Najvyšší súd Slovenskej republiky

3 Obdo 35/2011

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej žalobcu: S., so sídlom U., proti

žalovanému S., k. s., správca konkurznej podstaty úpadcu I., s. r. o. „v konkurze“, so sídlom

H., o určenie pohľadávky v sume 134,50 eur

za pohľadávku proti podstate,   na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 17. marca 2011 č. k. 43 CoKR/1/2011-108, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a.

  Žalovanému trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

  Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu vo výške

134,50 eur, ktorá vznikla titulom vyplatenia peňažných náhrad z garančného fondu dňa

19. 10. 2009 zamestnancovi úpadcu I., s. r. o. so sídlom H.

je pohľadávkou proti konkurznej podstate a bude uspokojená z výťažku zo speňaženie

majetku konkurznej podstaty úpadcu.

O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici

rozsudkom zo dňa 17. 03. 2011 č. k. 43 CoKR/1/2011-108 tak že rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa

vychádzal pri rozhodovaní z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného

v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení ako aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky ako súdu dovolacieho ( sp. zn. 5 Obdo 2/2010 ), v zmysle ktorých j pohľadávka –

dávka garančného poistenia, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu pohľadávkou proti podstate. Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 19. 04. 2011 žalovaný

podal v zákonnej lehote dovolanie podaním podaným doručeným súdu prvého stupňa dňa

05. 05. 2011 s poukazom na § 241 ods. 2 písm. c/, nakoľko odvolací súd vec nesprávne

právne posúdil. Nesprávne právne posúdenie videl v tom, že S. ako veriteľ vedel, resp. mal

vedieť v akej maximálnej výške a v akom maximálnom rozsahu bude poskytovať plnenie za

úpadcu. Podľa jeho názoru je zrejmé, že predmetnú pohľadávku z titulu vyplatených dávok

z garančného poistenia je nutné považovať za budúcu pohľadávku, ktorá sa prihlasuje podľa §

28 ods. 4 zák. č. 7/2008 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Zároveň uviedol, že súčasná

právna úprava špecifikuje pohľadávky proti podstate v porovnaní s predchádzajúcou právnou

úpravou užšie, a preto nie všetky pohľadávky proti podstate v zmysle zákona č. 328/1991 Zb.

o konkurze a vyrovnaní sú pohľadávkami proti podstate v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z.

o konkurze a reštrukturalizácii ale len tie, o ktorých to zákon o konkurze a reštrukturalizácii

výslovne ustanovuje. V závere poukázal na názor Krajského súdu v   Prešove vyslovený v

rozsudku sp. zn. 1 CoKR/1/2010 zo dňa 22. 02. 2011.

Žalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania – žalovaný ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), skúmal najskôr

to, či tento právny prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( § 236 a nasl. O. s. p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. )

dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný

prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ

to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol

rozsudkom.

Podľa § 238 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozsudku je prípustné:

- proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej ( ods. 1 ),

- proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd uchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ods. 2 ) a prípustné je aj

- proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 ( ods. 3 ).

V prejednávanej veci nejde o žiadnej z vymenovaných prípadov, preto prípustnosť

dovolania z § 238 O. s. p. nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vtedy na prípadnú procesnú vadu uvedenú

v § 237 O. s. p. ( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa na Najvyšší súd

Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu

poľa § 239 O. s. p. ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

§ 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu odvolacieho súdu ( rozsudku alebo uzneseniu ), ak konanie, v ktorom

bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania,

hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať

a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, alebo nesprávne obsadeným súdom. Existenciu

žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonom ustanovení, dovolací

súd nezistil.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

odporcu nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p. ani z ustanovenia § 237 O. s. p.

Keďže dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O. s. p.

prípustné a vady uvedené v § 237 O. s. p. neboli zistené Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odporcu ako neprípustné podľa § 23b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalovanému, ktorý úspech nemal ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.

a § 142 ods. 1 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky mu trovy dovolacieho konania

nepriznal z dôvodu, že mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2012

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková