UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: N. E., bytom E., zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti žalovanému: Ing. C. K., nar. X. G. XXXX., bytom G., zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Jakubíkovou, so sídlom Fr. Mojtu 43, Nitra, o zaplatenie 9 365,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8Cb/3/2011, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26. marca 2019, č. k. 31Cob/5/2018- 297, takto
rozhodol:
I. Dovolanie odmieta.
II. Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 2. novembra 2017, č. k. 8Cb/3/2011-260 I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9 365,- eur s príslušenstvom, II. uložil žalobcovi povinnosť vydať žalovanému hnuteľnú vec špecifikovanú ako štvorkolka R. L. a III. žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 26. marca 2019, č. k. 31Cob/5/2018- 297, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.465,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4 465,- eur od 26. mája 2011 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dňa 12. júla 2019 dovolanie, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3.1. Dovolateľ v texte dovolania odcitoval ustanovenia § 75 ods. 1, § 76, § 419, § 420 písm. f/, § 421 ods. 1 a § 428 C.s.p. a ustanovenia § 52a ods. 2, § 457 a § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nárok priznaný žalobcovi nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď doložené dôkazy preukazujúce vrátenie časti fakturovanej sumy žalobcovi boli súdmi nižšej inštancie ignorované. Zároveň uviedol, že priznanie úrokov z omeškania je nedôvodné, respektíve je v rozpore s dobrými mravmi, keďže pri záväzku z bezdôvodného obohatenia mohol mať vedomosť o omeškaní až na základerozhodnutia súdu. 3.2. Podľa žalovaného v situácii, keď odvolací súd považoval zmluvu medzi stranami za závislú zmluvu od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou K. ako predávajúcim, mali tvoriť účastníci týchto zmlúv procesné spoločenstvo podľa § 75 ods. 1 C.s.p. Na základe uvedeného je podľa jeho názoru predpokladom úspešnosti žaloby, aby predmetom sporu boli všetky závislé zmluvy a stranami sporu všetci účastníci zmlúv (vrátane spoločnosti K.), keďže v zásade celé konanie a dokazovanie prebiehalo ohľadne kúpnej zmluvy, ktorej žalovaný nebol zmluvnou stranou. Záverom žalovaný skonštatoval, že priebeh konania považuje za prekvapivý, keď sa nemohol s dostatočným predstihom oboznámiť s právnym názorom odvolacieho súdu a jeho následkami.
4. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací (podľa § 35 C.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C.s.p.) dovolací súd uvádza nasledovné:
5. Platná a účinná právna úprava pozná dva dovolacie dôvody. Prvý dovolací dôvod je upravený v ustanovení § 431 C. s. p. (vada, v zmysle ktorej má byť dovolanie prípustné podľa § 420) a druhý v ustanovení § 432 C. s. p. (nesprávne právne posúdenie veci). 5.1. Zákon taktiež upravuje, akým spôsobom je dovolateľ povinný jednotlivé dovolacie dôvody vymedziť vrátane následku spojeného s nesplnením si tejto povinnosti v podobe odmietnutia dovolania podľa § 447 písm. f/ C. s. p. 5.2. Ak dovolateľ uplatní dovolací dôvod podľa § 431 C. s. p., musí výslovne uviesť, v čom spočíva ním uvedená vada zmätočnosti podľa § 420 písm. a/ až f/ C. s. p. Osobitne pre vymedzenie vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p. platí, že dovolací dôvod je vymedzený v súlade s ustanovením § 431 ods. 2 C.s.p. iba v tom prípade, ak dovolateľ v dovolaní výslovne uvedie, akým konkrétne špecifikovaným procesným postupom, ktorý považuje dovolateľ za nesprávny, mu odvolací súd znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom je nevyhnutné, aby dovolateľ špecifikoval, aké konkrétne jemu patriace procesné práva mu odvolací súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať (rovnako aj 3Obdo/58/2018, 3Obdo/31/2019 a 3Obdo/46/2019). 5.3. V prípade dovolacieho dôvodu podľa § 432 C.s.p. sa od dovolateľa vyžaduje, aby v dovolaní výslovne uviedol právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne a konkretizoval, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť. Ak dovolanie nespĺňa predmetné podmienky, dovolací dôvod podľa § 432 C.s.p. nie je vymedzený spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C.s.p. (rovnako aj 3Obdo/20/2020). Zároveň platí, že musí ísť o právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu (t. j. touto právnou otázkou sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí musel zaoberať).
6. Žalovaný v texte dovolania uviedol, že jeho mimoriadny opravný prostriedok má byť prípustný podľa § 420 písm. f/ C.s.p. a zároveň aj podľa § 421 ods. 1 C.s.p., a teda zrejme v ňom uplatnil tak dovolací dôvod podľa § 431 C.s.p., ako aj dovolací dôvod podľa § 432 C.s.p. Ani jeden z dovolacích dôvodov však nie je vymedzený spôsobom uvedeným vyššie (viď body 5.2. a 5.3. vyššie) a tento nedostatok nie je možné preklenúť ani pri posudzovaní dovolania podľa jeho obsahu (podľa § 124 ods. 1 v spojení s § 438 ods. 1 C.s.p.). 6.1. Dovolací súd nie je oprávnený nahrádzať pasivitu dovolateľa, resp. nahrádzať úkony, ktoré bol povinný uskutočniť jeho právny zástupca ako osoba znalá práva a hľadať v texte dovolania, prípadne v predloženom spise, čo by prípadne mohlo predstavovať dovolací dôvod a vytvárať si vlastnú argumentáciu, ktorý by následne preskúmaval (k tomu viď aj 3Obdo/19/2017). V takom prípade by totiž uskutočnil bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa novej koncepcii dovolania ako aj princípu rovnosti zbraní. 6.2. Žalovaný je v dovolacom konaní zastúpený advokátkou, ktorá mu mala poskytnúť kvalifikovanú právnu pomoc a ktorá by mala disponovať odbornými vedomosťami a skúsenosťami na spísaniedovolania spôsobom predpokladaným zákonom (k tomu viď aj článok 11 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku).
7. Z obsahu dovolania nie je zrejmé, akým nesprávnym procesným postupom mal odvolací súd žalovanému znemožniť realizáciu (žiadnym spôsobom nešpecifikovaných) procesných práv, ani či namietaná vada zmätočnosti mala spočívať v nedostatočnom zistení skutkového stavu, v nevykonaní navrhnutých dôkazov, v nestotožnení sa odvolacieho súdu s tvrdením žalovaného o nemožnosti priznať úroky z omeškania, alebo všeobecnom konštatovaní o prekvapivosti konania odvolacieho súdu. 7.1. Rovnako tak nie je zrejmé, či úvahy dovolateľa o procesnom spoločenstve sa týkajú nesprávneho procesného postupu alebo nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany odvolacieho súdu. Bez ohľadu na „kvalitatívnu“ úroveň tejto námietky dáva dovolací súd žalovanému do pozornosti, že dovolateľ môže v dovolaní úspešne argumentovať iba tými dôvodmi, ktoré už skôr namietol v odvolaní, avšak odvolací súd tieto dôvody meritórne posúdil v jeho neprospech (viď druhá právna veta judikátu č. 73/2019). Žalovaný pritom vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neprezentoval žiadne úvahy, že pre úspech žalobcu v spore je nevyhnutné, aby ako strana sporu vystupovala aj spoločnosť, od ktorej žalobca kúpil spornú štvorkolku. Táto skutočnosť by bez ďalšieho vylučovala, aby sa dovolací súd mohol touto námietkou zaoberať, a to aj v situácii, kedy by boli jednotlivé dovolacie dôvody vymedzené spôsobom predpokladaným v ustanoveniach § 431 ods. 2, resp. § 432 ods. 2 C.s.p. 7.2. Dovolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že dovolaciu argumentáciu žalovaného (hoci sa jedná o argumentáciu spísanú advokátkou) je možné charakterizovať len ako prejav nespokojnosti dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktoré bolo vydané v jeho neprospech. Takéto dovolanie je však meritórne neprejednateľné, hoci zákon aj v podobe povinného právneho zastúpenia dovolateľa advokátom vyžaduje zvýšené kvalitatívne požiadavky na dovolanie a predovšetkým na jeho obsahovú stránku.
8. Nakoľko dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod podľa § 431 C.s.p. spôsobom predpokladaným v ustanovení § 431 ods. 2 C.s.p. a ani dovolací dôvod § 432 C.s.p. spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C.s.p., najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. f/ C.s.p.
9. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevnikli (k tomu viď judikát č. R 72/2018).
10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.