UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. arch. Dušan Burák, CSc. - Architektonické štúdio ATRIUM, so sídlom Plzenská 35, 040 11 Košice - Západ, IČO: 14 395 223, právne zastúpeného KRION Partners s. r. o., so sídlom Palisády 50, 811 06 Bratislava, IČO: 36 858 617, proti odporcovi: SVB Medzijarky, so sídlom Bieloruská 64, 821 06 Bratislava, IČO: 42 128 692, právne zastúpeného JUDr. Martou Huttovou, advokátkou, so sídlom Bezekova 13, P. O. Box 55, 841 02 Bratislava, o zaplatenie 9 756,69 eur s príslušenstvom, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. januára 2016, č. k. 1Cob/222/2014-525, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a.
II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy dovolacieho konania vo výške 315,02 eur na účet právneho zástupcu.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 11. 06. 2013 č. k. 54Cb/240/2010-426 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8 198,89 eur so 14,25 % úrokom z omeškania ročne od 11. 10. 2008 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 2 105,96 eur.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ si návrhom doručeným súdu dňa 28. 09. 2010 uplatnil právo na zaplatenie sumy 9 756,69 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia ceny za dodané dielo.
Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žaloba nie je dôvodná a žalobca chce získať bezdôvodné obohatenie. Na základe zmluvy o dielo mali byť odstránené systémové poruchy domu a dom mal byť zateplený. Pred začatím prác bolo potrebné dodať projektovú dokumentáciu a so žalobcom bola uzatvorená zmluva o dielo zo dňa 11. 12. 2007, podľa ktorej sa žalobca zaviazal dodať architektonickú štúdiu bytového domu, projekt pre realizáciu a raz mesačne mal zabezpečovať autorský dozor. Cena bola dohodnutá vo výške 21 576,05 eur (650 000,- Sk). Navrhovateľ doručil odporcovi faktúru na sumu 636 650,- Sk (21 132,91 eur) a po námietkach odporcu o nedodaní realizačného projektu, doručil navrhovateľ ďalšiu faktúru zo dňa 08. 01. 2008 na sumu 461 720,- Sk (15 326,30eur), ktorá bola tiež namietaná. Následne bola doručená faktúra na sumu 388 000,- Sk (12 879,24 eur). Túto cenu odporca zaplatil. Navrhovateľ po dodaní projektu pre stavebné povolenie nedodal realizačný projekt, ani nevykonal žiadny stavebný dozor. Odporca uviedol, že neeviduje faktúru č. 2008028 zo dňa 01. 10. 2008 (splatnosť 10. 10. 2008) znejúcu na sumu 9 756,69 eur.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Z. M., Ing. Z., Ing. E. a listinnými dôkazmi.
Súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo dňa 11. 12. 2007, v čl. 3 ktorej bol dohodnutý predmet zmluvy a cena diela bola dohodnutá vo výške 780 000,- Sk (s DPH). V čl. 7.1 zmluvy bola dohodnutá cena projektu realizácie vo výške 564 000,- Sk (s DPH), čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Počas trvania zmluvy došlo k písomnému zníženiu ceny diela a zároveň rozšíreniu predmetu diela, a to uzatvorením novej zmluvy o dielo dňa 11. 03. 2008. Podľa čl. 3 došlo k rozšíreniu predmetu diela o projekt o stavebné povolenie, pričom v niektorých položkách bola podstatne znížená cena diela, teda celková suma bola dohodnutá vo výške 650 000,- Sk vrátane DPH. V tejto zmluve došlo k zníženiu ceny projektu pre realizáciu o sumu 10 522,48 eur. Navrhovateľ odporcovi vyfakturoval faktúrou č. 2008/001 sumu 388 000,- Sk za vypracovanie architektonickej štúdie, projektu pre stavebné povolenie a obstaranie stavebného povolenia, ktorú faktúru odporca akceptoval a zaplatil, z čoho vyplynulo, že akceptoval druhú zmluvu o dielo, nakoľko v zmluve zo dňa 11. 12. 2007 sa v predmete zmluvy nenachádzali uvedené činnosti.
Odporca zotrval na svojich námietkach vznesených v odpore.
Súd prvého stupňa z obsahu zmluvy o dielo zo dňa 11. 12. 2007 zistil, že predmetom bolo dodanie „Projektu zateplenia a opravy bytového domu C.“ s tým, že podľa čl. 2.1 bude spracovaný a dodaný projekt v sume 650 000,- Sk, a to v členení: a) architektonická štúdia, príprav podkladov BD (150 000,- Sk), b) projekt realizácie BD (470 000,- Sk) a c) autorský dozor (30 000,- Sk).
Z obsahu zmluvy o dielo zo dňa 11. 03. 2008 súd zistil, že podľa čl. 2 bod 2.1 sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal zhotoviť a dodať „projekt zateplenia a opravy bytového domu C.“ a predmet zmluvy mal byť spracovaný a dodaný v členení: d) architektonická štúdia, príprav podkladov BD, e) projekt pre stavebné povolenie BD, f) obstaranie stanovísk ku stavebnému konaniu, obstaranie stavebného povolenia a podanie žiadosti MVaRR SR za účelom získania dotácie na hore uvedený účel, g) projekt pre realizáciu BD a h) autorský dozor.
V bode 7.1 mali účastníci dohodnutú cenu diela v celkovej sume 650 000,- Sk, ktorá pozostávala z jednotlivých položiek a to: architektonická štúdia, príprava podkladov BD (95 000,- Sk), projekt pre stavebné povolenie BD (138 000,- Sk), obstaranie stanovísk ku stavebnému konaniu, obstaranie stavebného povolenia a podanie žiadosti MVaRR SR za účelom získania dotácie (155 000,- Sk), projekt pre realizáciu BD (247 000,- Sk) a autorský dozor (15 000,- Sk).
Odporca faktúru vystavenú žalobcom na sumu 388 000,- Sk zaplatil dňa 12. 03. 2008 (podľa výpisu z účtu v banke).
Súdu bola predložená zápisnica z odovzdania staveniska stavby, kde mal podľa bodu 2 zhotoviteľ stavbu realizovať podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní. Realizačný projekt bol prevzatý, čo vyplynulo z výpovede svedka Ing. E..
Právny zástupca navrhovateľa trval na tom, že realizačný projekt spĺňal požiadavky podľa platných právnych predpisov a noriem v oblasti spracovania projektovej dokumentácie pre zatepľovanie bytovýchdomov, ako aj podmienok pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku, resp. úveru na zateplenie, ktorý poskytol žalovanému Štátny fond rozvoja bývania.
Odporca trval na tom, že realizačný projekt nespĺňa požiadavky v zmysle právnych predpisov a noriem v oblasti spracovania projektovej dokumentácie pre zateplenie bytových domov. Odporca tiež uviedol, že medzi účastníkmi vznikol občianskoprávny vzťah a zmluva zo dňa 11. 03. 2008 nie je zmluvou konečnou a úplnou a projekt pre realizáciu stavby nebol dodaný. Namietol tiež, že zmluvy o dielo sú neplatné.
Súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 631, § 633 ods. 1 veta prvá, § 636 ods. 1, 2, § 644 a § 517 ods. 2).
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nesporné, že medzi účastníkmi konania vznikol dňa 11. 12. 2007 platne záväzkový vzťah uzavretím zmluvy o dielo. Predmetom zmluvy bolo zhotovenie diela „Projekt zateplenia a opravy bytového domu C.“, ktorý bol zrozumiteľne a jasne dojednaný. Zmluvné strany si dohodli cenu diela, aj autorský dozor. Zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami, čo nebolo rozporované. Dňa 11. 03. 2008 uzavreli účastníci ďalšiu zmluvu s rovnakým predmetom plnenia, ktorú súd vyhodnotil ako zmenu v obsahu záväzkov prvej zmluvy o dielo. Súd s odkazom na ust. § 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyslovil, že v danom prípade došlo k tzv. kumulatívnej novácií, teda k zmene obsahu záväzkov vyplývajúcich z prvej zmluvy o dielo zo dňa 11. 12. 2007, ktorú je treba odlišovať od privátnej novácie § 570 Občianskeho zákonníka (nahradenie pôvodného záväzku novým záväzkom), ako aj od § 588 Občianskeho zákonníka (nahradenie sporného záväzku novým záväzkom). Uzatvorením zmluvy dňa 11. 03. 2008 medzi žalobcom a žalovaným pôvodný záväzok nezanikol, ale sa rozšíril predmet plnenia, a to o vypracovanie projektu na stavebné povolenie a obstaranie stanovísk ku stavebnému konania, obstaranie stavebného povolenia a podanie žiadosti MVaPR SR za účelom získania dotácie. Následne bola žalovanému vystavená faktúra č. 2008/001 na sumu 388 000,- Sk (12 879,24 eur), ktorú odporca zaplatil.
Navrhovateľ v žalobe uplatnil zaplatenie faktúry č. 2008028 na sumu 9 756,69 eur (vyhotovenia projektu realizácie 8 198,89 eur a vyhotovenie štúdie nadstavby v sume 1 557,80 eur). V konaní bolo preukázané, že odporca projekt realizácie bytového domu prevzal dňa 23. 09. 2008. Odporca po prevzatí diela nereklamoval vady diela. K námietke odporcu, že navrhovateľ nevykonal autorský dozor súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ za autorský dozor nefakturoval žiadnu sumu.
K námietke odmeny za vypracovanie „štúdie nadstavby“ vyfakturovanej sumou 1 557,80 eur, súd vyslovil, že navrhovateľ nepreukázal akým spôsobom bola štúdie nadstavby odporcovi odovzdaná, ani nebola preukázaná dohoda o cene za nadstavbu.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by si odporca objednal vypracovanie nadstavby štúdie, a preto mu nevznikla povinnosť zaplatiť cenu za vypracovanie štúdie a rozhodol o nároku tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.
Odporca sa dostal do omeškania s platením faktúry splatnej dňa 10. 10. 2008, preto navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech vo výške 68,06 %, preto mu boli priznané trovy konania vo výške 2 105,96 eur.
Odporca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ a ods. 2 O. s. p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. podľa § 220 O. s. p. zmeniť a žalobu zamietnuť.
Odporca považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatočnéodôvodnenie, pretože nerešpektuje náležitosti podľa § 157 ods. 2 O. s. p. V rozhodnutí absentuje vysporiadanie sa súdu s námietkami odporcu a dôkazmi vo veci samej, na ktoré v konaní poukazoval, čím došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces. Z dokazovania odporca vyvodzoval záver, že navrhovateľ mu dodal projekt v januári 2008 podľa zmluvy z 11. 12. 2007, teda zmluvou z 11. 03. 2008 nemohlo dôjsť k zmene - rozšíreniu plnenia o dodanie projektu pre stavebné povolenie, keď už takýto projekt bol navrhovateľom dodaný dva mesiace pred uzavretím zmluvy z 11. 03. 2008. Nemohlo teda dôjsť k zmene záväzku, ktorý už dňa 11. 03. 2008 neexistoval. Ďalej odporca namietal absenciu doručenia realizačného projektu navrhovateľom a spochybňoval nevyhnutnosť tohto projektu pre stavebné konanie. Odporca mal za to, že v súlade so zmluvou o dielo z 11. 03. 2008 navrhovateľovi nevznikla povinnosť vyhotovovať realizačný projekt, pretože jeho dodanie bolo viazané na pridelenie dotácie na odstraňovanie systémových porúch od MVaRR SR, ktorá odporcovi poskytnutá nebola. Naviac navrhovateľ porušil povinnosť podľa zmluvy o dielo z 11. 03. 2008, keď nepodal do konca februára za odporcu žiadosť o túto dotáciu. Odporca má za to, že zmluvy o dielo sú neplatné pre ich neurčitosť a nezrozumiteľnosť, keď nie je možné ustáliť vymedzenie diela ani pomocou ich výkladu. Zmluva o dielo z decembra 2007 zaväzovala navrhovateľa na dodanie projektu pre realizáciu BD za dohodnutú cenu 470 000,- Sk plus DPH, zmluva z marca 2008 zaväzovala navrhovateľa na dodanie projektu pre stavebné povolenie za cenu 138 000,- Sk a v lehote do mesiaca od pridelenia dotácie na dodanie projektu pre realizáciu BD za cenu 247 000,- Sk, na základe čoho odporca dospel k záveru o neurčitosti predmetu diela a dohody o cene za spracovanie projektovej dokumentácie. Odporca namietal aj kvalitu realizovaného projektu vyhotoveného navrhovateľom, ktorý podľa stanoviska Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o., Bratislava nespĺňal požiadavky platných právnych predpisov v čase jeho vypracovania. Žalobu považuje za nedôvodnú, pretože ňou navrhovateľ požaduje zaplatenie ceny za dielo - realizačný projekt, ktorý odporcovi nikdy nebol doručený. Podľa zmluvy z 11. 03. 2008 navrhovateľovi nevznikla povinnosť tento projekt vypracovať a z technického hľadiska nie je realizačným projektom. V časti úroku z omeškania považuje rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené.
Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa navrhovateľa rozsudok obsahuje požadované náležitosti. V čase uzatvorenia zmluvy o dielo v decembri 2007 boli dodané odporcovi len niektoré čiastkové plnenia, pričom realizačný projekt ani autorský dozor k 11. 03. 2008 neboli dodané. Zmluva o dielo z decembra 2007 k 11. 03. 2008 stále existovala, preto došlo k zmene obsahu existujúceho záväzku. K vzniku povinnosti dodať projekt pre stavebné povolenie došlo na základe zmluvy z 11. 03. 2008, pretože zmluva z decembra 2007 takýto predmet nepozná. Ďalej uviedol, že potreba realizačného projektu vyplýva zo stavebného zákona a realizačný projekt predstavuje dokumentáciu na vykonanie stavebného dozoru a je nevyhnutný pre realizáciu stavby, ako aj pre jej nasledovnú kolaudáciu. Prevzatie realizačného projektu potvrdil svojim podpisom štatutárny zástupca odporcu p. Z. a existenciu realizačného projektu a realizácie stavby potvrdil aj stavebný dozor odporcu p. E.. Cena bola dohodnutá v zmluve z 11. 03. 2008 vo výške 247 000,- Sk (8 198,90 eur).
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, vrátane rozhodnutia o trovách konania.
Odvolací súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo zo dňa 11. 03. 2008, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa ako zhotoviteľa zhotoviť a dodať „Projekt zateplenia a opravy bytového domu C.“ (ďalej len „BD“) v rozsahu architektonickej štúdie, prípravy podkladov BD v M 1:100,200, projektu pre stavebné povolenie BD v M 1:100,200, obstaranie stavenísk k stavebnému konaniu, obstaranie stavebného povolenia a podanie žiadosti MVaRR SR za účelom získania dotácie, projekt pre realizáciu BD v M 1:100,200 a autorského dozoru a záväzok odporcu ako objednávateľa predmet zmluvy prevziať a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu 650 000,- Sk, vrátane DPH a poskytnúť zhotoviteľovi spolupôsobenie. Zmluve o dielo z 11. 03. 2008 predchádzalo uzavretie zmluvy o dielo dňa 11. 12. 2007 s dohodnutým predmetom plnenia. Medzi účastníkmi nebolo sporné zaplatenie ceny architektonickej štúdie, projektu pre stavebné povolenie a obstaranie staveného povolenia a podania žiadosti na MVaRR SR o dotáciu vo výške 388 000,- Sk dňa 12. 03. 2008. Navrhovateľ si žalobou uplatnil nárok nazaplatenie ceny za vyhotovenie projektu realizácie bytového domu v zmysle čl. 7.1 písm. d/ vo výške 9 756,90 eur, v ktorej cene bola zahrnutá aj cena za vyhotovenie autorskej štúdie nadstavby na bytovom dome vo výške 1 557,80 eur, podľa ústnej požiadavky odporcu. Odporca namietal nedodanie realizačného projektu a nevykonanie stavebného dozoru.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že uzavretím zmluvy o dielo dňa 11. 03. 2008 došlo ku kumulatívnej novácií záväzku založeného medzi účastníkmi zmluvou o dielo zo dňa 11. 12. 2007 tak, že sa rozšíril rozsah predmetu diela o vypracovanie projektu pre stavebné povolenie, obstaranie stanovísk k stavebnému konaniu a obstaranie stavebného povolenia a podanie žiadosti za účelom získania dotácie. Spornou bolo odovzdanie projektu realizácie bytového domu odporcovi. Odvolací súd mal za to, že navrhovateľ v konaní uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o odovzdaní projektu realizácie BD odporcovi, ktorý projekt prevzal, a to písomným potvrdením o prevzatí projektovej dokumentácie pre realizáciu zateplenia a odstránenie systémových porúch BD v počte 4 štatutárnym zástupcom dňa 23. 09. 2008. Prevzatie projektu nepriamo potvrdila i svedecká výpoveď autorského dozoru spoločnosti, ktorá stavbu realizovala. Skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, majú podľa odvolacieho súdu oporu vo vykonanom dokazovaní, súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a následne správne právne vec posúdil. Námietky odporcu v tomto kontexte nepovažoval odvolací súd za dôvodné, preto napadnutý rozsudok potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému navrhovateľovi nepriznal trovy odvolacieho konania, pretože si ic h v zákonnej lehote nevyčíslil (§ 151 ods. 1 O. s. p.).
Odporca podal proti rozsudku odvolacieho súdu v zákonnej lehote dovolanie podaním dňa 21. 03. 2016 podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. v spojení s ust. § 241 ods. 2 O. s. p.
V podrobnom odôvodnení namietal nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa a nesprávne právne posúdenie, čo vytýkal v podanom odvolaní.
Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu odôvodnil tým, že mu ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. z dôvodu nepreskúmateľnosti odvolacieho rozsudku pre nedostatok dôvodov (§ 157 ods. 2 O. s. p.).
Navrhol napadnuté rozsudky zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť a priznať mu trovy dovolacieho konania vo výške 315,02 eur za jeden úkon právnej služby vrátane paušálnej náhrady a DPH za vyjadrenie k dovolaniu.
Vo vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou oboch súdov uvedenou v odôvodnení rozsudkov. Dovolanie považuje za účelové podanie a jeho nespokojnosť s rozhodnutiami súdov neznamená, že konaním súdov došlo k porušeniu jeho práv tak, ako uvádza v dovolaní.
Vyjadrenie k dovolaniu bolo právnej zástupkyni odporcu doručené dňa 09. 06. 2016.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal v zákonnej lehote účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243b ods. 1 O. s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
1/ Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok, proti ktorému je dovolanie prípustnéak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.), je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.) a tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.).
V predmetnej veci podal odporca dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti a procesného pochybenia v postupe súdu.
Ak je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa potvrdený, je dovolanie prípustné len vtedy, ak súd vyslovil prípustnosť dovolania, pričom v predmetnej nejde o tento prípad. Z uvedeného teda vyplýva, že zákonné podmienky pre podanie dovolania podľa § 238 O. s. p. neboli splnené. Dovolací súd sa z tohto dôvodu dovolaním z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci napadnutým rozsudkom nezaoberal, pre nesplnenie zákonných predpokladov.
2/ Dovolanie je procesne prípustné len ak v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p. Dovolací súd má povinnosť skúmať existenciu procesných vád ex offo, preto sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p. nie je predmet konania významný, ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak došlo k porušeniu ustanovenia § 237 ods. 1 O. s. p., pričom nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len záver dovolacieho súdu, že k niektorej z vád skutočne došlo.
Dovolateľ procesné vady uvedené v ust. § 237 ods. 1 písm. a/ až e/, g/ O. s. p. netvrdil, ani neboli v konaní dovolacím súdom zistené.
Dovolateľ podal dovolanie z dôvodu existencie vady konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., ktoré odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom, ktoré vyvodzuje z nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatok odôvodnenia.
3/ Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.
Citované ustanovenie výslovne dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti s postupom súdu, teda s procesnou činnosťou súdu, ktorá sama o sebe nemá výraz v súdnom rozhodnutí. Odňatím možnosti konať pred súdom zákon rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov, a ktoré mu boli postupom súdu znemožnené. Uvedenému dovolaciemu dôvodu sú teda vlastné tri pojmové znaky, a to: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom bola odňatá účastníkovi konania. Zákon však bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciou procesných práv a právom chránených záujmov, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok na zabezpečenie svojich práv a právom chránených záujmov. Z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. je rozhodujúce, či bol účastník v dôsledku nesprávneho postupu súdu ukrátený na svojich procesných právach. Rozhodnutie vyjadruje nezávislé postavenie súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná. O takýto prípad by išlo však vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal účastníkovi možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo v tomtoprípade nebolo preukázané.
Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa, ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne došlo.
Podľa § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd preskúmáva rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu napadnutého výroku, ktorý vymedzuje kvantitatívna stránka dovolania. Dovolací súd je teda viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom.
Z podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ nesúhlasil s názormi vyslovenými prvostupňovým, ako i odvolacím súdom jednak z vecného posúdenia žaloby, ale i procesného, najmä odkazoval na to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom čo vidí tom, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie v ním navrhnutom smere, tiež vytýkal nepreskúmateľnosť odvolacieho rozsudku pre nedostatok odôvodnenia, čo považuje za procesnú vadu podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Pokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku stotožnil s názorom vysloveným súdom prvého stupňa, nemožno túto skutočnosť považovať za vadu, ktorá by napĺňala predpoklady zákonom stanoveného dovolacieho dôvodu len preto, že účastník s rozhodnutím nesúhlasí. Ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. reaguje na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, keď odôvodnenie rozhodnutia odvolacím súdom je kopírovaním vecne správnych dôvodov napadnutého rozsudku. V takýchto prípadoch rozhodnutie obsahuje účastníkom známe podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahuje stručné konštatovanie o správnosti a presvedčivosti napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotožnil. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nemusí v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia uvádzať (kopírovať) všetky dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, ale sa môže v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie vecnej správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne ich doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. V predmetnej veci sa odvolací súd stotožnil s výrokom i odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ktorú skutočnosť dovolací súd nevyhodnotil ako procesné pochybenie.
Podľa názoru dovolacieho súdu nedošlo pri rozhodovaní odvolacím súdom k takým procesným vadám konania, ktoré by mali za následok vyslovenie, že účastníkovi (odporcovi) bola odňatá možnosť konať pred súdom tak, ako to predpokladá ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Dovolací súd uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré preskúmava v odvolacom konaní odvolací súd. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva účastníka, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným výkladom právnych predpisov.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu neznamená právo na úspech v konaní pred súdom (II. ÚS 4/94, I. ÚS 40/95). K porušeniu ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu, resp. na spravodlivý proces by podľa dohovoru mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu najmä tým, keby tento fakticky odňal možnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde. Naplnenie uvedených skutočností však v predmetnej veci nebolo zistené. Odôvodnenie odvolacieho rozsudku je jasné a zrozumiteľné.
Dovolací súd zároveň vyslovil, že článok 6 ods. 1 dohovoru nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri rozhodovaní o odvolaní môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku). Pokiaľ sa odvolací súd popreskúmaní veci a napadnutého rozsudku stotožní s názorom vysloveným prvostupňovým súdom bez toho, aby vytkol obsah odôvodnenia rozsudku, nemožno ani túto skutočnosť považovať za vadu, ktorá by napĺňala predpoklady zákonom stanoveného dovolacieho dôvodu len preto, že účastník s rozhodnutím nesúhlasí.
Zároveň dovolací súd tiež poukázal na to, že Ústava Slovenskej republiky neupravuje dôsledky jednotlivých procesných nesprávností, ku ktorým v praxi dochádza v súdnych konaniach, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ako aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní procesné nesprávnosti konania súdov nižších stupňov napraviť. Procesné vady taxatívne vymedzuje ust. § 237 ods. 1 O. s. p., ktoré zakladajú prípustnosť dovolania. Občiansky súdny poriadok považuje, okrem procesných vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p., aj iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p.), avšak vady tejto povahy prípustnosť dovolania nezakladajú. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá „inú vadu konania„ podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., nie však vadu procesnú podľa § 237 O. s. p. (ÚS I. 264/2011, ÚS I. 141/2011, ÚS III. 551/2012, ÚS I. 14/2014, stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2/2015).
V preskúmavanej veci dovolateľ dôvodil v dovolaní najmä existenciou procesnej vady konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. v spojení s § 241 ods. 2 O. s. p., ku ktorému názoru dovolací súd vyslovil, že v konaní neboli zistené také procesné vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku.
Ďalšie vady konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p. odporca nenamietal, ani neboli zistené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie podľa § 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O. s. p tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal trovy dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu), paušálnu náhradu (8,58 eur) a 20 % DPH v celkovej výške 315,02 eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.