Najvyšší súd

3 Obdo 30/2011

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. Arch. A. M., B., zast. advokátom AK B., s. r. o., B., proti žalovanému: B. H., B.,

zast. advokátom JUDr. A.. D., B., o návrhu

na obnovu konania a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III.

v Bratislave č. k. 26 Cb 119/2005-112 zo dňa 7. júla 2010, na dovolanie žalovaného

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 10. 2011 č. k. 3 Cob/302/2010-128,

jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného z a m i e t a.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   žalobcovi nahradiť trovy dovolacieho konania vo výške 413,22 eur na účet právneho zástupcu žalobcu.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 07. 07. 2010 č. k. 26 Cb/119/2005

rozhodol tak, že návrh na obnovu konania vo veci vedeného na tunajšom súde pod spisovou

značkou 28 Cb/179/2002 povolil.

2

V dôvodoch uznesenie uviedol, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 28 Cb/179/2002

-95 zo dňa 10. 12. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského

súdu č. k. 12 Cob 208/2004-165 zo dňa 08. 02. 2005 právoplatným dňa 14. 03. 2005

bol B. H. zaviazaný zaplatiť Ing. Arch. A. M. istinu 550 000 Sk

s príslušenstvom, ak zmluvnej pokute uviedol, že súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi

bola uzatvorená zmluva o dielo písomnou formou č. X./ dňa 17. júla 2000

a že nárok z nej bol dôvodný. Citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

3 Obdo 1/2009 zo dňa 27. 01. 2010, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 27. 07. 2006 č. k. 2 Cob/74/06-58 a uznesenie Okresného súdu Bratislava III.

zo dňa 08. 02. 2006 č. k. 26 Cb/119/05-31 z dôvodu procesného pochybenia, nakoľko nebolo

nariadené pojednávanie a že teda išlo o vadu konania, ktorú skutočnosť konštatoval

aj Ústavný súd Slovenskej republiky.

Uviedol, že žalovaný sa domáhal podaním zo dňa 19. 09. 2005 povolenia

obnovy konania z dôvodu, že v konaní na OR PZ Bratislava III. pod číslom konania

ORP-547/1-OEK-873-2005 bola vypočutá svedkyňa dňa 15.06.2005 Ing. Arch. A. M., ktorá

uviedla, že podpisy na odsúhlasených variantných návrhoch za jún ako dôkaz

predložený v konaní 28 Cb/179/2002 nie je podpisom B. H.. Z dôvodu,

že žalovaný považuje preukázanie, kto potvrdzoval variantný návrh projektu za dôležitý,

keďže zadanie obsahu a rozsahu diela je podstatnou náležitosťou, zákonnej úpravy zmluvy

o dielo, má za to, že výpoveď Ing. A. M. je nový dôkaz, ktorý vznikol

až po vyhlásení rozsudku a ide o dôkaz, ktorý môže byť významný pre rozhodnutie vo veci

samej.

Okresný súd Bratislava III. S poukazom na § 228, § 230 O. s. p. a ustálenú judikatúru

pre rozhodnutie o návrhu na obnovu konania uviedol, že pre rozhodnutie o návrhu na obnovu

konania stačí, ak sa javí pravdepodobným, že tieto skutočnosti rozhodnutia a dôkazy môžu

privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie. S poukazom na uvedené návrhu na povolenie

obnovy konania vyhovel s tým, že žalovaný spochybňuje platnosť uzatvorenej zmluvy o dielo,

nakoľko predmet zmluvy nebol jednoznačne určený.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia 235 ods. 3 O. s. p.

3

O odvolaní žalobcu proti tomuto uzneseniu ako odvolací súd rozhodol Krajský súd

v Bratislave uznesením č. k. 3 Cob 302/2010 zo dňa 31. 01. 2011 tak, že uznesenie Okresného

súdu Bratislava III. zmenil a návrh n obnovu konania zamietol. K tomuto záveru dospel

z dôvodu, že skutočnosti a dôkazy je potrebné považovať za nové vtedy, ak ich účastník

konania napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne existovali nemohol bez svojej

viny použiť. Keďže dôkaz, ktorým žalovaný odvodil jeho návrh na obnovu konania nemá takýto

charakter, nakoľko samotný žalovaný uvádza, že dôvodom návrhu na obnovu konania je dôkaz

produkovaný v trestnom konaní, ktorý vznikol až po tom, čo bol vyhlásený rozsudok napadnutý

návrhom na obnovu konania. Nakoľko výsluch žalobkyne ako svedkyne bol vykonaný pred OR PZ Bratislava III. až 15. júna 2005 a napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť 14. 03. 2005, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným označený dôkaz, ktorý v pôvodnom

konaní neexistoval, nemožno zaradiť medzi dôvody oprávňujúce povoliť v zmysle ustanovenia

§ 228 ods. 1 O. s. p. obnovu konania.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení

s § 224 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto uzneseniu s vyznačenou právoplatnosťou 21. 03. 2011 podal dovolanie

žalovaný podaním doručeným súdu 07. 04. 2011 s poukazom na ustanovenie § 239 ods. 1

písmeno a/ O. s. p. a ustanovenia § 237 písmeno f./ O. s. p. Zároveň sa odvolal na právo

na spravodlivé konania podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Názor odvolacieho súdu, že nový dôkaz, ktorý vznikol až po skončení pôvodného

konania nemôže byť dôvodom pre obnovu konania označil za taký ktorý nemá právnu

oporu a označil ho za arbitrámy. Podľa žalovaného z napadnutého uznesenia nie je zrejmé,

akými úvahami sa odvolací súd riadil, keď k takémuto záveru dospel. Zároveň napadnuté

rozhodnutie označil za nedostatočne zdôvodnené aj v časti výroku o náhrade trov konania.

Podľa žalovaného odvolací súd, pochybil keď pri formulovaní svojho právneho názoru

nerozlišoval medzi novými skutočnosťami a novými dôkazmi. S názorom, že dôvodom pre povolenie obnovy konania môže byť iba nový dôkaz, ktorý existoval už v čase pôvodného

konania sa žalovaný nestotožnil. Podľa žalovaného pre povolenie obnovy konania môže

slúžiť aj nový dôkaz, ktorý v čase pôvodného konania neexitoval a vznikol až po jeho

4

skončení. Za dôvod obnovy konania s poukazom na,,3. vydanie Iura Edition 200“ označil

aj taký dôkaz, ktorý vznikol až neskôr, ale súd z neho môže zistiť významné skutočnosti

a závažné pre rozhodnutie. S poukazom na rozhodnutie súdu „Krajčo a kolektív“ uviedol,

že dôvodom obnovy konania môžu byť aj dôkazy, ktoré vznikli až po rozhodnutí súdu,

ale sú spôsobilé dokázať rozhodné skutočnosti tvrdené pred rozhodnutiami súdu. Žalovaný

považuje predpoklady pre povolenie na obnovu konania za splnené a preto navrhol napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

K dovolaniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca podaním do ručeným súdu

13. 05. 2011 a uviedol, že dôkaz, ktorý vznikol až po rozhodnutí vo veci obsahuje

skutočnosti, ktoré neboli tvrdené žalovaným pred rozhodnutím súdu. Poukázal na fakt,

že žalovaný nenamietal ani v jednom konaní, že si bol vedomý obsahu zmluvy o dielo, a nikdy

neoznačil skutočnosť, ktorú teraz prezentuje ako novú skutočnosť alebo dôkaz, ktorý pre neho

mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uviedol, že žalovaný uvedenú skutočnosť,

alebo dôkaz v pôvodnom konaní neoznačil a nič mu v tom nebránilo, a preto navrhol dovolanie

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 1 O. s. p. / prejednal dovolanie

žalovaného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu - Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

3 Cob 302/ 20l0-128   zo dňa 31. januára 2011 s vyznačenou právoplatnosťou 21. 03. 2011

ako podané v zákonnej lehote spĺňajúce náležitosti dané ustanovením § 241 O. s. p. s tým,

že prípustnosť dovolania je daná ustanovením § 239 ods. 1 písmeno a./ O. s. p.

Predmetom dovolania je právoplatné uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací

súd prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol návrh žalovaného na obnovu konania povolený

zmenil a návrh na obnovu konania zamietol.

Základnou otázkou pre posúdenie správnosti právoplatného odvolacieho rozhodnutia

je či dôvod, ktorým žalovaný odôvodnil jeho návrh na povolenie obnovy konania má charakter

nových skutočnosti a dôkazov,ktoré účastník konania napriek tomu, že v čase pôvodného

konania objektívne existovali, nemohol bez svojej viny použiť.

5

Z návrhu na obnovu konania je zrejmé, že žalovaný za skutočnosť a dôkaz, ktorý

bez svojej viny nemohol použiť a ide o nový dôkaz, ktorý môže pre neho privodiť priaznivejšie

rozhodnutie označil dôkaz produkovaný v trestnom konaní, ktorý vznikol až po tom,

ako bol vyhlásený rozsudok napadnutý návrhom na obnovu konania, keďže výsluch žalobkyne

ako svedkyne bol vykonaný pred OR PZ Bratislava III. pod sp. zn. ORP-547/1-OEK-83 2005

dňa 15. júna 2005 a napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť 14. 13. 2005.

Z dokladu označeného ako "zápisnica o výsluchu svedka" založený v spise na č. listu 20,

je zrejmé, že Ing. Arch A. M. / v tomto spore žalobca / bola vypočutá

ako svedkyňa v trestnej veci podvod podľa ustanovenia § 250 ods. 1, ods. 4 písmeno b./ TZ

v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona, kde vo vyjadrení svedka k veci uviedla,

že v marci roku 2000 ju kontaktoval Ľ. H. ako konateľ spoločnosti E., s. r. o.

Bratislava ohľadom toho, že sa dopočul, že spoločnosť A., s. r. o. má možnosť

na G. realizovať nadstavbu podkrovia s tým, že spoločnosť A.,

s. r. o. má troch spoločníkov a konateľov, z ktorých jedným bola Ing. Arch. A. M.

a že pri príprave inominátnej zmluvy sa dozvedela od Ľ. H., že zmluvnou stranou nebude

spoločnosť E., s. r. o., ale súkromná osoba, jeho brat B. H.. Potvrdila,

že sa zoznámila s B. H. ako aj skutočnosť, že inominátna zmluva bola

aj podpísaná medzi spoločnosťou A., s. r. o. a B. H.. Z dôvodu,

že B. H. oznámil, že nemôže plniť záväzky z tejto zmluvy a podľa zmluvy

sa vykonávali súvisiace činnosti, po vzájomnej dohode boli vypracované následne dve zmluvy,

návrhy s týkajúce sa realizácie G 17, a že tieto zmluvy boli aj B. H. podpísané, ale že si

nespomína, či tieto zmluvy podpísala B. H. pred ňou, alebo právny zástupca B. H., JUDr. C.,

doniesol už tieto zmluvy B. H. podpísané. Vo svedeckej výpovedi Ing. Arch. A. M. potvrdila, že

dňa 16. 06. 2000 boli podpísané variantné návrhy, ktoré pravdepodobne podpísal brat B. H., Ľ.

H., alebo B. H., nakoľko toto si nepamätá. Potvrdila, že B. H.

jej navrhol dohodu o zániku zmluvy, s ktorou dohodou nesúhlasila, nakoľko už vo veci

preukázala 100% vecné plnenie, ktoré prevzatie B. H. potvrdil a do dnešného dňa

jej dlhuje sumu 4 350 000 Sk.

Zo zápisnice z pojednávania v novom konaní o návrhu na povolenie obnovy konania

6

zo dňa 14. 06. 2010 za prítomnosti B. H. / dôkaz v spise na liste č. 105 / z tvrdenia B. H.

vyplýva, že nikdy nepodpisoval variantné návrhy a že nikdy jeho brata

ako súkromnú osobu nesplnomocnil na úkony súvisiace s jeho zastupovaním.

Najvyšší súde Slovenskej republiky zo žiadneho dôkazu predloženého v spise nezistil,

že B. H. jeho podpis na zmluve popieral. Z jeho obrany je iba zrejme, že zmluva

bola takého rozsahu, že pri jej podpisovaní sa mala podieľať aj jeho manželka ako dotknutá

účastníčka zo vzťahu z bezpodielového vlastníctva, ktorú obranu konajúci súd kvalifikoval

v danej veci ako právne nedôvodnú. Z návrhu na povolenie obnovy konania nevyplýva,

že B. H. žiadal vykonať dôkaz o tom, že zmluvu na základe ktorej bol nárok

uplatnený on nepodpísal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní dokladov dospel k názoru,

že dôvod, ktorým žalovaný odvodzoval jeho návrh na obnovu konania, je v podstate novou

skutočnosťou, nie dôkazom. Ide však o novú skutočnosť, ktorá vzhľadom na jej charakter

v novom konaní nemôže žalovanému privodiť lepšie rozhodnutie vo veci. Nová skutočnosť

spočívajúca vo výpovedi žalobkyne v trestom konaní sa týkala podpísania variantných

návrhov a nie zmluvy, na základe ktorej bol nárok žalobcu uplatnený. Zásadne nejde o novú

skutočnosť preukazujúcu iný rozsah plnenia, za ktoré žalobkyňa jej právo na zaplatenie

ceny v spore uplatnila. V danom prípade nová skutočnosť uvádzaná žalovaným v jeho

návrhu na obnovu konania s predmetom konania nesúvisí a nemôže pre neho privodiť lepšie

rozhodnutie vo veci samej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 1 O. s. p./ na základe takto zisteného

skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že odvolací súd dospel k správnemu záveru,

že dôkaz, ktorým žalovaný odôvodnil jeho návrh na obnovu konania nemá charakter v zmysle

ustanovenia § 228 ods. 1 O. s. p.

Žalovaný v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nespochybňoval jeho

podpis na zmluve, z ktorej je predmetný návrh uplatnený, čo potvrdzuje aj vyhlásenie

žalobkyne v zápisnici o výsluchu svedka keď uviedla, že s návrhom B. H. o zániku nesúhlasila.

Pokiaľ B. H. mal záujem od zmluvy odstúpiť musel si byť vedomý skutočnosti, že zmluvu

podpísal. Tvrdenie Ing. A. M. ohľadne jej neistoty,

ktorý z bratov H. podpísal variantné návrhy podpísal, nemožno označiť za skutočnosť, alebo

7

dôkaz, účastník konania bez svojej viny nemohol použiť ak, môžu privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Skúmanie otázky, kto podpísal variantné návrhy,

je pre dôvodnosť predmetného nároku bezpredmetná a jednoznačne nejde ani o skutočnosť,

alebo dôkaz, ktorú bez svojej viny účastník konania v pôvodnom konaní nemohol použiť

a mohla by neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 1 O. s. p. / v zmysle uvedených dôvodov

dovolanie žalovaného s poukazom na ustanovenie § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal

v dovolacom konaní náhradu trov za jeden úkon právnej pomoci vyjadrenie k dovolaniu

vo v súhrnnej výške spolu s režijným paušálom a zvýšením o DPH, v sume 413,22 eur.

P o u č e n i e : Proti touto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 15. júna 2012

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková