Najvyšší súd
3 Obdo 20/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. A. P. – A. – T., s. r. o., H., IČO: X., zast. advokátom JUDr. J. H., L. proti žalovanému A. – M., spol. s r. o., D., IČO: X. zast. advokátskou kanceláriou O., s. r. o., A., o zaplatenie 84 656,60 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo
dňa
30. marca 2010, č. k. 21 Cob/9/2010-338, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Trnave rozsudkom zo dňa 5. októbra 2009, č. k. 38 Cb 94/2009-307
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 84 656,60 eur s príslušenstvom a nahradiť
trovy konania 7 996,50 eur.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca si uplatnil zaplatenie žalovanej sumy
titulom nezaplatenej faktúry č. 56/2006 a faktúry č. 622006 s príslušenstvom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že medzi žalobkyňou ako obchodnou
zástupkyňou a žalovaným ako zastúpeným bola uzavretá Zmluva o výhradnom obchodnom
zastúpení dňa 01. 10. 2004 / ďalej len „zmluva“ /. Podľa zmluvy sa žalobkyňa zaviazala
vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti na obstaranie zmlúv pri predaji pozemkov
v k. ú. T., zapísaných na LV č. X. / a to parcely č. 4021/44, 173, 93, 94 /. Žalobkyňa predmet
zmluvy splnila, pozemky záujemcom odpredala a žalovanému vyfakturovala odmenu 6 %
z ceny predaja pozemku / čl. 3 ods.1 /. Ďalej si žalobkyňa uplatnila nárok titulom dohodnutej
paušálnej odmeny podľa č. 3 bod 2 zmluvy / 27 650,53 eur /.
Žalovaný v podanom odpore stručne uviedol, že zmluva medzi účastníkmi
bola niekoľkokrát porušená, jej platnosť však nespochybnil, ani bližšie neuviedol
akým spôsobom bola zmluva porušená. Uviedol, že po výbere subdodávateľa prestala
žalobkyňa plniť čl. 1 bod 2 a 3 zmluvy a nevykonávala dohodnutú činnosť, čím sa kolaudácia
omeškala viac ako o jeden a pol roka, preto faktúry žalobkyni vrátil ako neopodstatnené.
V odpore neuviedol návrhy na dokazovanie, ani nedoložil žiadne dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia.
Dňa 23. júla 2009 žalovaný prevzal predvolanie s procesným poučením, ako aj výzvu
súdu, nech doloží alebo navrhne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, teda o termíne
pojednávania / 05. 10. 2009 / a o povinnosti preukázať jeho tvrdenia v odpore, vedel viac
ako dva mesiace vopred. Žiadne dôkazy však nepredložil. Až dňa 29. 09. 2009 požiadal
o odročenie pojednávania z dôvodu, že konateľ sa v deň pojednávania bude zdržiavať mimo
územia Slovenskej republiky / bez doloženia dôkazu /.
Žalobkyňa pred súdom uviedla, že si uplatňuje províziu za sprostredkovanie
uzavretých kúpnych zmlúv a zmlúv o dielo a paušálnu náhradu podľa zmluvy. Žalobkyňa svoj
nárok osvedčila predložením návrhov na vklady vlastníckeho práva. K námietke žalovaného,
že paušálna náhrada jej nepatrí, lebo nevykonávala dohodnutú činnosť uviedla, že podľa
zmluvy o dielo medzi žalovaným ako objednávateľom a s. r. o. R., ako zhotoviteľom, bola
uvedená na strane objednávateľa /žalovaného/ ako kontrolór, osoba oprávnená dielo prevziať
a rokovať o technických veciach. Zo stavebného denníka vyplýva, že dielo sa plnilo a s. r. o.
R. si vybral žalovaný.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a považoval skutkový stav
za dostatočne zistený pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu,
preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej
aktivity účastníkov.
V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o výhradnom
obchodnom zastúpení, predmetom ktorej bolo vyvíjanie činnosti smerujúcej k obstaraniu
zmlúv o predaji pozemkov v k. ú T., zapísaných na LV X. na určených parcelách obchodnou zástupkyňou. Ďalej bolo v zmluve dohodnuté, že obchodná zástupkyňa mala koordinovať
úkony potrebné na zabezpečenie potrebných dokumentov na realizáciu výstavby
inžinierskych sietí a ich samotnej realizácii a mala zabezpečiť i právny servis. Zo zmluvy
nevyplýva žiadny termín dohodnuté plnenia vykonať. V zmluve si dohodli i províziu
a odmenu, konkrétne v čl. III bod 1, 2. Provízia bola dohodnutá vo výške 6 % plus DPH
z kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve a z ceny za dielo dohodnutej v zmluve o dielo.
Účastníci si dohodli aj odmenu vo výške 40 000 Sk a mesačný paušál 30 000 Sk.
Z návrhov na vklad vlastníckeho práva, ktoré osvedčujú uzavretie kúpnej zmluvy,
ktorej súčasťou bola aj zmluva o dielo, súd zisťoval splatnosť nároku na províziu a zistil,
že nárok žalobkyni vznikol vo výške 57 066,07eur vrátane DPH. Taktiež mal súd
za preukázané, že z fakturovanej sumy 833 000 Sk si žalobkyňa uplatnila nárok na zmluvnú
odmenu 70 000 Sk plus DPH za obdobie 10 mesiacov, t. j. 40 000 Sk plus DPH a dohodnutá
paušálna náhrada 30 000 Sk plus DPH. Súd zistil, že v zmluve nie je stanovená povinnosť
obchodnej zástupkyne špecifikovaným spôsobom plniť dohodnuté povinnosti súvisiace
s čl. 1 bod 2 zmluvy. Žalovaný uzavrel zmluvu o dielo s s. r. o. R., ktorej obsah ani činnosti
zhotoviteľa nemala možnosť žalobkyňa ovplyvniť, ani taká povinnosť zmluvným dojednaním
nebola uložená. Z preberacieho protokolu z 08. 06. 2006 vyplynulo, že uvedené dielo /
inžinierske siete / bolo splnené. Na základe uvedeného súd vyslovil, že žalobkyni nárok na
mesačnú odmenu bez potreby dokladovania, aké činnosti v danom mesiaci vykonala, vznikol.
Súd mal tiež za doložené, že zmluva v danom období november 2005 až august 2006 trvala,
žalovaný mesačné platby neplnil, pričom odmena bola vyčíslená v súlade
so zmluvou.
Na základe uvedeného súd návrhu vyhovel a priznal aj úrok z omeškania.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie v zákonnej lehote a navrhol ho zrušiť a vec
vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V odôvodnení odvolania namietal, že súd rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu,
že predložil ospravedlnenie s uvedením dôvodu, pre ktorý sa nemohol zúčastniť
pojednávania. Uviedol, že neboli splnené podmienky ustanovené § 101 ods. 2 O. s. p.,
nakoľko jedinému konateľovi žalovaného, okrem toho, že sa nemohol ustanoviť na pojednávanie z dôvodu jeho služobnej cesty mimo územia Slovenskej republiky, nebol
súdom ustanovený tlmočník za účelom vykonania prekladu resp. tlmočenia z holandského
jazyka do slovenského jazyka a naopak.
Odvolateľ má za to, že žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom a došlo
k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces.
Žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania.
Nesprávnosť rozsudku v tejto časti vidí v tom, že jej neboli priznané trovy konania vo výške
1 424,71 eur za ďalšie úkony právnej služby vykonané pred podaním žaloby.
Rozsudok vo veci samej navrhla potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd preskúmal
napadnutý rozsudok i konanie ktoré mu predchádzalo a vyslovil, že žalovaný resp. konateľ
žalovaného v odvolacom konaní nepreukázal, že sa v čase pojednávania súdu prvého stupňa
zdržiaval v zahraničí a rovnako ako v písomnom ospravedlnení / na l. č. 201 spisu / neuviedol
žiadny dôvod pre pobyt v zahraničí, ktorý by bolo možné považovať za dôležitý –
odôvodňujúci odročenie pojednávania. Naviac bolo zistené, že žalovaný mal o termíne
pojednávania / 05. 10. 2009 / vedomosť už od 23. 07. 2009, teda mal z hľadiska časového
viac ako dva mesiace na to, aby si konateľ žalovaného zariadil pracovné povinnosti tak,
aby sa pojednávania mohol zúčastniť. Pokiaľ súd prvého stupňa za takejto situácie vec
prejednal v neprítomnosti žalovaného a rozhodol na základe dôkazov predložených
žalobkyňou, neporušil tým procesné práva žalovaného ako účastníka konania. Pokiaľ
ide o námietku o neustanovení tlmočníka, odvolací súd uviedol, že v čase pojednávaním
to nebolo potrebné, nakoľko z podania žalovaného bola zrejmá neúčasť na pojednávaní.
Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, žalovaný v odvolaní výšku priznanej pohľadávky
síce spochybnil, avšak v tomto smere neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, s ktorými
by sa nebol vecne správne a logicky vysporiadal už súd prvého stupňa.
K odvolaniu žalobkyne do trov konania súd uviedol, že takto vynaložené nie je možné
považovať za účelne vynaložené.
Odvolací súd na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich žalobkyni nepriznal, pretože
si ich nevyčíslila / § 151 ods. 1 O. s. p. /.
Žalovaný podal proti odvolaciemu rozsudku dovolanie podaním zo dňa 23. júla 2010
podľa § 237 písm. f/ O. s. p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie súdu prvého stupňa.
V odôvodnení dovolania uviedol, že postup súdu prvého stupňa bol neštandardný
a v rozpore s bežnými postupmi súdu, keď kontumačne rozhodol na prvom pojednávaní.
V podanom odvolaní žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. Dovolateľ sa nestotožnil s názorom vysloveným odvolacím súdom a zastáva názor, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať
pred súdom vidí v tom, že súd prvého stupňa vo veci pojednával a rozhodol bez jeho účasti
na prvom pojednávaní, napriek tomu, že svoju neúčasť ospravedlnil. Postupom súdov došlo
k znemožneniu obhajoby žalovaného a porušenie jeho práv na spravodlivý proces,
čo je v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom, Ústavou Slovenskej republiky
aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že súd prvého stupňa vychádzal
zo skutočnosti, že žalovaný mal možnosť dva mesiace oznámiť svoje zásadné námietky
a podstatné skutočnosti, pričom túto možnosť nevyužil. Zároveň poukázala na znenie
§ 101 ods. 1 O. s. p. o povinnosti účastníkov prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania
najmä pravdivým a úplným opísaním všetkých potrebných skutočností, označením dôkazných
prostriedkov a musia dbať na pokyny súdu. Termín pojednávania bol stanovený
v dostatočnom predstihu. Žalovaný však žiadny dôkaz neoznačil, aj napriek výzve súdu.
Navrhla dovolanie odmietnuť a priznať trovy dovolacieho konania za jeden úkon
právnej služby vo výške 151,65 eur vrátane DPH.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / vec preskúmal
podľa § 242 ods. 1 a § 243 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní
rozsudku v rozsahu napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
ust. § 237 až § 239 O. s. p.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že dovolanie sa za určitých podmienok
pripúšťa jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch,
ak sú rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom
rozhodnutím odvolacím súdom dovolanie prípustné nie je, ak nebolo pripustené.
Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné dovolaním napadnúť všetky
rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu
predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie
vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí
niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet
dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti / § 242 ods. 1 /. V prípade, že dovolací súd zistil,
že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho
súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal.
Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa,
ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne
došlo.
V predmetnej veci podal žalovaný dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku
odvolacieho súdu.
Ak je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa
potvrdený, je dovolanie prípustné len vtedy, ak súd vyslovil prípustnosť dovolania, pričom v predmetnej nejde o tento prípad. Z uvedeného teda vyplýva, že zákonné podmienky
pre podanie dovolania podľa § 238 O. s. p. neboli splnené.
Podľa § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd preskúmava rozhodnutie odvolacieho súdu
v rozsahu napadnutého výroku, ktorý vymedzuje kvantitatívna stránka dovolania. Dovolací
súd je teda viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom.
Z podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ vytýka súdu prvého stupňa i odvolaciemu
súdu, že rozhodol vo veci bez jeho účasti na pojednávaní, hoci riadne ospravedlnil svoju
neprítomnosť.
Vzhľadom na tieto skutočnosti vznesené v dovolaní sa dovolací súd zaoberal
skúmaním, či došlo k porušeniu ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať
pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým
účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. Skutočnosť,
že súd nevykoná účastníkmi navrhované dôkazy, ani takýto jeho postup nemožno hodnotiť
ako odňatie práva konať pred súdom. Rozhodnutie vyjadruje nezávislé postavenie súdu
pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy
vykoná.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu
neznamená právo na úspech v konaní pred súdom / II. ÚS 4/94, I. ÚS 40/95 /. K porušeniu
ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu resp. na spravodlivý proces by podľa
dohovoru mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky
odňal možnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde
/ II. ÚS 8/2001 /.
Dovolací súd po preskúmaní predmetnej veci vyslovil názor, že vyhodnotenie
procesného postupu súdu prvého stupňa nie je v rozpore so zákonom, nedošlo k porušeniu
ust. § 101 ods. 2 O. s. p., keď prvostupňový súd vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného,
ktorý síce svoju neprítomnosť na vytýčenom pojednávaní ospravedlnil, ale súd prvého stupňa
dôvody pre ktoré sa nemohol zúčastniť pojednávania vyhodnotil za nepreukázané / nebol
predložený žiadny dôkaz /. Pochybenie však vidí v procesnom postupe odvolacieho súdu,
ktorý vzhľadom na obsah odvolania mal nariadiť pojednávanie, čím mal umožniť žalovanému
ako účastníkovi konania vyjadriť sa k veci samej a zúčastniť sa osobne prerokúvania veci
samej.
Pokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní veci a napadnutého rozsudku len stotožnil
s názorom vysloveným prvostupňovým súdom bez toho, aby vo veci vytýčil odvolacie
pojednávanie, dovolací súd túto skutočnosť vyhodnotil ako vadu, ktorá napĺňa predpoklady
zákonom stanoveného dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok odvolacieho súdu
podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zrušil a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková