UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, zast. RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovanému F. U., narodený X. P. XXXX, bytom D., o zaplatenie sumy 8.319,09 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/186/2024-220 zo dňa 23. októbra 2024, takto
rozhodol:
I. Dovolacie konanie zastavuje.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým uznesením č. k. 41Cob/186/2024-220 zo dňa 23. októbra 2024, prvým výrokom potvrdil uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/106/2023-208 zo dňa 2. septembra 2024 o zastavení konania (ďalej len „uznesenie súdu prvej inštancie“) a druhým výrokom vyslovil, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu v celom rozsahu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) prostredníctvom advokáta dňa 13. decembra 2024 dovolanie, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
3. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 17. marca 2025 uviedol, že dovolanie považuje za nedôvodné a neopodstatnené a súhlasí s rozhodnutiami súdov vo veci.
4. Žalobca podaním zo dňa 23. decembra 2025 súdu oznámil, že so žalovaným dospeli k uznaniu dlhu a dohode o zaplatení (ďalej len „dohoda“), na základe ktorej bola vysporiadaná žalovaná pohľadávka. Tým odpadol dôvod vedenia dovolacieho konania, a preto vzal žalobca dovolanie proti uzneseniu Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/186/2024-220 zo dňa 23. októbra 2024 v celom rozsahu späť a zároveň navrhol zastavenie dovolacieho konania. Žalobca súčasne v súlade s § 257 CSP žiadal súd, aby náhradu trov dovolacieho konania nepriznal žiadnej sporovej strane, keďže táto bola rovnako usporiadaná. Žalovaný so späťvzatím súhlasil (bod 4.3 dohody).
5. Podľa § 124 ods. 1 CSP sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu.
6. Podľa § 446 CSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku), vyhodnotil podľa obsahu podanie dovolateľa z 23. decembra 2025 (bod 4.) ako späťvzatie dovolania a dovolacie konanie vzhľadom na dispozitívny úkon dovolateľa podľa § 446 CSP zastavil.
8. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že žalovanému nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca súdu preukázal uzavretie mimosúdnej dohody o uznaní a zaplatení dlhu, ktorou boli usporiadané aj trovy konania a súd posúdil uzavretie mimosúdnej dohody o urovnaní sporu ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP.
9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



