Najvyšší súd
3 Obdo 25/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R., s. r. o.,
so sídlom O., IČO: X., zast. advokátom
JUDr. R. K., so sídlom V., proti žalovanému: V. K., nar. 19. 04. 1954, bytom J., okr. B.,
o zaplatenie 2 395,06 eur s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline č. k. 14 Cob 185/2010 zo dňa 14. októbra 2010, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.
Žalovaný je povinný žalobcovi na účet jeho splnomocneného zástupcu uhradiť trovy
v dovolacom konaní vo výške 130,39 eur.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 19 Cb 81/2008-97 zo dňa 19. 03. 2010 rozhodol
tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2 349,56 eur spolu s 14,25% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 2 349,56 eur od 06. 09. 2007 až do zaplatenia a trovy konania.
O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol ako súd odvolací Krajský súd v Žiline
rozsudkom č. k. 14 Cob 185/2010 zo dňa 14. 10. 2010 tak, že rozsudok Okresného súdu
Žilina č. k. 19 Cb 81/2008-97 zo dňa 19. 03. 2010 potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia uviedol,
že predmetom veci je zaplatenie sumy ako ceny diela. Poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 3 Ndob 59/2010 zo dňa 06. 09. 2010, podľa ktorého sudkyňa
Krajského súdu v Žiline z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená nebola. Zvýraznil
správnosť prvostupňového rozhodnutia, vyslovený právny názor, stotožnil s vyhodnotením
dôkazov prvostupňovým súdom a za správny označil postup súdu, keď vychádzal z ustanovení § 562 ods. 2 OBZ pri aplikácii ustanovenia § 428 ods. 2 OBZ v spojení
s ustanovením § 562 ods. 3 OBZ. K plnosti uviedol, že vyslovený názor, že žalobca
dielo vykonal pre žalovaného a mu ho aj odovzdal v rovine umožnenia žalovaného
ako objednávateľovi s predmetom diela nakladať, ktoré dielo žalovaný užíval a konštatoval, že od záveru o vykonaní diela žalobcom jeho odovzdaním žalovanému v rámci nového
konania pred súdom okresným výsledkom, ktorého bolo napadnuté rozhodnutie okresného
súdu, nedošlo k žiadnym zmenám skutkových a právnych okolností, než z ktorých bolo
vychádzané právne v uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14 Cob 45/2009 zo dňa
16. 12. 2009. Námietku žalovaného ohľadne skutočnosti, že faktúra slúži ako dodací list
označil vzhľadom na to, že ide o novú právnu skutočnosť s poukazom na ustanovenie
§ 205a ods. 1 O. s. p. za irelevantnú. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 08. 12. 2010 podal
v zákonnej lehote podaním doručeným súdu 07. 01. 2011 dovolanie žalovaný. Namietal,
že Krajský súd v Žiline sa nevysporiadal s ustanoveniami Obchodného zákonníka, nebral
do úvahy, že dielo nebolo protokolárne odovzdané a prevzaté, že nemohlo byť odovzdané
len dodacím listom bez dohody v písomnej zmluve o takomto odovzdaní. Navrhol
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 1 O. s. p. / prejednal dovolanie
žalovaného podľa § 242 ods. 1 O. s. p. ako podané v zákonnej lehote a spĺňajúce náležitosti
dovolania, ktoré žalobca dôvodil nesprávnosťou potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu ako aj rozhodnutia prvostupňového.
Dovolanie je prípustné voči každému právoplatnému rozhodnutiu pokiaľ to zákon
pripúšťa / § 236 O. s. p. /.
V danom prípade ide o dovolanie proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu prvostupňového,
súdu voči ktorému s odkazom na ustanovenie § 238 O. s. p. dovolanie prípustné nie je.
Samotný dovolateľ neuviedol žiadne právne ustanovenie, podľa ktorého by bolo jeho
dovolanie prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na odôvodnenie dovolania skúmal,
či účastníkovi konania na strane žalovaného bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred
súdom, ktorú skutočnosť nezistil. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ napáda
správnosť potvrdzujúceho rozhodnutia z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia nároku,
ktorá námietka proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu v danom prípade prípustnosť dovolania
nezakladá. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prejednaní dovolania žalovaného považuje vzhľadom na výšku dôvodnosti nároku uplatnenú v dovolacom konaní za potrebné poukázať
aj na ustanovenie § 238 ods. 5 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 1 O. s. p. / s odkazom na uvedené
dôvody dospel k záveru, že dovolanie žalovaného nie je prípustné a preto ho s poukazom
na ustanovenia § 243c O. s. p. a ustanovenie § 218 ods. 1 písm. c / O. s. p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi trovy
v dovolacom konaní priznal vo výške 130,39 eur / vyjadrenie k dovolaniu á 101,25 eur + 20%
DPH a paušálna náhrada nákladov á 7,41 eur + 20% DPH /.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková