znalcami bolo
preukázané, že priamy úder blesku bol len do káblovej koncovky koncového podperného bodu a priama škoda na železobetónovom dvojitom stožiari bola žalovaným zaplatená.
Šírenie energie blesku tromi rozvodmi a vznik prepätia alebo indukcie v dôsledku úderu blesku nespadá pod poistnú zodpovednosť žalovanej poisťovacej spoločnosti, je z poistenia
vylúčené, preto navrhovateľ nemá právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku
šírenia energie bleskového prúdu po troch vetvách do zariadení MVE S. O trovách konania
rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v konaní
neúspešného navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania úspešnému odporcovi vo výške
2 314,40 Eur.
Proti rozsudku odvolacieho súdu v zamietajúcej časti a súvisiacich výrokov podal
dovolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 238 ods. 1 O. s. p. Navrhol rozsudok odvolacieho
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V podanom dovolaní uviedol, že odvolací súd
podľa názoru dovolateľa nesprávne právne posúdil správne zistený skutkový stav veci.
Odcitoval odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a dodal, že v danom prípade podľa
názoru navrhovateľa nie je možné od seba rozdeľovať pojem priamy úder blesku a vznik
indukcie, pretože oba tieto fyzikálne javy sú vzájomne spojené. Preto podľa názoru
navrhovateľa je poistná zmluva neplatná v časti, ktorá dojednáva to, že z poistenia sú
vylúčené poškodenia veci, ktoré vznikli prepätím, a to s poukazom na ust. § 39 OZ. Toto
dojednanie je podľa názoru žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, pretože pri vzniku takej
škodovej udalosti akou je úder blesku do majetku poisteného, je vždy s úderom blesku
spojený aj vznik prepätia, ktoré taktiež poškodzuje majetok poisteného. Takýto výklad je
v súlade aj zo závermi znaleckého dokazovania, kde obaja znalci potvrdzovali takýto výklad
pojmu – úder blesku resp. priamy úder blesku, ktorý bol dojednaný ako poistné riziko
pre prípad vzniku poistnej udalosti. Navrhovateľ má za to, že pri dojednávaní poistnej zmluvy
a platení poistného toto zodpovedalo aj riziku – prepätiu a preto je daný základ žaloby
a povinnosť žalovanej poisťovacej spoločnosti platiť škodu v rozsahu uplatnenom
navrhovateľom. Striktný výklad obsahu poistnej zmluvy a poistných podmienok urobených
odvolacím súdom v tomto konaní, je v rozpore so závermi znaleckého dokazovania,
definíciou poistného rizika z hľadiska fyzikálneho, ktoré tvorí základ pre posúdenie
opodstatnenosti nároku na náhradu škody uplatnenú žalobcom. V doplnení dovolania zo dňa
03. 08. 2009 navrhovateľ poukázal na to, že podľa rozhodnutia Krajského úradu v Prešove
zo dňa 25. 09. 1996 o povolení výstavby MVE Sulín je transformačná stanica 22/6.3 kV
vrátane kompletného elektrotechnického zariadenia pre technologickú časť MVE S. a 22 kV
prípojka VN neoddeliteľnou súčasťou strojovne. To znamená, že predmetné technologické
zariadenie vrátane prístrojov, ktoré boli poškodené pri poistnej udalosti je potrebné považovať z hľadiska právneho za súčasť hlavnej veci, ktorá nemôže byť oddelená od samotnej budovy
bez toho, aby sa tým vec znehodnotila. Blesk zasiahol stĺp elektrického vedenia, ktorý je
súčasťou strojovne (budovy elektrárne).
Odporca navrhol dovolanie navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodné. Uviedol, že
v zmysle ZD a VPP (poistná zmluva a Všeobecné zmluvné podmienky), ktoré tvorili
neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, nie je za zisteného skutkového stavu možné urobiť iný
záver ako urobil krajský súd vo svojom rozhodnutí. A to najmä s prihliadnutím na skutočnosť,
že v konaní bolo jednoznačne zistené, ktoré časti elektrárne boli poškodené v dôsledku
priameho úderu blesku a ktoré vzniknutým prepätím. V zmysle článku 10 bod 3 písm. b/ VPP
sa totiž za poškodenie alebo zničenie veci priamym úderom blesku nepovažuje poškodenie
alebo zničenie poistených elektrických strojov, prístrojov a zariadení, ktoré vzniklo prepätím alebo indukciou. Skutočnosť, že z technického hľadiska je s úderom blesku spojený aj
následný vznik prepätia ešte neznamená, že sa nedajú posúdiť a oddeliť škody vzniknuté
priamym úderom blesku a škody vzniknuté prepätím. Vyvracajú to samotné zistenia
v znaleckom posudku vyhotovenom v konaní, v ktorom znalec popísal, do ktorej časti
poistenej veci priamo udrel blesk a cez ktoré časti sa už následne šírilo len prepätie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) preskúmal
vec podľa ust. § 242 ods. 1 O. s. p. a po prejednaní dovolania v napadnutom rozsahu
bez nariadenia pojednávania podľa § 243a ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, že dovolanie
navrhovateľa v napadnutej časti nie je dôvodné.
Podľa ust. § 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Podľa ust. § 788 ods. 1 Obč. zák. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná
platiť poistné.
Podľa ust. § 797 ods. 1 Obč. zák. právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť,
s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa ust. § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Predmetom dovolania je posúdenie vzniku poistnej udalosti na základe skutkových
okolností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.
Medzi sporovými stranami nebolo sporným, že žalobca ako poistený a žalovaná
obchodná spoločnosť ako poisťovacia spoločnosť uzavreli dňa 26. 03. 2001 poistnú zmluvu č.
040-1000560, pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou, kde predmet
poistenia je uvedený v prílohe č. 01 poistnej zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej
zmluvy boli aj zmluvné dojednania pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou
udalosťou. Podľa článku 2 zmluvných dojednaní, a to bodu A typ I. – Komplexné živelné
riziko, podbodu 1 písm. c/ – Poistenie sa dojednáva pre prípad poškodenia alebo zničenia
poistených vecí priamym úderom blesku. Podľa všeobecných poistených podmienok, pre
poistenie majetku ako súčasti poistnej zmluvy v článku 10 – Výklad pojmov, podbodu 3.
písm. b/ – Poškodením alebo zničením poistenej veci priamym úderom blesku sa rozumie –
poškodenie alebo zničenie poistenej veci nachádzajúcej sa v budove spôsobenej úderom
blesku alebo požiarom, ktorý vznikol pôsobením tepla, blesku; ak táto budova bola poškodená
alebo zničená úderom blesku v zmysle písm. a/. Za poškodenie alebo zničenie veci priamym
úderom blesku sa nepovažuje poškodenie alebo zničenie poistených elektrických strojov,
prístrojov a zariadení, ktoré vzniklo prepätím alebo indukciou. Taktiež medzi účastníkmi
nebolo sporným, že dňa 31. 07. 2005 o 23.10 hod. došlo na predmete poistenia, malej vodnej
elektrárne S. k škodovej udalosti v dôsledku zásahu blesku. Podľa znalca Ing. A. S. blesk
udrel do prostrednej káblovej koncovky Raychem kábla AXEKCE a postupne sa rozdelil do 3
vetiev, keď blesk prenikol po zemniacom vodičovi do riadiaceho rozvádzača DE, došlo k zničeniu všetkých elektronicky riadiacich systémov. Druhá vetva blesku sa šírila
po strednofázovom vodiči vedenia do 22 kV rozvodne a cez poškodený menič energia blesku sa dostala na kovovú konštrukciu 22 kV rozvodne a odtiaľ cez ochranné zemniace vodiče
do zeme. Tretia vetva úderu šírenia blesku smerovala od káblovej koncovky k stožiarovému
transformátoru a poškodila prístrojový napäťový menič. Podľa znalca k poškodeniu
elektrických zariadení došlo pod vplyvom priameho úderu blesku, jeho silových a tepelných
účinkov a účinkov elektrického poľa. Znalec ustanovený súdom prvého stupňa Ing. M. H.
uviedol, že miestom priameho úderu blesku je káblová koncovka typu Raychem kábla
AXEKCE na koncovom podpernom bode (železobetónový dvojitý stožiar EPV) VN prípojky,
kde VN prípojka prechádza zo vzdušnej časti do káblovej časti. Bleskový prúd sa v tomto
mieste rozdelil do 3 elektrických vetiev podľa veľkosti impedancie jednotlivých vetiev – smer
postupu bleskového prúdu je možné stanoviť podľa poškodených elektrických zariadení, ktoré
bleskový prúd svojimi účinkami poškodil. K poškodeniu budovy priamym samotným úderom
blesku nedošlo. Poškodenie elektrických zariadení MVE Sulín nastalo v dôsledku priameho
úderu blesku a nie kapacitou alebo induktívnou väzbou, čiže nie indukciou, ale vodivou
cestou cez káblovú vysoko napäťovú prípojku a zemniace vedenie. Príčinou poškodenia
elektrických zariadení MVE S. je priamy úder blesku do elektrotechnického zariadenia MVE
S. Odborným termínom „prepätie“ je pomenované každé elektrické napätie vyššie ako je
menovitá alebo dovolená hodnota elektrického napätia v napäťovej sústave. Z výsledkov
znaleckého dokazovania odvolací súd správne zistil, že podľa technického a odborného
popisu škodovej udalosti znalcami blesk udrel do káblovej koncovky vysokonapäťovej
prípojky a ďalej sa šíril tromi vetvami do objektu MVE S. Z technického a odborného
stanoviska znalcov vzniknuté prepätie, ktoré bolo priamou príčinou vzniku škody na
elektrotechnických zariadeniach MVE S., je dôsledkom priameho úderu blesku a nie je možné
oddeliť priamy úder blesku od vzniku elektrického prepätia, nakoľko je jeho sprievodným
javom. Tieto fyzikálne zákonitosti pôsobenia priameho úderu blesku a vzniku prepätia ako
jeho sprievodného javu, ktorých spôsobenie škody na elektrických zariadeniach MVE S. nie
sú predmetom pochybností v tomto konaní, sú predmetom úpravy poistnej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi. Poistná zmluva spolu s podmienkami dojednania a Všeobecnými
poistnými podmienkami upravili, ktoré z uvedených fyzikálnych udalostí sú poistnou
udalosťou a teda predmetom poistného plnenia v prípade vzniku poistnej udalosti a ktoré sú z poistenia medzi účastníkmi vylúčené. Účastníci si v poistnej zmluve dohodli, že škody
spôsobené priamym úderom blesku sú škody spôsobené poistnou udalosťou a škody
spôsobené prepätím a indukciou pri údere blesku sú z poistného plnenia vylúčené. Dovolací
súd skúmal námietku dovolateľa spočívajúcu v neplatnosti poistnej zmluvy v časti vylúčenia poškodenej veci z poistenia vzniknuté prepätím, ktoré dojednanie považuje navrhovateľ
v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že pri vzniku škodovej udalosti úderom blesku je vždy
s úderom blesku spojený aj vznik prepätia. Dovolací súd nezistil obsah alebo účel poistnej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi priečiaci sa dobrým mravom. Účelom uzavretej poistnej
zmluvy je okrem iného aj poistenie výslovne udalosti vzniknutej priamym úderom blesku
a výslovne v poistnej zmluve je zahrnuté vylúčenie vzniku poistnej udalosti vzniknuté
prepätím. Je v plnej kompetencii účastníkov dohodnúť si obsah zmluvných podmienok
k spokojnosti zmluvných strán a v prípade neuspokojivého obsahu navrhovanej zmluvy túto
neuzavrieť, prípadne zvoliť inú zmluvnú stranu. V obsahu zmluvy a všeobecných zmluvných
podmienok nie sú ustanovenia týkajúce sa poistnej udalosti vzniknutej úderom blesku
priečiace sa základným všeobecne uznávaným a v spoločnosti uplatňovaným morálnym
zásadám, ktoré by mali za následok neplatnosť poistnej zmluvy v namietanej časti v zmysle
ust. § 39 Obč. zák.
Dovolací súd z uvedených dôvodov v zmysle ust. § 243b ods. 1 O. s. p. dovolanie
navrhovateľa ako nedôvodné zamietol.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle ust. § 243c
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v dovolacom konaní úspešnému odporcovi vznikol
nárok na náhradu trov konania, ktorú si odporca v tomto konaní neuplatnil, a preto mu
dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 23. septembra 2010
JUDr. Beata Miničocá, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová