Najvyšší súd
3 Obdo 20/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu
obchodnej spoločnosti A. & J. – I., s. r. o., na S.,
na dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 127/2009-13 zo dňa
25. 08. 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa o d m i e t A..
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I. uznesením č. k. 32 Nsre/74/2009 zo dňa 30. 03. 2009
rozhodol tak, že súd námietku zo dňa 16. 03. 2009 proti odmietnutiu vykonania zápisu
obchodnej spoločnosti A. & J. – I., s. r. o. so sídlom na S. do obchodného registra vedeného
pod č. Nre/1/116/2009 zamietol. V dôvodoch uznesenia uviedol, že sa návrhom zo dňa 31. 12.
2008 domáhal zápisu
do obchodnej spoločnosti A. & J. – I., s. r. o. do obchodného registra, ktorý návrh Okresný
súd Bratislava I. z dôvodu nesplnenia podmienok v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c/
A. písm. e/ zákona č. 530/2003 o obchodnom registri odmietol, o čom navrhovateľa
upovedomil oznámením zo dňa 23. 02. 2009 A. toto doručil dňa 26. 02. 2009. Proti tomuto
uzneseniu navrhovateľ doručil súdu dňa 16. 03. 2009 námietky. Po preskúmaní celého spisu
Okresný súd Bratislava I. zistil, že navrhovateľ dňa 17. 02. 2009 predložil spoločenskú
zmluvu, v ktorej upravil výšku vkladu spoločníkov A. základné imanie na menu euro,
avšak túto podpísal konateľ spoločnosti. Dňa 16. 03. 2009 v konaní o námietkach pre zmenu
do spisu založil zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 13. 02. 2009 o premene
vkladov spoločníkov A. základného imania zo slovenskej meny na menu euro. Konajúci súd
uviedol, že spoločnosť je založená uzavretím spoločenskej zmluvy A. že spoločnosť
ako právnická osoba vzniká až dňom zápisu do obchodného registra. Tvrdenie navrhovateľa,
že konateľ je osobou oprávnenou okrem podania návrhu na zápis spoločnosti aj založiť spoločnosť, čiže podpísať spoločenskú zmluvu, konajúci súd označil za odporujúce
so zákonom. Uviedol, že konateľ spoločnosti môže rozhodnúť o pomere vkladov spoločníkov
A. základného imania v zmysle generálneho zákona vtedy, ak spoločnosť vznikla, teda
je zapísaná do obchodného registra. Konštatoval, že v danom prípade spoločnosť nevznikla,
jej orgán – valné zhromaždenie neplní svoju funkciu, teda nemôže rozhodnúť o premene
vkladov spoločníkov A. základného imania zo slovenskej meny na euro. Konštatoval,
že spoločníci musia prijať dodatok k spoločenskej zmluve v časti základné imanie A. výška
vkladov spoločníkov v mene euro overenými podpismi, tak ako im to prikazuje zákon
A. vzhľadom na vyššie uvedené, námietku navrhovateľa zamietol s poukazom na ustanovenie
§ 220b ods. 6 Občianskeho poriadku.
O odvolaní proti tomuto uzneseniu rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením
2 Cob 127/2009-13 zo dňa 25. 08. 2009, tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I.,
č. k. 32 Nsre/74/2009-9 zo dňa 30. 03. 2009 potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vec prejednal podľa ustanovenia § 214
ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. K otázke vykonania prepočtu menovitých hodnôt
vkladov do imania zo slovenskej meny na eurá uviedol, že sa nepredpokladá mocenské
vykonanie automatickej premeny, ale že predpokladá zákonom uložiť povinnosť vykonať ich premenu A. prepočet zo strany samotných dotknutých právnických osôb. S poukazom
na ustanovenie § 7 ods. 9 zákona č. 659/2007 Z. z. uviedol, že konania o návrhoch
na vykonanie zápisu údajov overených evidencií nemožno odo dňa zavedenia eura vykonať
zápisy údajov vyjadrených v slovenskej mene, A. že tým nie sú dotknuté zápisy údajovo
premene majetkových hodnôt zo slovenskej meny na eurá. Uviedol, že podľa odseku
7 uvedeného zákonného ustanovenia, konania o návrhoch na vykonanie zápisu údajov
vyjadrených v slovenskej mene, ktoré sa začalo A. neskončilo predo dňom zavedenia eura
sa preruší so zaslaním výzvy navrhovateľovi na zmenu alebo doplnenie podaného návrhu tak,
aby navrhovaný zápis bol vyjadrený v eurách. Konštatoval, že v danom prípade navrhovateľ
návrh zápisu spoločnosti s ručením obmedzeným A. & J. – I., s. r. o., na S. do obchodného
registra podal dňa 31. 12. 2008 A. výzvou súdu zo dňa 08. 01. 2009 bol vyzvaný na doplnenie
A. zmenu návrhu v lehote 30 dní tak, aby menovité hodnoty
v ňom vyjadrené v slovenských korunách boli uvedené v eurách v súlade so zákonom
č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike A. o zmene A. doplnení
zákonov. Táto výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 13. 01. 2009. Z podania navrhovateľa zo dňa 17. 02. 2009 podaného na súde 17. 02. 2009 konajúci súd zistil,
že navrhovateľ doplnil dokumenty podľa výpočtu príloh 1- 6, A. že prílohu č. 6 podľa
uvedeného podania bol zmenený nový návrh zo dňa 17. 02. 2009 s menovitými hodnotami
základného imania A. menovitými skladmi spoločníkov do imania podielov na imaní
vyjadrenými v eurách ale zároveň zistil, že súčasťou tohto návrhu boli aj zmenená
spoločenská zmluva z 13. 01. 2009 podpísaná prvou konateľkou A. rozhodnutie konateľky
z 13. 02. 2009 o premene menovitej hodnoty základného imania spoločnosti A. menovitej
hodnoty vkladov spoločníkov vydané podľa § 11 ods. 1, 2 A. 3 generálneho
zákona.
Krajský súd v Bratislave. ako súd odvolací konštatoval, že Okresný súd Bratislava. I.
oznámením zo dňa 23. 02. 2009 odmietol vykonať zápis údajov do obchodného registra
na základe návrhu 10 Re/2364/2008, ktorý bol podaný dňa 13. 12. 2008 podľa § 6 ods. 1
písm. c/ zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri z nezhody údajov
- uvedených v návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra s údajmi vyplývajúcimi
z priložených príloh
- navrhovateľ opomenul predložiť v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ listinu, ktorou sa preukazuje
vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti
ako sídla nevylučuje
- že navrhovateľ nepredložil dodatok k spoločenskej zmluve s úradne osvedčenými podpismi
spoločníkov, z ktorých by vyplývala výška základného imania spoločníkov v mene euro
v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 530/1994 Z. z., podľa ktorého sa majú spolu
s návrhom predložiť prílohy ustanovené vo vyhláške č. 25/2004 Z. z.
- navrhovateľ nepredložil písomné vyhlásenie správcu vkladu o splatení vkladov spoločníkov
v mene euro ale len vyhlásenie správcu vkladu o splatení vkladov v slovenskej mene o tom,
že p. R. splatila vklad vo výške 64 000 Sk A. nie 68 000 Sk.
Z námietok podaných na súde dňa 16. 03. 2009, že k nim priložil čestné prehlásenie
správcu vkladu, vyhlásenie navrhovateľa z 11. 03. 2009, vyhlásenie vlastníka z 11. 03. 2009,
list vlastníctva č. 4625 A. zápisnicu z valného zhromaždenia spoločníkov z 13. 02. 2009,
ktoré doplnil mailom dňa 29. 03. 2009 A. 30. 03. 2009.
K dôvodom zamietnutia vykonania zápisu v časti nesúladu obsahu spoločenskej
zmluvy s návrhom v časti označenie spoločníka označením PSČ, bydliska spoločníkov ako nedostatok zhody údajov uvedených v návrhu na zápis s údajmi vyplývajúcimi
z predložených príloh odvolací súd uviedol, že tieto nedostatky je možné zhojiť len dodatkom
k spoločenskej zmluve popísanými všetkými spoločníkmi, resp. novou spoločenskou
zmluvou. Uviedol, že keďže navrhovateľ registrovanému súdu predložil novú spoločenskú
zmluvu podpísanú iba konateľkou spoločnosti, ktorá nespĺňa náležitosti podľa § 57
ods. 1 Obch. zák., takéto úkony nemôžu vyvolávať žiadne právne účinky zahojenia tohto
nedostatku jej zmeny, opravy ani doplnenia návrhu na súde dňa 31. 12. 2008,
t. j. pred zavedením eura, z ktorého dôvodu zastáva názor, že predložená spoločenská
zmluva predložená 17. 02. 2009 nespĺňa náležitosti. Konštatoval, že doplnenie návrhu
vyjadrenia v eurách, ako aj údaj o poštových A. smerovacích číslach spoločníkov, avšak
každá skutočnosť, ktorá má byť do obchodného registra zapísaná musí byť niečím preukázaná
alebo aspoň doložená. Citoval ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom
registri A. o zmene A. doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého znenia návrh sa podáva
na tlačive ustanovenom osobitným predpisom A. musí byť doložený listinami, z ktorých
vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať A. doložený listinami,
z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa tohto zákona preveriť. Odvolací súd
dospel k záveru, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na doplnený návrh A. keďže
spoločenská zmluva bola podpísaná iba konateľkou spoločnosti, označil ju za listinu
nespôsobilú
na vykonanie zápisu z dôvodu rozporu s ustanovením § 57 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa ustanovenia § 219 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 05. 10. 2009 podal dovolanie
navrhovateľ, v zastúpení splnomocneného advokáta, podaním doručeným Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky dňa 11. 11. 2009, ktoré bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky
odstúpené Okresnému súdu Bratislava I., ktorému bolo doručené 24. 11. 2009. Z pečiatky
na obálke zásielky adresovanej Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nie je možné
zistiť dátum podania zásielky. Dôkaz o tom, že navrhovateľ podal podanie na súde,
ktorý rozhodoval v prvom stupni, nie je. V spise sa nachádza iba dôkaz o tom, že Najvyšší
súd Slovenskej republiky odstúpil dovolanie Okresnému súdu Bratislva. I. podaním zo dňa
20. 11. 2009, ktoré bolo podľa pečiatky Okresného súdu Bratislva. I. mu doručené
24. 11. 2009.
Z ustanovenia § 240 ods. 1 O. s. p. je zrejmé, že účastník môže podať dovolanie
do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý rozhodoval
v prvom stupni. Z predložených dôkazov nevyplýva, že navrhovateľ dovolanie podal v lehote
stanovenej A. postupom stanoveným ustanovením § 240 O. s. p., teda že ho podal
včas.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia prípustné nie je.
Navrhovateľ v jeho podaní dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave.,
č. k. 2 Cob 127/2009-13 zo dňa 25. 08. 2009 o potvrdení uznesenia Okresného súdu
Bratislava I. č. k. 32 Nsre/74/2009 zo dňa 30. 03. 2009 o zamietnutí námietok navrhovateľa
proti odmietnutiu vykonania zápisu spoločnosti A.&J. – I., s. r. o. B.
do obchodného registra podal s odkazom na ustanovenia § 236, § 237 písm. f/, § 240,
§ 241 ods. 1, § 242 ods. 2 písm. A./ až c/ Občianskeho súdneho poriadku
v spojení s ustanoveniami Obchodného zákonníka, zákona o obchodnom registri, zákona
č. 253/1998 Z. z. o pobyte občanov SR, zákona č. 42/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, ako aj v spojení s ustanoveniami nariadenia Rady ES č. 1103/97 zo dňa 17. 06. 1997
o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení A. tiež ustanoveniami
nariadenia Rady ES č. 974/1998 z 03. 05. 1998 o zavedení eura.
Prípustnosť dovolania v spojení s ustanovením § 236 O. s. p. proti napadnutému
uzneseniu Občiansky súdny poriadok upravuje v ustanovení § 239 O. s. p., podľa ktorého
obsahu v danom prípade dovolanie nie je prípustné. Z ustanovenia § 237 písm. f/, g/ O. s. p.
vyplýva prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom A. rozhodoval vylúčený sudca,
alebo nesprávne obsadený súd. Ustanovenia § 240, § 241 O. s. p., na ktoré sa navrhovateľ
odvoláva upravujú lehotu na podanie dovolania A. postup pri podávaní dovolania,
ale nie prípustnosť dovolania.
V danom prípade ide o dovolanie proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu
A. teda je možné zaoberať sa skúmaním podmienok prípustnosti dovolania iba podľa
ustanovenia § 237 písm. f/ A. g/ O. s. p.
Z obsahu dovolania nevyplýva, že by navrhovateľ v dovolaní okrem citovaného
ustanovenia namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca A. táto skutočnosť nevyplýva
ani z celého obsahu spisu.
Navrhovateľ v dovolaní sa podrobne zaoberá popisom východiskového skutkového
A. právneho stavu, nedostatkami doterajšieho súdneho konania rozhodovania, za ktorý
nedostatok označil nepreskúmateľnosť prvostupňového aj odvolacieho rozhodnutia,
nedostatočné odôvodnenie A. nesprávne posúdenie veci. ďalej súdnou judikatúrou súvisiacou
s právnou vecou navrhovateľa, ostatnými nedostatkami A. ďalšou judikatúrou, návrhom
na rozhodnutie odvolacieho súdu, faktom že na podané dovolanie sa nevzťahuje poplatková
povinnosť A. otázkou plnomocenstva zastupujúceho advokáta navrhovateľa.
Predtým ako Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10 ods. 1 O. s. p. / zaoberal
s dôvodnosťou dovolania z hľadiska posúdenia správnosti napadnutého rozhodnutia sa musel
vysporiadať s otázkou, či dovolanie bolo podané včas v súlade s ustanovením § 240 O. s. p.
A. s otázkou prípustnosti dovolania. Ako je hore vyššie uvedené z predložených dôkazov
nevyplýva, že dovolanie navrhovateľ podal v súlade s ustanovením § 240 O. s. p. v lehote
do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde,
ktorý rozhodoval v prvom stupni. Keďže z predložených dôkazov nie je jednoznačné,
kedy bolo dovolanie podané, túto otázku posúdil odvolací súd v prospech účastníka konania
A. nepovažoval podané dovolanie za podané po lehote stanovenej zákonom.
Z hore vyššie uvedeného je zrejmé, že v danom prípade prípustnosť dovolania by mohla
byť daná iba ustanovením § 237 O. s. p. Postup súdu, ktorý namieta navrhovateľ v dovolaní
A. označuje ho za neznámy z dôvodu, že súd neakceptoval námietky navrhovateľa
z 13. 03. 20089 A. ich doplnenie z 26. 03. 2009, nerešpektoval podľa navrhovateľa európske
právo na nezákonne A. ignoroval A. porušil ústavnoprávne A. medzinárodné garantované
princípy pre prechod zo slovenských korún na menu euro, porušil princípy kontinuity,
negarantoval základné právo navrhovateľa ako účastníka konania na spravodlivý súdny
proces odvolací súd nepovažuje za taký postup súdu, ktorým by bola účastníkovi konania
odňatá možnosť konať pred súdom. Nevyhodnocovanie A. neodôvodňovanie diskriminačného
rozdielu A. byrokratický šikanózny postup A. rozhodovanie pri neakceptovaní premeny
námietok vzhľadom na opačný postup súdov tej istej súdnej sústavy, nie je taktiež možné
označiť za postup súdu, ktorým bola odňatá možnosť účastníkovi konania konať pred súdom. V danom prípade ide iba o tvrdenia dovolateľa, ktoré nie je ničím konkrétnym
konkretizované, nesprávnosť posúdenia namietaná navrhovateľom ako aj námietka,
že konajúce súdy sa nevysporiadal s relevantnými dôkazmi A. právnymi otázkami súvisiacimi
so skutkovými A. právnymi otázkami sa nedá taktiež označiť za postup súdu, ktorým bola
účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Z ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p.
jednoznačne vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná A. nevykonanie
navrhnutých dôkazov účastníkom konania sa nedá považovať za postup súdu, ktorým by bola
odňatá možnosť účastníkovi konania konať pred súdom. Nedostatky doterajšieho súdneho
konania A. rozhodovania namietané na strane 6 dovolania sa taktiež týkajú posúdenia
A. správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska konkrétneho právneho ustanovenia
obchodného zákonníka, ale nie porušením procesného práva účastníka, ktorým porušením
by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania / strana 6-15 /,
ktoré je v podstate právnym rozborom ustanovení Obchodného zákonníka A. posúdenia
všeobecne známych skutočností ohľadne poštových A. smerovacích čísiel pri zahraničných
bydliskách, Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže kvalifikovať ako postup súdu, ktorým
sa odňala navrhovateľovi ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Namietané
porušovanie medzinárodných garantovaných základných práv navrhovateľom nie je dôkazom
ale iba vyjadrením nespokojnosti s rozhodnutiami prvostupňového A. odvolacieho súdu,
čo nemôže byť dôkazom o tom, že konajúce súdy ich postupom odňali účastníkom konania
možnosť konať pred súdom. Právny záver navrhovateľa, že obidve rozhodnutia sú prepiato
formalistické A. diskriminačné, taktiež nie je možné označiť za postup súdu, ktorým
bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolávanie sa navrhovateľa
na súdnu judikatúru ohľadne práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky A. čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky, že reálne uplatnenie základného práva
na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom
predpokladanej kvalite dostane bez toho, aby sa mu ukladali v spojitosti s jej uplatnením
povinnosti, ktoré zákon v súvislosti s uplatňovaním jeho uvedeného práva od účastníka
nevyžaduje, Najvyšší súd Slovenskej republiky z hľadiska posúdenia či ide o dovolanie
prípustné podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. považuje za právne irelevantné. V danom
prípade prvostupňový súd nepochybil, keď vyzval účastníka konania na strane navrhovateľa
výzvou mu doručenou doplniť jeho návrh na zápis do obchodného registra, ktorý postup
sa nedá označiť za postup súdu, ktorý ukladá účastníkovi povinnosti v súvislosti
s uplatňovaním jeho práva, ktoré zákon nevyžaduje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto zisteného A. posúdeného stavu
nedospel k záveru, že súdy ako prvostupňový tak aj súd odvolací ich postupom konania
zabránili navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, A. teda podľa odvolacieho súdu nebol
naplnený dôvod prípustnosti dovolania s poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani žiaden iný dôvod, ktorý by prípustnosť
dovolania v spojení s ustanovením § 237 O. s. p. zakladal.
Vzhľadom na to, že v danom prípade dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v B.,
č. k. 12 Cob 127/2009-13 zo dňa 25. 08. 2009 v spojení s uznesením Okresného súdu B. I., č.
k. 32 Nsre/74/2009-9 zo dňa 30. 03. 2009nie je prípustné, Najvyšší súd Slovenskej republiky
sa nemal dôvod zaoberať s hmotnoprávnymi dôvodmi uvedenými v dovolaní,
spochybňujúcimi správnosť napadnutých rozhodnutí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného, dovolanie navrhovateľa
podľa ustanovenia § 243c v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. A./, c/ O. s. p. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 24. mája 2011
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková