Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 Obdo 35/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej žalobcu: S., so sídlom U., proti
žalovanému S., k. s., správca konkurznej podstaty úpadcu I., s. r. o. „v konkurze“, so sídlom
H., o určenie pohľadávky v sume 134,50 eur
za pohľadávku proti podstate, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 17. marca 2011 č. k. 43 CoKR/1/2011-108, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu vo výške
134,50 eur, ktorá vznikla titulom vyplatenia peňažných náhrad z garančného fondu dňa
19. 10. 2009 zamestnancovi úpadcu I., s. r. o. so sídlom H.
je pohľadávkou proti konkurznej podstate a bude uspokojená z výťažku zo speňaženie
majetku konkurznej podstaty úpadcu.
O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici
rozsudkom zo dňa 17. 03. 2011 č. k. 43 CoKR/1/2011-108 tak že rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa
vychádzal pri rozhodovaní z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného
v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení ako aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ako súdu dovolacieho ( sp. zn. 5 Obdo 2/2010 ), v zmysle ktorých j pohľadávka –
dávka garančného poistenia, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu pohľadávkou proti podstate. Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 19. 04. 2011 žalovaný
podal v zákonnej lehote dovolanie podaním podaným doručeným súdu prvého stupňa dňa
05. 05. 2011 s poukazom na § 241 ods. 2 písm. c/, nakoľko odvolací súd vec nesprávne
právne posúdil. Nesprávne právne posúdenie videl v tom, že S. ako veriteľ vedel, resp. mal
vedieť v akej maximálnej výške a v akom maximálnom rozsahu bude poskytovať plnenie za
úpadcu. Podľa jeho názoru je zrejmé, že predmetnú pohľadávku z titulu vyplatených dávok
z garančného poistenia je nutné považovať za budúcu pohľadávku, ktorá sa prihlasuje podľa §
28 ods. 4 zák. č. 7/2008 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Zároveň uviedol, že súčasná
právna úprava špecifikuje pohľadávky proti podstate v porovnaní s predchádzajúcou právnou
úpravou užšie, a preto nie všetky pohľadávky proti podstate v zmysle zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní sú pohľadávkami proti podstate v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii ale len tie, o ktorých to zákon o konkurze a reštrukturalizácii
výslovne ustanovuje. V závere poukázal na názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v
rozsudku sp. zn. 1 CoKR/1/2010 zo dňa 22. 02. 2011.
Žalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania – žalovaný ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), skúmal najskôr
to, či tento právny prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním
( § 236 a nasl. O. s. p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. )
dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný
prostriedok nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ
to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol
rozsudkom.
Podľa § 238 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozsudku je prípustné:
- proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej ( ods. 1 ),
- proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd uchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ods. 2 ) a prípustné je aj
- proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,
ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo
ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 ( ods. 3 ).
V prejednávanej veci nejde o žiadnej z vymenovaných prípadov, preto prípustnosť
dovolania z § 238 O. s. p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vtedy na prípadnú procesnú vadu uvedenú
v § 237 O. s. p. ( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa na Najvyšší súd
Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
poľa § 239 O. s. p. ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa
§ 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu odvolacieho súdu ( rozsudku alebo uzneseniu ), ak konanie, v ktorom
bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania,
hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať
a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, alebo nesprávne obsadeným súdom. Existenciu
žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonom ustanovení, dovolací
súd nezistil.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
odporcu nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p. ani z ustanovenia § 237 O. s. p.
Keďže dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O. s. p.
prípustné a vady uvedené v § 237 O. s. p. neboli zistené Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie odporcu ako neprípustné podľa § 23b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti
žalovanému, ktorý úspech nemal ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.
a § 142 ods. 1 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky mu trovy dovolacieho konania
nepriznal z dôvodu, že mu žiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2012
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková