Najvyšší súd
3Obdo/30/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P., právne zastúpený advokátkou M., proti žalovanému S., zastúpenému advokátkou J., o zaplatenie 2 237,21 eur s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu v časti výroku o trovách konania proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob/14/2012-273 zo dňa 24. januára 2013,
jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy dovolacieho konania vo výške
99,10 eur na účet jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 21Cb/16/2011-158 zo dňa 25. 11. 2011
rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2 237,21 eur ako aj úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 09. 07. 2010 až do zaplatenia ako aj zaplatiť
trovy súdneho konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 134 eur.
O odvolaní žalovaného proti tomuto rozhodnutiu, ako odvolací súd, rozhodol Krajský
súd v Prešove rozsudkom č. k. 3Cob/14/2012-273 zo dňa 24. 01. 2013 tak, že prvostupňový
rozsudok zmenil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 643,43 eur s 9 % úrokom
z omeškania od 09. 07. 2010 do zaplatenia s tým, že v prevyšujúcej časti návrh žalobcu
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy
konania, a to na súdnom poplatku vo výške 112,56 eur a na trovách právnej služby vo výške
571,99 eur na účet jeho právnej zástupkyne.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že
z hľadiska splatnosti ceny diela je rozhodujúce, že zmluvné strany si v zmysle ustanovenia
§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi cenu
v čase dohodnutého v zmluve, ktorým časom bolo ukončenie realizácie diela na základe
podpísaného preberacieho protokolu o vykonaní prác bez vád. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp zn. 29Odo/11/2001 a 32/Odo/931/2002 a v zmysle
§ 220 O. s. p. napadnutý rozsudok zmenil a pokiaľ ide o úrok z omeškania rozhodnutie
označil za správne.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 2 O. s. p. a priznal
žalovanému trovy konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku, a to za odpor
a odvolanie ako aj trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávali za právne služby
J. a J. Uviedol, že tieto trovy boli priznané podľa § 142 ods. 2 O. s. p. vo výške 42 %, keďže
žalobca bol úspešný vo výške 29 % a žalovaný 71 % a pomerne zodpovedajú 42 %. Pokiaľ
ide o súdne poplatky uviedol, že tieto boli zaplatené 2x po 134 eur, spolu 268 eur, takže 42 %
z tejto sumy je 112,56 eur a pokiaľ ide o právnu službu zo strany J., bola tarifná odmena
91,29 eur vypočítaná z tarifnej hodnoty 2 237,21 eur, pričom odmena patrí za tieto úkony
za osem úkonov, k tomu režijný paušál po 7,41 eur, celkové trovy 789,60 eur. Čo sa týka trov
právnej zástupkyne J. uviedol, že tejto patrí odmena za 4 úkony, pričom odmena za jeden
úkon je 91,29 eur a k tomu režijný paušál po 7,63 eur a 2x režijný paušál po 7,81 eur, spolu
teda 396,04 eur, cestovné a náhrada za stratu času tak ako je uvedené v napadnutom
rozhodnutí, predstavuje spolu 1 361,88 eur, z toho 42 % je 571,99 eur.
Proti tomuto rozsudku s vyznačenou právoplatnosťou 25. 02. 2013 v zákonnej lehote
/§ 240 O. s. p./ podaním doručeným súdu 08. 04. 2013 v časti výroku o trovách konania podal
dovolanie žalobca a navrhol dovolaciemu súdu v napadnutej časti rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania označil ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p.
odňatím možnosti konať pred súdom, ustanovením § 241 ods. 2 písmeno a/ O. s. p., podľa
ktorého dovolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237
O. s. p. Dovolateľ namietal, že odvolací súd priznal odmenu aj za písomné podanie vo veci
zo dňa 24. 10. 2012 a 10. 01. 2013, ktoré podania neboli žalobcovi v priebehu odvolacieho
konania doručené. Uviedol, že tým, že žalobca sa nemal možnosť k tvrdeniu protistrany
vyjadriť odvolací súd mu znemožnil realizáciu jeho procesných práv priznaných mu
v občianskom súdnom poriadku za účelom obhájenia jeho práv a právom chránených
záujmov. Podľa dovolateľa tým, že z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia nevyplýva aký
bol obsah argumentov žalovaného obsiahnutých v podaniach zo dňa 24. 10. 2012 a dňa
10. 01. 2013 aj z tejto skutočnosti vyplýva, že tieto úkony nemožno považovať za také úkony
právnej služby zo strany advokáta, ktoré boli potrebné k účelnému uplatneniu, resp. bráneniu
práva. Právo účastníka konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov
označil za súčasť práv účastníka na spravodlivý súdny proces. Citoval ustanovenie § 18 O. s. p. a s poukazom na uvedené uviedol, že odvolací súd vytvoril stav nerovnosti
účastníkov, odmietnutia spravodlivosti a porušenie základného práva účastníka na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dovolateľ si uplatnil právo
na náhradu trov dovolacieho konania vo výške 99,10 eur /1 úkon právnej pomoci a´91,29 eur
a 1x režijný paušál 7,81 eur/.
K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu 26. 04. 2013
a navrhol rozhodnutie v napadnutej časti žalobcom dovolaním potvrdiť a priznať mu náhradu
trov v dovolacom konaní 99,10 eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky /§ 10 ods. 1 O. s. p./ prejednal dovolanie žalobcu
v zmysle ustanovenia § 242 O. s. p. ako podané v zákonnej lehote /§ 240 O. s. p./. Z obsahu
dovolania zistil, že smeruje proti časti rozhodnutia právoplatného odvolacieho rozhodnutia
týkajúcej sa trov konania vo výške dvoch právnych úkonov právnej pomoci. Podľa dovolateľa
odvolací súd tým, že priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania za právne úkony,
podania zo dňa 24. 10. 2012 a 10. 01. 2013, ktoré žalobcovi neboli doručené, v dôsledku čoho sa žalobca k týmto podaniam vyjadriť nemohol, zabránil mu možnosť konať pred súdom
a teda sa naplnil dovolací dôvod podľa ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p.
Z ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p. je zrejmé, že dovolanie voči trovám konania
prípustné nie je. Z uvedeného je zrejmé, že posudzovať otázku, či odvolací súd mal za právne
úkony /podania žalovaného zo dňa 24. 10. 2012 a 10. 01. 2013/ priznať alebo nepriznať
pri posudzovaní dôvodnosti dovolania možné nie je.
Pre posúdenie dôvodnosti dovolania je dôvodná jediná otázka, či ide o dovolanie
prípustné podľa ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p., teda či tým, že žalovaný sa nemal
možnosť vyjadriť k podaniam /právnym úkonom/, za ktoré žalovanému bola priznaná náhrada
trov odvolacieho konania je taký postup súdu, ktorým súd zabránil žalobcovi možnosť konať
pred súdom.
Z právneho úkonu, podania zo dňa 24. 10. 2012 je zrejmé, že žalovaný týmto predložil
odvolaciemu súdu prevzatie právneho zastúpenia a žiadosť o nariadenie termínu
pojednávania. Z obsahu právneho úkonu zo dňa 09. 01. 2013 doručeného odvolaciemu súdu
14. 01. 2013 je zrejmé, že žalovaný predkladal dôkaz, ktorý žiadal odvolacím súdom
vyhodnotiť. Následne dňa 24. 01. 2013 sa konalo odvolacie konanie za účasti obidvoch
účastníkov konania, teda aj žalobcu, na ktorom pojednávaní bol obsah tohto dôkazu
prejednaný a teda žalobca na pojednávaní mal možnosť k tomuto podaniu /09. 01. 2012/
zaujať stanovisko. Žalobca na pojednávaní nežiadal stanoviť lehotu na zaujatie stanoviska
k podaniu zo dňa 09. 01. 2013 z dôvodu, že toto mu nebolo doručené.
Najvyšší súdu Slovenskej republiky na základe uvedeného nedospel k záveru, že
žalobcovi nedoručením podaní zo dňa 24. 10. 2012 a 10. 01. 2013 bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Podanie zo dňa 24. 10. 2012 obsahujúce oznámenie o prevzatí plnomocenstva
a žiadosť o nariadenie pojednávania nevyžadovalo zaujatie stanoviska druhého účastníka
konania a podanie zo dňa 09. 01. 2013 bolo predmetom prejednávania odvolacieho konania
dňa 24. 01. 2013, na ktorom sa žalobca zúčastnil. S poukazom na uvedené v danom prípade
prípustnosť dovolania s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno f/ O. s. p. daná nie je.
V prípade, že by tvrdenie žalobcu, že v časti výroku o trovách konania bolo postihnuté procesnou vadou bolo dôvodné je potrebné uviesť, že vada konania uvedená v § 237 písmeno
f/ O. s. p. znamená vady porušenia článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a aj čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd /napr. II. ÚS 261/06/. To však neznamená, že by
zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny
proces dosahuje až intenzitu vady konania v zmysle ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p.,
ktorá by prípustnosť dovolania zakladala.
Najvyšší súd Slovenskej republiky /§ 10a ods. 1 O. s. p./ vzhľadom na to, že
v dovolacom konaní sa existencia procesných tvrdených vád nepotvrdila /§ 237 písmeno f/
O. s. p./ a prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ustanovenia § 239 O. s. p. dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písmeno c/ O. s. p. ako smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie prípustné nie je.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní priznal trovy dovolacieho
konania úspešnému žalovanému za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k dovolaniu
vo výške 99,10 eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave, 29. mája 2014
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová