3Obdo/30/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: PROFSTAV spol. s r. o., so sídlom Komenského 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 112 472, zastúpený JUDr. Marcelom Macom, advokátom, so sídlom Čsl. Armády 80/18, 951 01 Nové mesto nad Váhom, proti žalovanému: JUDr. Peter Ondreička, správca konkurznej podstaty úpadcu KREMAT, s. r. o., so sídlom A. Trajana 77, 921 01 Piešťany, IČO: 36 257 737, sídlo správcu Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, zastúpený Mgr. Pavlom Sojkom, PhD., advokátom, so sídlom Námestie Matice slovenskej 1713/8, 018 41 Dubnica nad Váhom, o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku úpadcu, o dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/13/2015-197 zo dňa 15. decembra 2015, jednomyseľne, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21CoKR/13/2015-197 zo dňa 15. decembra 2015 v napadnutej časti o d m i e t a.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi nahradiť trovy dovolacieho konania vo výške 1 104,86 eur na účet jeho právneho zástupcu.

Odôvodnenie

Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 36Cbi/5/2011-162 zo dňa 13. 02. 2015 rozhodol tak, že nehnuteľnosti: rozostavaný rodinný dom postavený na parcele registra „C“, parcela č. XXXX/XX rozostavaný rodinný dom postavený na parcele registra „C“, parcela č. XXXX/XX rozostavaný rodinný dom postavený na parcele registra „C“ parcela č. XXXX/XX rozostavaný rodinný dom postavený na parcele registra „C“ parcela č. XXXX/XX rozostavaný rodinný dom postavený na parcele registra „C“, parcela č. XXXX/XX nachádzajúce sa v k. ú. D., vedené na LV č. XXXX, Správa katastra D., vylúčil zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu KREMAT, s. r. o., IČO: 36 257 737, so sídlom A. Trajana 77, 921 01 Piešťany, v konkurznej veci vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 31K/19/2010 a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vo výške 7 173,37 eur.

V dôvodoch rozhodnutia citoval uznesenie č. k. 21CoKR/15/2013-131 zo dňa 30. 12. 2013, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok č. k. 36Cbi/5/2011-97 zo dňa 05. 04. 2013, ktorým konajúci súd žalobuako nedôvodnú zamietol.

Podrobne uviedol, ktorými dôkazmi vykonával dokazovanie, priebeh konania, svedecké výpovede, rozhodnutie Stavebného úradu Piešťany zo dňa 17. 10. 2008, rozhodnutie Stavebného úradu Piešťany zo dňa 14. 06. 2011, zmluvu o nájme nehnuteľností zo dňa 11. 12. 2008, list vlastníctva č. XXXX, zmluvu o dielo zo dňa 07. 04. 2008, zmluvu o dielo medzi zhotoviteľom PROFSTAV spol. s r. o. a objednávateľom KREMAT, s. r. o., dodatky č. 1, 2 k zmluve, kúpnu zmluvu spolu s dodatkami č. 1, 2 k nej. Konštatoval, že žalobca sa domáha vylúčenia totožných nehnuteľností zo súpisu majetku úpadcu INTERNATIONAL Apartmens s. r. o., ktorého správkyňa konkurznej podstaty taktiež tento majetok zapísala do súpisu majetku úpadcu v domnení, že na úpadcu tento majetok bol prevedený spoločnosťou KREMAT, s. r. o. Za predmet konania označil vylúčenie majetku zo súpisu z konkurznej podstaty úpadcu, rozostavané rodinné domy postavené na parcele registra „C“ na parcelách č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX nachádzajúce sa v k. ú. D., vedené na LV č. XXXX, Správy katastra D.. Tvrdenie žalovaného o spochybňovaní vlastníckeho práva žalobcu, označil za nepreukázané, postavené na hypotézach a za také, ktorým neuniesol dôkazné bremeno, ktoré by zaťažovalo, aby bol žalovaný procesne úspešný. Na základe vykonaného dokazovania žalobe vyhovel a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

O odvolaní žalovaného (list v spise č. l. 177) rozhodol ako odvolací súd, Krajský súd v Trnave, rozsudkom č. k. 21CoKR/13/2015-197 zo dňa 15. 12. 2015 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o vylúčení nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. D., vedené na LV č. XXXX, Správa katastra D., nehnuteľnosti citované vo výroku rozsudku potvrdil a v časti o trovách konania rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., § 156 ods. 1, 3 O. s. p. s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 1 O. s. p.

Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími dôvodmi, považoval odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že odvolateľ svoje dôvody, pre ktoré žalobu považuje za nedôvodnú založil iba na možných predpokladoch a úvahách o možných okolnostiach súvisiacich s uzatvorením príslušných právnych úkonov. Zdôvodnil prečo pokiaľ by súd neprihliadol iba na správanie sa zmluvných strán a za jediný dôvod relevantný dôkaz o uzatvorení zmlúv a dodatkov a by považoval dátum, kedy došlo k osvedčeniu pravosti podpisov, vydal by rozhodnutie, ktoré nie je v súlade so skutkovým stavom. Nestotožnil sa s odvolateľom, že ide o zmätočné prvostupňové rozhodnutie a z jeho správnych dôvodov ho potvrdil.

Odvolanie žalobcu ohľadne výroku o trovách konania označil za dôvodné a v tejto časti napadnuté rozhodnutie zrušil.

Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 04. 01. 2016, podaním doručeným súdu 28. 01. 2016, podal dovolanie žalovaný, v časti výroku rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.

S odkazom na ústavnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za odňatie možnosti konať, označil nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť rozhodnutia a nevysporiadanie sa so všetkými jeho námietkami. Podľa žalovaného sa mu odňala možnosť konať pred súdom, nedaním jasnej odpovedi na rozhodujúce otázky. Podľa dovolateľa v konaní pred súdom prvého stupňa, ani súdom odvolacím, nebola zodpovedajúcim spôsobom preskúmaná presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom danosť vôle zmluvných strán. Nebola podľa neho zhodnotená ani dôveryhodnosť svedeckých výpovedí, a to primárne z hľadiska ich preukázateľnej zainteresovanosti vo veci. Namietal, že bez povšimnutia súdu ostala skutočnosť, že svedkovia si pamätali iba skutočnosti v súlade s prezentovaným skutkovým stavom žalobcu a skutočnosti ohľadne žalovaného si vôbec nepamätali. Zároveň namietal, že nebol preukázaný opak skutočností vyplývajúcich z verejnej listiny a prečo nebolo na skutočnosti, ktoré verejná listina preukazuje, prihliadnuté. Obidva súdy sa nevysporiadali s množstvom namietanýchkonkrétnych skutočností, čo je pre žalovaného absolútne nepochopiteľné. S poukazom na uvedené, napadnutý rozsudok označil za arbitrárny, teda za tak vadný, že táto vada odňala žalovanému možnosť riadne konať pred súdom.

K dovolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu 14. 03. 2016 (list v spise č. 222), ktorým označil napadnuté rozhodnutie za vecne správne. Súčasne sa vyjadril k jednotlivým bodom dovolania a s poukazom na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. 11. 2011 sp. zn. ÚS 481/2011 navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie podľa ustanovenia § 242 O. s. p. ako podané v zákonnej lehote (§ 240 O. s. p.) a spĺňajúce náležitosti dané ustanovením § 241 O. s. p.

Ide o dovolanie proti právoplatnému potvrdzujúcemu rozhodnutiu, prípustnosť ktorého žalovaný označil ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p., § 241 ods. 2 O. s. p.

Dovolanie je prípustné voči každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom.

V danom prípade žalovaný za odňatie možnosti konať pred súdom označil nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a nedostatočné posúdenie svedeckých výpovedí.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo zo správnych dôvodov a skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 O. s. p., iba výskyt ktorej v konaní na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť prípustnosť dovolania (žalobcu). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samé nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov, ale prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn. 2Cdo/97/2010 sp. zn. 3Cdo/53/2011).

Tvrdenie žalovaného, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že sa nezaoberal skutočnosťou, prečo si svedkovia pamätali okolnosti v prospech jednej strany a nie aj prospech žalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil ako právne bezpredmetné, nakoľko vecou súdu nemôže byť posudzovanie pamäti svedkov pri ich výpovedi.

V tomto dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených žalovaným (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), nevyšli najavo ani iné procesné vady konania vymenované v § 237 ods. 1 O. s. p. a v danom prípade, teda prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ustanovenia § 238 O. s. p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov odmietol dovolanie žalovaného v napadnutej časti žalovaného, podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky priznal úspešnému žalobcovi v zmysle § 243b ods. 4, 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. za jeden úkon právnej pomoci vyjadrenie k dovolaniu vo výške 1 104,45 eur (jednej úkon 1 096,06 eur a 1 x režijný paušál 8,39 eur).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.