Najvyšší súd

3 Obdo 28/2008

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S.M., zastúpeného JUDr. M.K., advokátom so sídlom v Ž.M., proti odporcovi   F.B.K., / predtým N. s.r.o. / zastúpenému JUDr. P.V., advokátom so sídlom v B.G., o vydanie predbežného opatrenia, na dovolanie odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob 16/2008-294 zo dňa 29. februára 2008, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odporcu o d m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.    

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave dovolaním napadnutým uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, ktorým súd prvého stupňa zakázal odporcovi odpredať, darovať či inak scudziť nehnuteľnosti, špecifikované v žalobe, prenajať ich alebo zriaďovať vecné bremená, záložné práva k nehnuteľnostiam alebo vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania inej spoločnosti, ktorých je vlastníkom v podiele 1/1 a ktoré sú evidované na LV č. X, okres R., obec R., kat. územie R..

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ súdu prvého stupňa osvedčil právny záujem na nariadení predbežného opatrenia tým, že preukázal existenciu zmluvného vzťahu s odporcom a existenciu pohľadávky voči odporcovi. Potrebu dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, ako aj dôvodnú obavu z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia tiež preukázal tým, že relevantnými dôkazmi osvedčil konanie odporcu, smeruje k ohrozeniu budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. Z listov vlastníctva, ako aj z inzercie na internetovej stránke www.reality.sk je zrejmé, že odporca predáva nehnuteľnosti, ktoré podľa zmluvy o dielo – čl. XIII nie sú výlučným vlastníctvom odporcu, pretože bola dohodnutá výhrada vlastníctva pre navrhovateľa a nezaplatením svojho záväzku vlastníctvo k nehnuteľnostiam na odporcu neprešlo. V tejto súvislosti nemožno považovať za dôvodnú ani námietku odporcu, týkajúcu sa neprimeranosti zásahu do vzťahov účastníkov konania.

Odvolací súd sa tiež zaoberal aj odporcom vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti súdu prvého stupňa, ako aj námietkou zaujatosti konajúcej sudkyne.

Súd prvého stupňa nemohol pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia dodržať postup podľa § 105 ods. 1 O. s. p., pretože prvým úkonom odporcu na podanie námietky nepríslušnosti bolo až odvolanie proti nariadenému predbežnému opatreniu. Súd prvého stupňa aj keď na prejednanie predmetnej veci nebol miestne príslušný, príslušnosť si založil vydaním rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia. Nemožno však konštatovať, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, pretože konajúcej sudkyni bola vec pridelená v súlade s rozvrhom práce súdu prvého stupňa.   Konanie sudkyne na miestne nepríslušnom súde nie je dôvodom na vznesenie námietky zaujatosti, pretože podľa § 15a ods. 5 O. s. p. ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, súd na námietku zaujatosti neprihliada. Súd prvého stupňa preto rozhodol správne, keď podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O. s. p. návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal odporca dovolanie.

Uviedol že dovolanie je v danom prípade prípustné podľa § 237 písm. f/ a g/ O. s. p. Odporca   namietal miestnu nepríslušnosť   súdu prvého stupňa, keďže podľa § 85 ods. 4 O. s. p.   všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v obvode ktorého má odporca svoje sídlo. Keďže sídlom odporcu v deň podania návrhu bola B.B., v konaní na súde prvého stupňa rozhodoval miestne nepríslušný súd, čo konštatoval aj odvolací súd. Vo veci preto rozhodol nezákonný sudca.

V zmysle rozhodnutí a stanovísk Ústavného súdu SR ako aj príslušných právnych predpisov je zrejmé, že právo na prejednanie veci pred zákonným sudcom je naplnené len vtedy, ak rozhoduje vecne a miestne príslušný súd, sudca bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k tomuto vecne a miestne príslušnému súdu, sudca spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon funkcie, funkcia sudcu nezanikla a sudca bol určený v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu.

V prípade, ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno konštatovať, že vo veci konal zákonný sudca. Keďže vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd, bolo tým porušené právo účastníka konania na prejednanie veci pred zákonným súdom, čo je taká vada konania, ktorá musí mať za následok zrušenie predchádzajúcich rozhodnutí.

Preto navrhuje, aby dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob 16/2008-294 zo dňa 29. februára 2008 ako aj uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 27 Cb 273/2007-154 zo dňa 18. decembra 2007 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie s tým, že Okresný súd Bratislava I postúpi vec miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava II.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 O. s. p. / prejednal dovolanie žalovaného podľa § 242 ods. 1 a § 243aods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že z hľadiska prípustnosti neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Ak odvolací súd rozhodne uznesením, je proti jeho rozhodnutiu prípustné dovolanie z dôvodov, uvedených v §   239 ods. 1 a 2 O. s. p. V danom prípade prípustnosť dovolania z uvedeného ustanovenia nemožno vyvodiť.

Z dôvodov, uvedených v ustanovení § 237 O. s. p. možno podať dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je založená na skutočnosti, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád, uvedených v písm. a/ až g/ tohto ustanovenia.

K tomu, či rozhodnutie dovolacieho súdu trpí niektorou z vád, uvedených v § 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale jej existenciu zisťuje z úradnej povinnosti bez zreteľa na to, či dovolateľ existenciu takejto vady namietal.

V danom prípade odporca podal dovolanie s poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p., t.j. že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, a § 237 g/ O. s. p., t. j. v konaní rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Za odňatie možnosti konať pred súdom treba považovať taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

V dôsledku toho,   že predmetné konanie bolo vedené na miestne nepríslušnom súde prvého stupňa nemožno dospieť k záveru, že odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže odporca mal rovnakú možnosť realizácie procesných práv, priznaných Občianskym súdnym poriadkom aj pred súdom, ktorý v zmysle § 85 ods. 4 O. s. p.   nebol miestne príslušný. Aj keď možno konštatovať, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vade, z jej charakteru nemožno vyvodiť záver, že podľa platnej právnej úpravy dovolacieho konania sa jedná o vadu,   zakladajúcu prípustnosť dovolania. V dovolacom konaní by bolo možné uvedenú vadu zohľadniť za predpokladu, že dovolanie by bolo prípustné z iného dôvodu, v dôsledku čoho by bolo možné posúdiť aj vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná.

Rovnako neboli zistené skutočnosti, zakladajúce prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. g/ O. s. p. V konaní nerozhodoval vylúčený sudca / § 14 O. s. p. / a súd nebol nesprávne obsadený. Skutočnosť, že obsadením súdu sa nerozumie určenie konkrétnej osoby sudcu, ktorý má vo veci konať, ako to namieta odporca,   ale určenie pôsobnosti medzi senátom a samosudcom, vyplýva aj z obsahu ustanovenia § 237 písm. g/, podľa ktorého sa nejedná o nesprávne obsadený súd, ak namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný.

Navrhovateľ si trovy dovolacieho konania neuplatnil, neboli mu preto priznané.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. mája 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: L.