UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: KOLLDENT s. r. o., so sídlom Čapajevova 23, 080 01 Prešov, IČO: 44 432 313, zastúpeného JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, proti žalovanému: MEDVE LM, s. r. o., so sídlom M. Pišúta 4010, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 050 038, o zaplatenie 21 633,37 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4Cb/47/2014, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 21. januára 2016 č. k. 13Cob/177/2015-275, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 4Cb/47/2014-333 zo dňa 13. 04. 2015 návrh žalovaného na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/68/2015 zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na podanú žalobu žalobcu zo dňa 18. 08. 2014, v zmysle jeho čiastočného späťvzatia doručeného okresnému súdu dňa 18. 09. 2014, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 17 059,38 eur s príslušenstvom titulom dlžného nájomného na základe medzi účastníkmi konania uzatvorenej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 08. 2013, predmetom ktorej boli nebytové priestory označené v Prílohe č. 1 k Zmluve ako miestnosti č. 1.32, 1.33, 1.34, 1.35, 1.36 a 1.37 o celkovej výmere 100,92 m2, nachádzajúce sa na T. súpisné číslo XXXX, postavené na parcele č. Z. a parcele č. Z. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 08. 04. 2015 požiadal o prerušenie konania až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní vedenom zo strany žalobcu voči Žilinskému samosprávnemu kraju o určenie vlastnícke práva k veciam. Svoj návrh odôvodnil tým, že prerušením konania až do právoplatného rozhodnutia o tom, kto je vlastníkom vecí nachádzajúcich sa v budove T., ktoré podľa žalovaného patria do sústavy tepelných zariadení a boli mu riadne prenajaté, konajúci súd zabezpečí hospodárnosť tohto konania a súčasne sa prerušením konania dá predísť vzniku a prípadnému reťazeniu ďalších sporov medzi žalobcom a žalovaným, keďže tieto majú (budú mať), resp. odvodzujú svoj právny základ od toho, či ide o vec patriacu do sústavy tepelných zariadení, a teda práva a povinnosti k nej má žalovaný ako dodávateľ tepla alebo ide o súčasťbudovy T. a právnu zodpovednosť za zabezpečenie ich prevádzkovania má žalobca. V prípade, ak by sa v konaní proti ŽSK hypoteticky preukázalo, že ich vlastníkom je žalobca, táto skutočnosť môže mať vplyv na vzájomné práva a povinnosti žalobcu a žalovaného, ktoré sú riešené v tomto konaní. Pri zaujatí argumentácie žalobcu, že tento je vlastníkom vecí, ktoré sa nachádzajú v budove T. a tieto nie sú zariadeniami na prevádzkovanie na rozvod tepla, resp. nepatria do sústavy tepelných zariadení, by žalovaný v rámci svojich doterajších činností zrekonštruoval, a teda zhodnotil veci žalobcu, pričom výšku tejto investície by si následne mohol uplatniť ako obranu v spore. Okrem toho, by pri danom názore žalobcu žalovaný nebol povinný zabezpečovať správu a údržbu zariadení nachádzajúci sa v budove T., ktoré by nepatrili do sústavy tepelných zariadení a išlo by v danom smere o povinnosť žalobcu. Žalovanému by tak ani nemohla vzniknúť povinnosť úhrady nájomného, ktoré si žalobca uplatnil v tomto konaní.
Okresný súd po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu sp. zn. 9Cb/68/2015, za aplikácie ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. konštatoval, že rozhodovanie o prerušení konania pre dôvody uvedené v ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. je vedené v podstatnej miere zásadou občianskeho súdneho konania vyjadrenou v § 6 O. s. p.. Prerušenie konania z tohto dôvodu nie je obligatórne, je fakultatívne, teda súd nie je povinný konanie prerušiť. Takýto procesný postup vyplýva viac-menej z vlastnej úvahy súdu. Okresný súd poukázal na to, že predmetom konania vo veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4Cb/47/2014 je zaplatenie nájomného titulu medzi účastníkmi konania uzatvorenej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 08. 2013, predmetom ktorej boli nebytové priestory špecifikované v Prílohe č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov č. N. ako miestnosť č. 1.32, 1.33, 1.34, 1.35, 1.36 a 1.37 o celkovej prenajatej ploche 100,92 m2 za dojednané ročné nájomné 20 000 eur. Vo veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/68/2015 sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva voči sústave tepelných zariadení na základe medzi žalovaným a Žilinským samosprávnym krajom uzatvorenej Kúpnej zmluvy a Zmluvy o zriadení predkupného práva zo dňa 04. 06. 2013, predmetom ktorej boli hnuteľné veci, ktorých zoznam tvorí neoddeliteľnú Prílohu č. 1 Zmluvy (č. l. 14 pripojeného spisu sp. zn. 9Cb/68/2015). Okresný súd uviedol, že prerušenie konania prichádza do úvahy, ak výsledok jedného sporu začatý na podnet účastníka konania, môže relevantne ovplyvniť výsledok iného sporu, toho, v ktorom konanie bolo prerušené. Podľa názoru okresného súdu v súdenom prípade nie je dôvod konanie vo veci sp. zn. 4Cb/47/2014 prerušiť až do skončenia právoplatného konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/68/2015, nakoľko v tomto konaní sa nerieši otázka, ktorá má súvis a priamy dopad na toto sporové konanie, ktorá by mala význam na rozhodnutie súdu vzhľadom na odlišný predmet konania. Ďalej poukázal na to, že všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. musí spravovať aj požiadavkou zakotvenou v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.
Krajský súd v Žiline uznesením z 21. 01. 2016 sp. zn. 13Cob/l 77/2015 na odvolanie žalovaného uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Cb/47/2014-333 zo dňa 13. 04. 2015 zmenil tak, že konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš č. k. 4Cb/47/2014-333 zo dňa 13. 04. 2015 prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/68/2015.
V odôvodnení uviedol, že sa nestotožnil so súdom prvého stupňa v argumentácii o tom, že neexistujú tak významné dôvody, pre ktoré bolo potrebné prerušiť konanie. Odvolací súd vychádzal z toho, že predmetom konania sp. zn. 4Cb/47/2014 je žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 17 059,38 eur s príslušenstvom titulom dlžného nájomného na základe medzi účastníkmi konania uzatvorenej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 08. 2013. Žalovaný v podanom odpore zo dňa 05. 11. 2014, následných vyjadreniach, ako i v návrhu na prerušenie konania zo dňa 07. 04. 2015 vo vzťahu k nároku žalobcu tvrdil, že na nehnuteľnosti viazne zákonné vecné bremeno, oprávňujúce ho mať v príslušných priestoroch žalobcu umiestnené zariadenia na rozvod tepla, slúžiace na rozvod tepla vyrobeného žalovaným, ktoré oprávnenie vylučuje možnosť platného uzavretia nájomného vzťahu. Podľa žalovaného na tejto okolnosti vyplývajúcej zo zákona nemenia nič ani listinnédôkazy predložené žalobcom, a to jednotlivé nájomné zmluvy týkajúce sa nájmu tepelných zariadení nebytových priestorov a pozemkov, ktoré predložil. Žalovaný ďalej poukázal na to, že zo strany žalobcu došlo k podaniu žaloby na určenie vlastníckeho práva k niektorým veciam, ktoré podľa názoru žalovaného tvoria sústavu zariadení pre rozvoj tepla, a to voči ich súčasnému vlastníkovi - Žilinskému samosprávnemu kraju. Ak by sa v konaní proti ŽSK hypoteticky preukázalo, že ich vlastníkom je žalobca, táto skutočnosť, podľa žalovaného, môže mať vplyv na vzájomné práva a povinnosti žalobcu a žalovaného, ktoré sú riešené v tomto konaní.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/68/2015 odvolací súd zistil, že žalobca KOLLDENT s. r. o., so sídlom v Prešove sa voči žalovanému Žilinský samosprávny kraj podanou žalobou zo dňa 12. 02. 2015 v spojení s návrhom na zmenu žaloby, ktorá bola pripustená uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/68/2015-101 zo dňa 12. 08. 2015 domáhal určenia, že je vlastníkom sústavy tepelných zariadení, rozvodov plynu, pary a teplej vody, výmenníkovej stanice s dvoma výmenníkmi tepla a dvoma bojlermi, vykurovania vnútorného plynovodu a ohrevu teplej vody ako súčasti nehnuteľnosti stavby T. súpisné číslo XXXX, postavenej na Z. a Z., zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. N., obec N., okres N. a prípojky plynu a regulačnej stanice plynu, nachádzajúcej sa na Z., zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. N., obec N., okres N.. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd konštatoval, že i napriek skutočnosti, že ide o dve samostatne prebiehajúce konania s iným predmetom, v ktorom druhom konaní vystupujú odlišné subjekty, rieši sa v konaní sp. zn. 9Cb/68/2015 zásadná skutková otázka postavenia - pozície žalobcu, ktorá má význam pri rozhodovaní v danej veci sp. zn. 4Cb/47/2014 o zaplatenie pohľadávky titulom nájomného. Súhlasí krajský súd so žalovaným, že práve v konaní vedenom pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/68/2015 bude riešená v rámci zodpovedania otázky vlastníckeho práva žalobcu k sústave tepelných zariadení i otázka charakteru tejto sústavy tepelných zariadení vo väzbe na osobitnú právnu úpravu. Práve výsledok tohto samotného konania vedeného pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš a v ňom riešené otázky dopadnú na posúdenie žalobcovho nároku, t. j., či nárok žalobcu na zaplatenie nájomného s príslušenstvom, uplatnený v predmetnom konaní, je dôvodný, resp. opodstatnený vo vzťahu na posúdenie žalovaným tvrdeného zákonného vecného bremena.
Odvolací súd teda dospel k záveru, že bez právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. 9Cb/68/2015 nie je účelné pokračovať v konaní sp. zn. 4Cb/47/2014 bez prerušenia konania, keďže výsledok konania vo veci sp. zn. 9Cb/68/2015 môže ovplyvniť predmet konania vo veci sp. zn. 4Cb/47/2014. Dopĺňa odvolací súd, že práve neprerušením konania sp. zn. 4Cb/47/2014 by mohlo dôjsť k narušeniu princípu právnej istoty v právnych vzťahoch a bez právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. 9Cb/68/2015 nie je možné v danom konaní prijať nepochybný záver o práve žalobcu na zaplatenie sumy 17 059,38 eur titulom Zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 15. 08. 2013. Bola tak naplnená podmienka vyplývajúca z ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., keďže bolo preukázané, že v konaní sp. zn. 9Cb/68/2015 pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš je riešená otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš vo veci sp. zn. 4Cb/47/2014.
Dňa 05. 02. 2016 podal žalobca na pošte proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu dovolanie. Prípustnosť dovolania videl v ust. § 239 ods. 1 O. s. p, keďže odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil. Dovolanie odôvodnil tým, že konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, (§241 ods. 2 písm. b/ a c/).
Dovolateľ dospel k záveru, že odvolací súd mal správne odvolanie žalovaného odmietnuť ako neprípustné, keďže uznesenie, ktorým sa zamieta návrh na prerušenie konania je uznesením o vedení konania. Podľa názoru dovolateľa dôvodom na prerušenie konania nemôže byť skutočnosť, že v inom konaní prebieha konanie, v ktorom súd rieši ako predbežnú otázku, hoci aj totožnú právnu problematiku a už takýmto dôvodom nemôže byť skutočnosť, že v inom konaní sa rieši právna problematika nemajúca žiaden súvis s predmetným konaním. V predmetnom konaní sa nerieši právna problematika, ktorý by súd nebol oprávnený vyriešiť sám v tomto konaní.
Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. vymedzujú prípady, v ktorých je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, pričom však podľa § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolanie žalovaného smeruje teda proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, u ktorého je dovolanie uvedeným ustanovením výslovne vylúčené.
Prípustnosť dovolania žalovaného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, prípadne, že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe, ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektuneposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p.. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O. s. p. a ani z ustanovenia § 239 O. s. p., dovolanie teda smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal, pretože si náhradu trov dovolacieho konania neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.