Najvyšší súd
3 Obdo 19/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Mgr. E. B. - M., s miestom podnikania P., IČO: X., zast. advokátom JUDr. A. N. so sídlom v P., proti žalovanému: S., s. r. o. S., so sídlom v P., IČO: X., zast. advokátkou JUDr. D. S. so sídlom v P., o zaplatenie 3 002,06 eur s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5 Cob 20/2010-112 zo dňa 14. 12. 2010, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5 Cob 20/2010-112 zo dňa 14. 12. 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Prešove rozsudkom č. k. 18 Cb 136/2008-71 zo dňa 21. 05. 2010 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania, zaplatiť žalovanému 1 091,80 eur.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáha zaplatenia sumy 3 002,06 eur / 90 440 Sk / spolu s 5% úrokom z omeškania od 10. 07. 2007 do zaplatenia a na náhradu trov konania titulom zaplatenia faktúry č. 0532007 splatnej 09. 07. 2007 za cenu projektovej dokumentácie na fitnescentrum pre H.H..
Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa nebola v zmluvnom vzťahu so žalovaným, nakoľko žalovaný sa svojou činnosťou generálneho projektanta stavby a stavebného dozoru pre H.H. v rámci kontaktu so žalobkyňou zmluvne nezaviazal ani zmluvou o dielo, ani kúpnopredajnou zmluvou a teda nevystupoval ako objednávateľ diela, či kupujúci diela dodaného na základe zmluvy o dielo medzi žalobkyňou a tretím subjektom ako zhotoviteľom. Uviedol, že žalobkyňa tvrdila, že vedela, ktorý subjekt vystupuje ako generálny projektant / žalovaná spoločnosť /, ktorý je zhotoviteľom diela zabezpečujúci realizáciu stavby prostredníctvom subdodávateľov a kto je hlavným investorom / H., a. s. Prešov /, na základe ktorej skutočnosti sa konajúci súd stotožnil s právnym názorom žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie. V dôsledku žalovania subjektu, ktorý nie je pasívne legitimovaný, konajúci súd žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
O odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov ako odvolací súd rozhodol Krajský súd Prešov rozsudkom č. k. 5 Cob 20/2010-112 zo dňa 14. 12. 2010 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaného zaviazal žalobkyni zaplatiť 3 002,06 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 10. 07. 2007 do zaplatenia a na náhradu trov celého konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že námietka žalobkyne, že jej bola odňatá pred súdom možnosť konať, je právne nedôvodná, nakoľko z jej podania o ospravedlnení jej neúčasti na pojednávaní dňa 21. 05. 2010 je zrejmé, že žiadala aby bolo rozhodnuté aj v jej neprítomnosti.
Predmet konania odvolací súd označil ako právo na zaplatenie ceny za dodávku projektových prác, ktorú projektovú dokumentáciu žalobkyňa žalovanému odovzdala, o čom svedčí zápis o prevzatí dodávky zo dňa 06. 02. 2007, v ktorom je žalovaný v zastúpení Ing. D. ako preberajúci a zároveň ako dodávateľ a ako odovzdávajúca je označená žalobkyňa. Súčasne konštatoval, že predmet dodávky je projektová dokumentácia súvisiaca s nadstavbou fitnescentra v H., generálnym projektantom stavby, podrobne popísaná s tým, že v závere tohto zápisu je uvedené, že odovzdaním týchto dokladov sa zaväzuje objednávateľ uhradiť faktúru za projektovú dokumentáciu. Z prednesu žalobkyne na pojednávaní v odvolacom konaní, konajúci súd zistil, že žalobkyňa sa konkrétne dojednávala o dodávke projektovej dokumentácie s generálnym projektantom stavby, konateľom žalovaného s upozornením, že nemá v predmete činnosti projektovú činnosť, avšak projekt vie zabezpečiť tak, že si ho zabezpečí od na to povolaných projektantov. Ohľadne ceny projektu odvolací súd zistil, že túto dohodli na 76 000 Sk bez DPH, ale že vo faktúre je DPH zahrnutá. Skutočnosť, že žalobkyňa faktúru vystavila priamo na žalovaného podľa tvrdenia žalobkyne bolo postupom, ktorý bol doporučený na jej otázku, či má faktúru vystaviť na spoločnosť žalovaného alebo priamo na investora. Z výpovede žalovaného konajúci súd zistil, že projektovú dokumentáciu, ktorú žalovaný prevzal má správne zaplatiť investor, alebo jej cena mala byť zahrnutá v cene dodávky výrobkov. Napriek tomu, že žalovaný tvrdil, že podmienkou vydania kolaudačného rozhodnutia je skompletizovanie projektovej dokumentácie, čo je povinnosťou stavebného dozoru a generálneho projektanta, žalovaný tvrdil, že u žalobkyne nič neobjednal, teda ani technológiu, ktorú od žalobkyne prevzal. Zo svedeckej výpovede zástupcu hlavného investora stavby zistil, že on žalobkyni objednávku nezadal, a že bolo vecou každého subdodávateľa, aby si projektovú dokumentáciu zabezpečil sám. Zo sumy o dielo č. l. 53 uzavretej medzi investorom stavby H.H. a zhotoviteľom – žalovaným, konajúci súd zistil, že žalovaný podľa tejto zmluvy bol zodpovedný na zabezpečenie doplňujúcej projektovej dokumentácie a evidovanie dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby, postupné archivovanie kompletizovanie realizačných projektov a taktiež dielčích certifikátov jednotlivých subdodávateľov a za prípravu dokladov pre kolaudačné konanie. Čo sa týka výšky fakturovanej projektovej dokumentácie nezistil, že by bola namietaná. S poukazom na citované ustanovenia § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 556 ods. 1, § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný. Za vznik záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným označil zápis o prevzatí dodanej a ním objednanej projektovej dokumentácie. Obranu žalovaného, že žalobkyňa nemala v predmete činnosti projektovú činnosť označil za nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako ani námietku, že žalobkyňa nebola autorkou objednanej a dodanej projektovej dokumentácie. S poukazom na § 538 Obchodného zákonníka, odvolací súd v zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu žalobkyne vyhovel spolu s úrokom z omeškania aj keď nebol dohodnutý, ale neodporuje ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 07. 02. 2011 podal žalovaný dovolanie listom doručeným súdu 04. 03. 2011, v zákonnej lehote s poukazom na ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p., § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. písm. b/ O. s. p., § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. s tým, že s odkazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou, že žalovanému bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd bez toho aby skúmal relevantnosť tvrdení zmenil prvostupňový rozsudok a zaviazal na zaplatenie uplatnenej výšky bez ohľadu na to, že žalovaný výšku uplatňovanej sumy namietal a za nepochopiteľné označil tvrdenie súdu, že výšku nenamietal. Podľa žalovaného sa odvolací súd nevysporiadal nielen s namietanou výškou projektovej dokumentácie ale ani jeho tvrdenie ohľadne uplatnenej výšky vôbec nepodložil žiadnym skutkovým zistením. Odvolací súd skúmal iba otázku, že objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu dohodnutú v zmluve, ale nevysporiadal sa podrobne so všetkými okolnosťami a nevyhodnotil dôkazy / v spise faktúry 45, 48, 50 /, z ktorých jednoznačne vyplýva, že fakturovaná cena nezodpovedná dielčím cenám za vyhotovenie projektovej dokumentácie a taktiež sa odvolací súd nevysporiadal s tým, že cena za projektové práce nebola zahrnutá v cene za vykonanie diela. Podľa žalovaného napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ohľadne existencie záväzkovo obchodného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným zo zmluvy o dielo. Namietal, že žalobkyňa nemôže vystupovať ako dodávateľ záväzku zo zmluvy o dielo. Aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka žalovaný označil za nesprávnu, nakoľko žalobkyňa nie je tou osobou, ktorá by bez oprávnenia na projektovú činnosť, projekt vykonala ale bola osobou, ktorá vykonaním projektovej činnosti poverila ďalšie osoby. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa nemohla ani predmet dodávky fakturovať, teda zaplatenie projektovaných prác požadovať. Úvahu odvolacieho súdu k prílohe č. 1 zmluvy o dielo označil za takú, ktorá sa odchyľuje od samotného znenia aj od vyjadrení účastníkov tejto zmluvy o význame nimi dojednaných ustanovení. Podľa žalovaného, žalovaný nemal dôvod u žalobkyni objednávať projektové práce, keď vedel, že nie je schopná vyhotoviť požadované projektové práce. Sporný zápis o odovzdaní, v ktorom žalovaný pripojil jeho podpis s označením preberajúci nie je možné podľa názoru žalovaného odtrhnúť od celého kontextu skutkových okolností. V zmysle uvedených dôvodov žalovaný navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5 Cob 20/2010 zo dňa 14. 12. 2010 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu 02. 05. 2011 a navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť. Odvolací súd v súlade so zákonnou úpravou podľa žalobcu vykonal dokazovanie a z podpisu činnosti žalovaného ako staveného dozoru vyvodil správnosť záväzkového vzťahu zo zápisu o prevzatí. Za jednoznačné uviedol, že žalovaný faktúru od žalobkyni prevzal a nevrátil ju a ani nezaplatil. S poukazom na § 9 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z. z. konštatoval, že základná sadzba tarifnej odmeny je stanovená z tarifnej hodnoty veci. Na náhradu trov celého konania navrhol zaviazať žalovaného.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa / § 236 O. s. p. /.
V danom prípade ide o dovolanie žalovaného proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu s vyznačenou právoplatnosťou 07. 02. 2011, ktorým odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu spolu s úrokom z omeškania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. ako podané v zákonnej lehote / § 240 O. s. p. / spĺňajúce náležitosti dané ustanovením § 241 O. s. p. s tým, že ide o dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p.
„Dovolanie je taktiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej / § 238 ods. 1 O. s. p. /“.
V danom prípade rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá odvolací súd zmenil tak, že dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Z obsahu obidvoch rozhodnutí je zrejmé, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Z rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že vo veci konal niekoľko krát, na prvom pojednávaní vypočul účastníkov konania tak, že vypočul právnu zástupkyňu žalovaného a žalobkyňu, ktorá na uplatnenom návrhu v celom rozsahu zotrvala a na následnom pojednávaní vypočul aj konateľa spoločnosti žalovaného Ing. D., svedka Ing. B.. Je pravdou, že ako právna zástupkyňa žalovaného tak aj samotný žalovaný tvrdil, že zápis o odovzdaní a prevzatí žalovaný podpísal nie ako preberajúci ale ako v mene hlavného investora, za účelom umožnenia predložiť hlavnému investorovi tieto doklady za účelom časti stavebného konania príslušným orgánom štátnej správy. Právna zástupkyňa tvrdila, že Ing D. zápis o odovzdaní a prevzatí dokladov podpísal oba ako dôkaz, že od žalobkyne projektovú dokumentáciu prevzal, ale nie ako objednávateľ projektovej dokumentácie. Zároveň právna zástupkyňa tvrdila, že zmluva o dielo nebola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá s poukazom na výpoveď svedka Ing. B. vypočutého v prvostupňovom konaní. Z výpovedí Ing. B. bolo zrejmé, že on ako zástupca hlavného investora projektovú dokumentáciu u žalobkyni neobjednal. Z výpovedi na pojednávaní dňa 14. 12. 2010 Ing. D. je zrejmé, že podľa jeho názoru túto projektovú dokumentáciu mal platiť investor, alebo by mala byť cena zahrnutá v cene výrobkov. Z jeho výpovedi v odvolacom konaní bolo zrejmé, že projektovú dokumentáciu neobjednal, teda ani tú technológiu, ktorá je predmetom sporu. Tvrdil, že nevie aký vzťah bol medzi žalobkyňou a hlavným dodávateľom stavby. Zo zápisnice z pojednávania je zrejmé, že právna zástupkyňa žalovaného dala dotaz na žalobkyňu ohľadne ceny a že podľa jej tvrdenia cenu oznámila Ing. D. v priebehu dvoch dní od objednávky. Z výpovedi svedka Ing. B. je zrejmé, že tento objednávku na projektovú dokumentáciu cestou žalovanej spoločnosti nezadal, čo žalobkyňa potvrdila, lebo, že objednávku jej zadal Ing. D. a nie právny zástupca Ing. Binovský ako zástupca investora. Z doplňujúceho vyjadrenia žalovaného k dovolaniu žalobkyne / list v spise 107 / je zrejmé, že žalovaný namietal, že žalobkyňa nemohla uzatvoriť zmluvu o dielo na dodávku projektovej dokumentácie, lebo žalobkyni to neumožňuje zákon s poukazom na ustanovenia § 45 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 50/1976 Zb., z ktorého vyplýva, že projektová činnosť je vybraná činnosť a z ustanovenia § 3 ods. 9 zákona je zrejmé, že poskytovanie služieb podľa zákona nie je živnosťou. S odvolaním sa na uvedené ustanovenia podľa žalovaného u žalobkyni nie sú dané práva fakturovať cenu projektovej dokumentácie, ktorú nezhotovila, a preto ani nemohla so žalovaným uzatvoriť zmluvu o dielo na dodávku projektových prác.
Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 1 O. s. p. / na základe obsahu predložených dokladov sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, a teda, že ide o dovolanie prípustné aj podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. Z vykonaného dokazovania odvolacím súdom je zrejmé, že odvolací súd účastníkov konania vypočul a dal im možnosť k jednotlivým otázkam zaujať stanovisko. je však pravdou, že zo žiadneho dokladu nie je zrejmé, na základe čoho odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný výšku fakturácie nenamietal. Z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že podľa jeho názoru žalobkyňa nemala právo fakturovať a taktiež nie je zrejmé, že by žalovaný výšku fakturovanej sumy nerozporoval. Z obsahu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že zmluvný vzťah založil na základe zápisu o odovzdaní a prevzatí zo dňa 06. 02. 2007, bez toho aby sa vyporiadal s tvrdeniami žalovaného, že žalovaný projekt neprevzal ako objednávateľ ale za hlavného investora. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí dokladov list. č. 3 v spise je síce zrejmé, že ako objednávateľ je uvedený S., s. r. o. zastúpený Ing. D., ďalej ako preberajúci a že objednávateľ sa zaväzuje uhradiť faktúru. Podľa výpisu z obchodného registra, jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti označenej ako objednávateľ S., s. r. o. je Ing. D., z čoho skonštatoval, že v zápise zo dňa 06. 02. 2007 to bol žalovaný, ktorý sa zaviazal faktúru uhradiť. Z predložených dokladov nie je sporné, že žalovaný zápisom o odovzdaní sa zaviazal projektovú dokumentáciu s predmetom odovzdania špecifikovaným v bode 1, 2, 3, 4, 5 zaplatiť a nie je ani sporné, že táto projektová dokumentácia bola žalobkyňou žalovanému odovzdaná. Táto skutočnosť je nesporná napriek tvrdeniam žalovaného, že si u žalobkyni projektovú dokumentáciu neobjednal. Žalobkyňa práce odovzdala vrátené jej neboli, neboli reklamované ako vadné a jej právom je aby tieto mala zaplatené. Sporná je výška fakturovanej dodávky, na ktorú odvolací súd bez toho, aby sa s dôvodnosťou výšky fakturovanej dodávky zaoberal, žalovaného zaviazal. V tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, nakoľko odkazuje na tvrdenie, ktoré z obsahu spisu nie je zrejmé, a ani zaprotokolované, tak ako uvádza odvolací súd. Pravdou je, že odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s otázkami uvedenými v doplňujúcom vyjadrení žalovaného / list 107 / ohľadne skutočnosti, že s poukazom na stavebný zákon, tak ako konštatoval odvolací súd, zmluva o dielo nemohla vzniknúť podľa ustanovenia § 538 Obchodného zákonníka. S týmito otázkami sa odvolací súd taktiež nevysporiadal,
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného s poukazom na ustanovenie § 243b ods. 1 O. s. p. rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie. V novom konaní sa odvolací súd bude musieť vysporiadať s výškou uplatneného nároku s námietkami skutočnosťami žalovaného a zároveň rozhodne aj o trovách dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 26. apríl 2012
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková