3 Obdo 20/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S. T. a. s., K. právne zastúpeného JUDr. P. B., advokátom, so sídlom S. proti odporcovi J. J., bytom H., o návrhu odporcu na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, na dovolanie odporcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. novembra 2008, č. k.
41Cob/230/2008-198, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu o d m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznesením zo dňa 07. 10. 2008 č. k. 8Cb 14/2004-190
zamietol žiadosť odporcu na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením okresného súdu zo dňa 19. 08. 2004 bolo odporcovi
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 1 575,-- Sk, avšak konanie o návrhu
navrhovateľa proti odporcovi bolo právoplatne skončené rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 23. 02. 2005 č. k. 41Cob 31/05-123 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 29. 04. 2005. Súd preto skúmal, či sú splnené podmienky pre oslobodenie
od súdnych poplatkov a je toho názoru, že v danom prípade ide o svojvoľné a bezúspešné
bránenie práva odporcom, pretože odporca sa domáha ustanovenia zástupcu z radov
advokátov pre odvolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave
zo dňa 22. 11. 2006 č. k. 3Obdo 10/2006, ktorým bolo zastavené dovolacie konanie a proti
ktorému nie je prípustné odvolanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie odporcu uznesením
zo dňa 12. 11. 2008 č. k. 41Cob/230/2008 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že
vzhľadom na to, že odporca podal opravný prostriedok (označený ako odvolanie) proti
právoplatnému uzneseniu krajského súdu zo dňa 29. 04. 2005, rozhodoval o ňom Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, ktorý uznesením zo dňa 22. 11. 2006 č. k.
3 Obdo 10/2006 dovolacie konanie zastavil, pričom v poučení uviedol, že proti tomuto
uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Ďalej uviedol, že napadnuté uznesenie okresného súdu
je vecne správne, nakoľko konanie vo veci samej bolo už právoplatne skončené. Nakoľko sa
odporca svojím podaním domáha odvolania proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorým bolo dovolacie konanie zastavené, nie je splnená podmienka, že v danom
prípade nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné bránenie práva v konaní a z uvedeného
dôvodu okresný súd správne rozhodol, keď zamietol žiadosť odporcu o ustanovenie právneho
zástupcu z radov advokátov.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca. Uviedol, že napadnuté
uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odporcu v danom prípade
nebolo zohľadnené súdne konanie, v ktorom si uplatňuje voči navrhovateľovi svoju
pohľadávku. Ďalej má za to, že neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by nemalo byť jeho
žiadosti na ustanovenia zástupcu z radov advokátov vyhovené. Doposiaľ vydané rozhodnutia
sú preto diskriminačné, neopodstatnené a neadekvátne. Súdy svojím úradným postupom plne
upierajú jeho práva a bránia výkonu spravodlivosti. V podaní, ktorým bolo doplnené
dovolanie, odporca zdôraznil, že uznesenie, ktoré bolo vo veci vydané, je postihnuté
závažnými procesnými vadami, ako nedostatok právomoci súdu a prekážka rozhodnutej veci.
Za nedostatok považuje odporca aj to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
a obhajovať sa podľa právnych predpisov. Uvedenými vadami sú postihnuté konania
na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši, Krajskom súde v Banskej Bystrici, ale aj na Najvyššom
súde Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov odporca žiada, aby boli všetky rozhodnutia,
vydané v tomto konaní, zrušené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.) ďalej
skúmal, či opravný prostriedok odporcu smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno v zmysle
§ 236 a nasl. O. s. p. napadnúť dovolaním. Dospel pritom k záveru, že dovolanie nie je
v danej veci prípustné.
Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti uzneseniam odvolacieho súdu
z dôvodov taxatívne vypočítaných v ustanoveniach § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch
uvedených v § 239.
Podľa § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodol senát.
Podľa § 239 O. s. p. je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa a proti potvrdzujúcemu uzneseniu
odvolacieho súdu vtedy, ak odvolací súd v ňom vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože
ide o rozhodnutie zásadného právneho významu, alebo ak ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a taktiež ak ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
V preskúmavanej veci nejde o žiaden z prípadov uvedených v § 239 O. s. p.
Napadnutým uznesením bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa bez toho, aby odvolací
súd vyslovil v potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania a nejde ani o uznesenie
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani
o uznesenie o uznaní (neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Keďže dovolací súd nezistil ani žiadne vady, pre ktoré by prípustnosť dovolania bola
daná v zmysle § 237 O. s. p., dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že
navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne účelne vynaložené trovy
dovolacieho konania nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 4. augusta 2010
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová