UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobcu AB REAL, s.r.o., Košice, Garbiarska 2, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 698 115, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Thurzova 6A, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 231 785, proti žalovanému PEGU s. r. o., Ostravská 1014/8, Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 735 918, zastúpený Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 13, Košice, IČO: 36 866 563, o zaplatenie 5 843,24 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 87Cb/12/2023, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. novembra 2024 č. k. 4Cob/161/2024-202, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky o d k l a d á v y k o n a t e ľ n o s ť rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. novembra 2024 č. k. 4Cob/161/2024-202 v spojení s rozsudkom Mestského súdu Košice z 30. mája 2024 č. k. 87Cb/12/2023-156 do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní žalovaného.
Odôvodnenie
1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. mája 2024 č. k. 87Cb/12/2023-156 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5 843,24 eura s poplatkom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 660,15 eura od 12. októbra 2021 do zaplatenia, zo sumy 684,59 eura od 26. decembra 2021 do zaplatenia, zo sumy 684,59 eura od 17. apríla 2022 do zaplatenia, zo sumy 684,59 eura od 18. júna 2022 do zaplatenia, zo sumy 684,59 eura od 24. septembra 2022 do zaplatenia, zo sumy 814,91 eura od 28. decembra 2022 do zaplatenia, zo sumy 814,91 eura od 23. marca 2023 do zaplatenia, zo sumy 814,91 eura od 13. júna 2023 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 40 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 27. novembra 2024 č. k. 4Cob/161/2024-202 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok odvolacieho súdu spoločne s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolací dôvod žalovaný vymedzil vadou v zmysle § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Žalovaný navrhol aj odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalobca v čase podania dovolania uplatňuje nároky voči žalovanému v exekučnom konaní.
4. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce žalovaným navrhovaný odklad vykonateľnosti, preto rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
5. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže odložiť vykonateľnosť rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
6. O odklade vykonateľnosti môže dovolací súd rozhodnúť len v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom tvrdenie a preukázanie takých dôvodov spočíva na dovolateľovi, ktorý odklad vykonateľnosti navrhuje. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť aj hrozba ťažko napraviteľnej ujmy spočívajúca v nútenom splnení povinnosti (v exekúcii), o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté odvolacím súdom. Dovolací súd by pritom mal brať do úvahy aj tú skutočnosť, že súd „opätovne konajúci o žalobe o splnení povinnosti v peniazoch po tom, ako bolo jeho skoršie rozhodnutie zrušené dovolacím súdom a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, prihliadne na to, že žalovaný už splnil povinnosť uloženú mu skorším právoplatným a vykonateľným rozhodnutím; inak neprípustne založí exekučný titul na opätovné vymáhanie už raz splnenej povinnosti“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2017 sp. zn. 8Cdo/30/2017, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2018 ako R 25/2018).
7. Dovolací súd pri odklade vykonateľnosti zároveň zváži, bez toho aby prejudikoval svoje rozhodnutie o podanom dovolaní, najmä či bolo dovolanie podané v lehote, oprávnenou osobou, či je dovolateľ právne zastúpený, či dovolanie obsahuje predpísané náležitosti vrátane riadneho vymedzenia dovolacích dôvodov, či nie je zjavne procesne neprípustné, teda, či neexistujú zrejmé dôvody pre odmietnutie dovolania. Predbežné úvahy dovolacieho súdu by mali smerovať k záveru, že v čase posudzovania návrhu na odklad vykonateľnosti doterajší priebeh dovolacieho konania nevylučuje, že dovolateľ môže byť v dovolacom konaní úspešný.
8. Dovolací súd zváži aj ujmu, ktorá môže dovolateľovi vzniknúť v prípade, že nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj prípadnú ujmu protistrany, spočívajúcu v tom, že táto strana sporu sa v dôsledku odkladu vykonateľnosti dočasne musí zdržať realizácie práv, ktoré jej z tohto rozhodnutia vyplývajú. Dovolací súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia vtedy, keď možná ujma hroziaca v prípade neodloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia na strane toho, kto o odklad žiada, prevyšuje do úvahy prichádzajúcu ujmu opačnej procesnej strany.
9. Najvyšší súd po zvážení všetkých okolností podstatných pre rozhodnutie o odklade vykonateľnosti navrhovanom žalovanom, najmä s poukazom na exekučné konanie vedené proti žalovanému v prospech žalobcu na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 55Ek/271/2025, konštatuje, že sú splnené predpoklady pre odklad vykonateľnosti dovolaním žalovaného napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd je toho názoru, že ujma hroziaca žalovanému spočívajúca v nútenom výkone súdom uloženej povinnosti v exekúcii prevyšuje nad ujmou hroziacou žalobcovi tým, že mu dočasne bude obmedzená realizácia práv vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolanie žalovaného súčasne nie je zjavne procesne neprípustné.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



