Najvyšší súd

3 Obdo 26/2011

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej žalobcu: Mgr. J. M., H., správca úpadcu U., s. r. o. v konkurze, B., IČO: X. / predtým U., s. r. o., J., B. / proti žalovanému: Ing. A. P., nar. 20. 04. 1961, B., zast. advokátom Mgr. J. M., K., o zaplatenie 20 066,48 eur / 604 522,65 Sk / s príslušenstvom, o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. októbra 2010 č. k. 3 Cob/9/2010-542, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

  Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 30. 09. 2009 č. k. 29 Cb 61/2008-519 žalobu zamietol a žalovanému priznal trovy konania 3 793,58 eur.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie sumy 604 522,65 Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou na stavbe STU Bratislava, Študentský domov MTF Trnava, kde žalovaný vykonával funkciu stavbyvedúceho.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá pracovná zmluva, teda vznikol pracovnoprávny vzťah, preto si žalobca nesprávne uplatnil náhradu škody. Žalobca v konaní nepreukázal ani jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, preto súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

 

Žalobca podal proti rozsudku odvolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

V odôvodnení odvolania uviedol, že žalovaný zodpovedá za škodu podľa § 570 Obch. zák. z mandátnej zmluvy podľa § 194 ods. 5 Obch. zák.

  Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a   odvolanie považuje za zmätočné, protirečiace a nedôvodné.  

  Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal odvolanie žalobcu v rozsahu podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2   O. s. p. bez nariadenia pojednávania a zistil, že nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, preto sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s prihliadnutím na tvrdenie žalobcu v odvolaní, že sa domáha náhrady škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou, odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že v prípade tejto škody podľa § 420a Obč. zák. ide o jeden z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, viažucej sa na osobitné podmienky. Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou nie je možné považovať škodu spôsobenú výkonom funkcie stavbyvedúceho /ani konateľa/. V takomto prípade totiž príčinou vzniku škody nie je prevádzkovanie /výkon/ tejto funkcie, ale prípadná zodpovednosť za protiprávny úkon. Súd prvého stupňa preto správne právne nárok posúdil podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. a dospel k správnemu právnemu záveru, keď vyslovil, že neboli splnené predpoklady na náhradu škody.

Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 tak, že ich úspešnému žalovanému nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil ani nevyčíslil / § 151 ods. 2 O. s. p. /.     Právny zástupca spoločnosti U., s. r. o., B. / v čase podania už úpadca / podal proti odvolaciemu rozsudku dovolanie podaním zo dňa 26. 01. 2011 / splnomocnený konateľom spoločnosti Ing. I. F. /.

Dovolanie odôvodnil tým, že súdy vec nesprávne právne posúdili a žalobcovi odňali možnosť konať pred súdom.

Nesprávnosť rozhodnutia vidí v tom, že posúdenie zodpovednosti za vykonanie dohodnutej činnosti upravujú príslušné ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti, konkrétne „prevádzkovej zodpovednosti“, ktorá spravidla súvisí s výkonom podnikateľskej činnosti. Zastáva názor, že oba súdy nesprávne vec právne posúdili, v čom vidí odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / prejednal vec podľa § 242 ods. 1 a § 243a ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní napadnutého uznesenia   a   konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou.

Dovolací súd zistil, že už v čase rozhodovania odvolacím súdom bol na žalobcu vyhlásený konkurz a ustanovený správca Mgr. J. M., ktorý bol súdom prvého stupňa vyzvaný na vyjadrenie, či súhlasí s pokračovaním v konaní a či splnomocnil advokáta zastupujúceho odvolateľa na zastupovanie. Správca podaním na l. č. 562 spisu nedal súhlas na pokračovanie v konaní a v podaní na l. č. 567 oznámil, že   advokáta JUDr. L. D. nesplnomocnil na zastupovanie úpadcu a poukázal na to, že dňom vyhlásenia konkurzu na žalobcu, t. j. 05. 08. 2010 sú ex lege všetky konania prerušené a bez jeho súhlasu nie je možné v nich pokračovať.

Podľa § 236   O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa a musí byť podané včas / § 240 O. s. p. /.  

  Podľa § 240 ods. 1 O. s. p. môže účastník podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval na prvom stupni.     Dovolanie môže podať účastník konania a v zákonom určenej lehote. Na žalobcu bol v priebehu konania vyhlásený konkurz a ustanovený správca Mgr. J. M. uznesením Okresného súdu Bratislava I / 4K 45/2010 /, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 08. 2010. Vyhlásením konkurzu sa podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii prerušujú všetky súdne a iné konania / § 47 ods. 1 ZKR / a zanikajú udelené plnomocenstvá, pokiaľ správca nerozhodne inak / § 47 ods. 3 ZKR /. Dovolací súd z podaní správcu zistil, že s pokračovaním v konaní nevyjadril súhlas, ani nesplnomocnil právneho zástupcu úpadcu na zastupovanie v dovolacom konaní. Dovolanie preto podala v dovolacom konaní neoprávnená osoba a takýto úkon nepožíva právnu ochranu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. b/ v spojení s ust. § 243b ods. 5 O. s. p. odmietol, ako dovolanie podané neoprávnenou osobou.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b v   spojení s   ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 29. marca 2012

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková