Najvyšší súd Slovenskej republiky

3 Obdo/27/2010

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: A., s.r.o., M., zastúpeného JUDr. M. H., advokátkou,

B. proti odporcovi: Ing. B. F. – P. P., B., o zaplatenie 3 618,27 Eur, na dovolanie odporcu

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. marca 2010, č.k. 43Cob/64/2010-

80, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 17. 03. 2010   a uznesenie Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 27. 01. 2010 v časti

výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu

vo Zvolene na ďalšie konanie.

V prevyšujúcej časti dovolanie o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 16Cb 48/2009-70 zo dňa 27. 01. 2010 rozhodol

tak, že konanie zastavil.

  V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právny zástupca navrhovateľa podaním

doručeným súdu dňa 11. 12. 2009 vzal návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie o tomto

návrhu zastaviť.

 

  Právny zástupca odporcu súdu doručil dňa 07. 01. 2010 vyjadrenie k návrhu

na zastavenie konania, v ktorom uviedol, že nesúhlasí zo zastavením konania a žiada,

aby bolo vo veci meritórne rozhodnuté. Nesúhlas odôvodnil tým, že   je jeho záujmom

na existencii právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré definitívnym spôsobom zodpovie

otázku dôvodnosti a oprávnenosti nároku uplatneného navrhovateľom.

Prvostupňový súd konštatoval, že odporca zo späťvzatím návrhu nesúhlasil,

ale neuviedol žiadne vážne dôvody, ktoré by odôvodňovali tento jeho nesúhlas. Ustanovenie

§ 96 O. s. p. uvádza že súd konanie nezastaví, iba v prípade, že odporca svoj nesúhlas riadne

odôvodní. Nakoľko táto podmienka nebola zo strany odporcu splnená, súd konanie zastaví.

Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie odporca, v   ktorom uviedol,

že so späťvzatím návrhu nesúhlasil z dôvodov uvedených v podaní zo dňa 4. januára 2010.

Svoj nesúhlas riadne odôvodnil tým, že chcel pokračovať v konaní v dôsledku jeho záujmu

na existencii definitívneho súdneho rozhodnutia o uplatnenom nároku, aj z dôvodu nastolenia

stavu právnej istoty.

K rozhodnutiu v časti náhrady trov konania uviedol, že v doterajšom priebehu

si náhradu trov konania síce neuplatnil, pretože nenastala taká procesná situácia,

ktorá by zakladala potrebu uplatňovať trovy konania. Následne po späťvzatí návrhu,

s ktorým úkonom odporca nesúhlasil a dôvod nesúhlasu riadne uviedol, teda z jeho pohľadu

vzhľadom na existujúcu procesnú situáciu, považoval uplatnenie trov konania za predčasné.

Podľa odvolateľa súd prvého stupňa mal pri dôslednej aplikácii ust. § 1 O. s. p. pred vydaním

rozhodnutia o zastavení konania odporcu oboznámiť so skutočnosťou, že jeho nesúhlas

so zastavením konania neakceptuje a takýmto postupom by odporcovi umožnil uplatniť

si nárok na náhradu trov konania a súčasne trovy vyčísliť. Tento názor obstojí aj v kontexte

§ 5 ods. 2 O. s. p.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením zo dňa 17. marca 2010

č. k. 43Cob/64/2010-80 uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 16Cb 48/2009-70 zo dňa

27. 01. 2010 potvrdil ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p.

  V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rovnako ako súd prvého stupňa dôvody

uvádzané odporcom týkajúce sa nesúhlasu so späťvzatím návrhu neposúdil ako dôvody vážne   tak, ako má na mysli ust. § 96 O. s. p. Odporca záujem na existencii právoplatného súdneho

rozhodnutia ničím neodôvodnil. Naviac dokazovanie vo veci pred súdom prvého stupňa

nepostúpilo tak ďaleko, aby bolo možné očakávať rozhodnutie súdu v prospech odporcu,

čo vyplýva aj z obsahu odvolania odporcu, ktorý uvádza že na uskutočnených pojednávaniach

bolo vykonané len základné dokazovanie, ktoré ani zďaleka nebolo ukončené. Súd prvého

stupňa postupoval v súlade s ust. § 96 ods. 1 a 2 O. s. p., keď konanie na základe späťvzatia

návrhu navrhovateľom zastavil. Pokiaľ ide o náhradu trov konania odvolací súd

pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 151 ods. 4 O. s. p. a vyslovil, že aj v tejto časti

je   uznesenie   správne,   pretože   odporca   nepodal   návrh   na   priznanie   trov   konania.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca. Navrhol zrušiť

uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa a vrátiť vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Odporca podal dovolanie s poukazom na ustanovenie § 237

písm. f/ O. s. p., keďže účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

V dovolaní uviedol, že nesúhlas odporcu bol vo vyjadrení náležite odôvodnený.

Vzhľadom na priebeh pojednávania a doteraz vykonané dôkazy, bolo pre odporcu dôležité,

aby súd v konaní pokračovať a vec ukončil rozhodnutím vo veci samej. Potrebu

právoplatného súdneho rozhodnutia o otázke dôvodnosti a oprávnenosti nároku uplatneného

navrhovateľom v súvislosti so zistenými skutočnosťami získanými z vykonaných dôkazov

odporca vníma a považuje v zmysle ustanovenia § 96 ods. 2 O. s. p za vážny dôvod nesúhlasu

so späťvzatím návrhu na začatie konania. Uviedol, že z pohľadu odporcu je nepochybné,

že záujem na nastolení stavu právnej istoty vo vzťahu medzi účastníkmi konania je natoľko

vážnym dôvodom, ktorý dáva súdu nespochybniteľnú možnosť pokračovať v konaní

a následne vydať meritórne rozhodnutie. Tento záujem je umocnený skutočnosťou,

že navrhovateľ existenciu uplatneného nároku preukazoval písomnými dôkazmi, ktorých

autenticita a vierohodnosť boli v priebehu konania spochybnené.

V časti náhrady trov konania uviedol, že k späťvzatiu došlo z príčin na strane

navrhovateľa, teda tento mal znášať trovy konania, ktoré však odporcovi neboli priznané

z dôvodu, že odporca nepodal návrh na ich priznanie. Rozhodnutie v tejto časti je pre odporcu

z procesného hľadiska prekvapivé a považuje ho za nečakané.

 

Súd svojím postupom odňal odporcovi možnosť konať pred súdom a docieliť tak stav,

ktorý by navrhovateľovi v budúcnosti znemožnil opakovane iniciovať nové konanie.

Navrhovateľ sa k podanému dovolaniu vyjadril tak, že nie sú dané dôvody podania

dovolanie, v ňom uvedené a napadnuté rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu

považuje za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. l O. s. p. ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( § 236 a nasl. O. s. p. ) a dospel k záveru, že dovolanie je v časti prípustné.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia

§ 239 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu

( § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ), alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( § 239 ods. 1 písm. b/ veta

prvá O. s. p. ). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak po a/ odvolací

súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/

ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky.

So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky zameral na skúmanie dôvodnosti tvrdenia dovolateľa,

že v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( § 237

písm. f/ O. s. p. ) a dospel k záveru, že v uznesení v časti, ktorou bolo potvrdené uznesenie

o zastavení konania, neboli zistené žiadne procesné vady, ktoré by mohli mať za následok

prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. V tejto časti dovolanie nie je prípustné.   K inému názoru dovolací súd dospel v časti výroku o náhrade trov prvostupňového

konania.

Podľa § 237 písm. f) O. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom. Podľa citovaného ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred

súdom, pričom v takomto prípade by išlo o porušenie základného práva účastníka súdneho

konania na spravodlivý proces, ktoré právo je zaručené aj čl. 46 Ústavy SR a čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. o vadu konania podľa § 237

písm. f/ O. s. p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok

priznáva. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobca ako účastník konania

bol obmedzený na svojich právach, ktoré mu právny poriadok zaručuje.   V tejto súvislosti

treba však zdôrazniť, že z hľadiska posúdenia existencie   procesnej vady ako dôvodu

zakladajúceho prípustnosť dovolania, nie je významné subjektívne tvrdenie účastníka,

že v konaní došlo k vade podľa § 237 O. s. p., ale len zistenie, že konanie je skutočne

postihnuté takouto vadou.  

Dovolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia v časti náhrady trov

prvostupňového konania dospel k názoru, že   došlo u odporcu k odňatiu možnosti konať

pred súdom, ktoré spočíva v tom, že na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom, ktorý

bol odporcovi doručený   /ktorý s návrhom nesúhlasil a túto skutočnosť vo svojom podaní

súdu prezentoval/, pričom v tomto štádiu konania nemohol vedieť, že súd nebude akceptovať

jeho námietky a vo veci rozhodne. Nie je sporné, že je na účastníkovi, či si náhradu trov

konania uplatní alebo nie. V zásade súd o trovách konania rozhoduje spravidla v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí a v tomto prípade konanie skončilo zastavením na základe návrhu

na späťvzatie žaloby, pričom odporca nemohol vedieť, že v predmetnom konaní je jeho

podanie s námietkami proti späťvzatiu návrhu už tým úkonom, v ktorom si mal uplatniť

náhradu trov konania a v tomto vidí dovolací súd   naplnenie skutkovej podstaty ust.

§ 237 písm. f/ O. s. p.  

 

Na základe u vedených skutočností dovolací súd dovolanie odporcu proti časti

výroku, ktorým bolo potvrdené uznesenie o zastavení konania   ako neprípustné podľa

§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.   V prevyšujúcej

časti týkajúcej sa trov prvostupňového konania napadnuté uznesenia odvolacieho

i prvostupňového súdu podľa § 243b ods.1 O.s.p. zrušil a vec vrátil Okresnému súdu

vo Zvolene na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. apríla 2011

  JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková