UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s. r. o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, proti odporcovi: U. M., nar. XX. D. XXXX, bytom L., o zaplatenie 2 543,49 eur s príslušenstvom zo zmenky, na dovolanie odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4CoZm/99/2014-117 zo dňa 20. januára 2015, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4CoZm/99/2014-117 zo dňa 20. januára 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 1CbZm/464/2013-92 zo dňa 27. 10. 2014 rozhodol tak, že zmenkový platobný rozkaz č. k. 5Zm/802/2013-17 zo dňa 13. 08. 2013 ponechal v platnosti v celom rozsahu.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je zaplatenie zmenky, ktorej navrhovateľ je prvým majiteľom. Konštatoval, že odporca ako vystaviteľ vlastnej zmenky má právo brániť sa povinnosti zmenku zaplatiť aj kauzálnymi námietkami bez toho, aby preukazoval vedomé konanie navrhovateľa na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky, má však povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Z vykonaného dokazovania konajúci súd zistil, že odporca svoje tvrdenie o zaplatení 29 splátok po 129,72 eur, napriek prísľubu ničím nepreukázal a nepreložil ani dôkaz, že by auto zaplatil v hotovosti. Konajúci súd námietky odporcu hodnotil ako nedôvodné, nepreukázané, z ktorého dôvodu zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
O odvolaní odporcu (list v spise 114), proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/464/2013-92 zo dňa 27. 10. 2014, ako odvolací súd, rozhodol Krajský súd v Bratislave, uznesením č. k. 4CoZm/99/2014-117 zo dňa 20. 01. 2015 tak, že odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/464/2013-92 zo dňa 27. 10. 2014 odmietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napadnutý rozsudok bol odporcovi doručený 11. 11. 2014, žeposledným dňom na podanie odvolania v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote bol deň 26. 11. 2014. Uviedol, že keďže odporca podal odvolanie na poštovú prepravu dňa 28. 11. 2014, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Z dokladov zistil, že v spise sa nachádza aj elektronické podanie podané dňa 26. 11. 2014, ktorého prílohou malo byť aj odvolanie proti rozsudku, ktoré sa však v prílohe nenachádzalo a preto konajúci súd nemohol prijať záver, že podané odvolanie bolo doplnené do troch dní písomne, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že bolo elektronicky podané.
Proti tomuto uzneseniu s vyznačenou právoplatnosťou podal odporca dovolanie (list v spise 129) s poukazom na ustanovenie § 241 ods. 2 O. s. p. a ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Postup súdu označil s poukazom na § 237 písm. f/ O. s. p. za odňatie možnosti konať pred súdom a konštatoval, že ak by odvolací súd vykonal úkony k zisteniu a objasneniu okolností podania odvolania, dospel by k záveru, že odporca odvolanie skutočne priložil k e-mailovej správe, ktorú dňa 26. 11. 2014 odoslal elektronickou poštou do podateľne okresného súdu. Ako prílohu odvolania priložil kópiu e- mailovej správy, z ktorej jednoznačne plynie, že prílohou tejto správy bolo odvolanie účastníka. V dovolaní citoval niektoré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Garcia Ruiz V. Španielsko, výklad k § 157 ods. 2 O. s. p. Ústavného súdu Slovenskej republiky, nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z dôvodu, že napadnuté uznesenie trpí vadami, žiada dovolací súd zrušiť napadnuté uznesenie a odložiť aj vykonateľnosť. Návrh na odklad vykonateľnosti odôvodnil ustanovením § 61 Exekučného poriadku.
Navrhovateľ sa k dovolaniu odporcu vyjadril podaním doručeným súdu 13. 05. 2015 (list v spise 153) a uviedol, že napriek tomu, že z e-mailovej správy malo plynúť, že v prílohe bolo odvolanie účastníka, navrhovateľovi bola však ako emailová komunikácia predložená listina, na ktorej bol ako odosielateľ uvedený Daňový úrad. Uvedenú listinu označil za zmätočnú. Navrhol dovolanie odporcu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O. s. p.) prejednal dovolanie odporcu podľa ustanovenia § 242 O. s. p. ako podané v zákonnej lehote v súlade s ustanovením § 240 O. s. p. ako spĺňajúce náležitosti dané ustanovením § 241 O. s. p.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 O. s. p.).
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa (§ 238 ods. 1 O. s. p.).
Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. e/ O. s. p.).
Ustanovenia odsekov 1, 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušenstve, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu týkajúceho sa zabezpečenia predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj tých uzneseniach vo veciach upraveným Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O. s. p.).
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že v danom prípade dovolanie v zmysle ustanovenia § 239 O. s. p., prípustné nie je.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak ide o prípady uvedené v písm. a/ až g/ citovaného ustanovenia (§ 237 O. s. p.).
Z ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
V danom prípade, ide o dovolanie proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/464/2013-92 zo dňa 27. 10. 2014, odvolací súd odmietol z dôvodu, že bolo podané oneskorene.
Z predložených dôkazov je zrejmé, že odporca odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/464/2013-92 zo dňa 27. 10. 2014 podal na prepravu, na poštu až dňa 28. 11. 2014, t. j. až po uplynutí pätnásťdňovej lehoty, ktorá bola 26. 11. 2014. Pravdou však je, že v spise sa nachádza elektronické podanie odporcu zo dňa 26. 11. 2004, ktorú skutočnosť skonštatoval aj odvolací súd.
Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoZm/99/2014 zo dňa 20. 01. 2015 je, či odvolací súd posudzoval elektronické podanie zo dňa 26. 11. 2014 tak, že ako prílohu odvolania voči prvostupňovému rozsudku. Z elektronického podania je však zrejmé, že bola v ňom uvedená príloha, i keď nie je zrejmé, čo bolo prílohou, teda, že príloha obsahovala odvolanie proti prvostupňovému rozsudku. V označení „subjekt vec“ je uvedené tiež 2x odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27. 10. 2014.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O. s. p.), na základe predložených dôkazov sa nestotožnil so záverom odvolacieho súdu, keď odvolanie odporcu odmietol z dôvodu, že bolo podané až po uplynutí zákonnej lehoty stanovenej na podanie odvolanie. Elektronické podanie prílohu obsahovalo a odvolací súd predčasne dospel k záveru, že elektronické podanie ako prílohu odvolanie neobsahovalo.
Z predložených dôkazov vyplývajú určité nezrovnalosti a to, že elektronické podanie založené na strane 100 podľa označenia uznesenia sp. zn. 1CbZm/464/2013-91 smeruje proti uzneseniu o oslobodení od súdnych poplatkov, odvolanie založené na č. l. 114 nie je podpísané účastníkom konania a ani jeho zástupcom. Je pravdou, že z obsahu odvolania vyplýva, že nejde o odvolanie proti uzneseniu o práve na oslobodenie od súdnych poplatkov. Ide o zmätočné dôkazy, ktoré bude potrebné prešetriť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O. s. p.) dospel k právnemu záveru, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu právneho predpisu, čím bola účastníkovi konania (odporcovi) odňatá, možnosť konať pred súdom s poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O. s. p.) preto napadnuté rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa rozhodne aj o trovách dovolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.