UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Moniky Školníkovej v spore žalobcu: UNITAS 47-49-51, so sídlom Šancová 3570/49 Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 30 853 818, zastúpeného advokátom JUDr. Ivetou Kalinovou, Cukrová 14 Bratislava 811 08 proti žalovanému: Bytové družstvo "Centrum" v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 30 Bratislava - mestská časť Ružinov 821 08, IČO: 00 176 834, zastúpenému JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s.r.o., Doležalova 5, Bratislava 821 04, IČO: 47 253 479 o zaplatenie 10.264,24 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 29Cb/140/2005 a v súčasnosti na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-29Cb/140/2005, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-29Cb/140/2005-676 z 12. januára 2024 takto
rozhodol:
I. Konanie o dovolaní žalovaného z a s t a v u j e.
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/140/2005-566 z 26. septembra 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/175/2020-625 z 9. júna 2022) Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie realizujúci procesný postup vyplývajúci z § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uznesením č. k. 29Cb/140/2005-641 zo 6. septembra 2022 vydaným vyšším súdnym úradníkom rozhodol o výške náhrady trov konania. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný sťažnosť, o ktorej Mestský súd Bratislava III uznesením č. k. B1-29Cb/140/2005-676 z 12. januára 2024 vydaným sudcom rozhodol procesným postupom predpokladaným ustanoveniami §§ 248 až 250 CSP tak, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zmenil. 2. Proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-29Cb/140/2005-676
z 12. januára 2024 podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť odvodil od § 420 písm. f) CSP. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 CSP] sa v prvom rade zaoberal otázkou, či sú splnené procesné predpoklady preskúmania dovolania žalovaného. 4. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 5. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 6. Jednou zo skupín procesných podmienok sú procesné podmienky na strane súdu, medzi ktoré patrí aj podmienka funkčnej príslušnosti súdu vymedzujúca rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými článkami a stupňami sústavy všeobecných súdov, a to určením článku, ktorý má prejednať a rozhodnúť konkrétny spor (konkrétnu vec), resp. určením, ktorý súd má uskutočniť konanie o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. 7. Z dovolania je zrejmé, že napadnuté uznesenie považuje dovolateľ za rozhodnutie súdu druhej inštancie. Táto premisa však nie je správna. Sťažnosť proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom nie je opravným prostriedkom (nie je zaradená medzi opravnými prostriedkami upravenými v štvrtej časti CSP), ale predstavuje prostriedok procesnej obrany. Sťažnosť má síce suspenzívny účinok, ale nemá účinok devolutívny, nakoľko o sťažnosti v zmysle § 248 CSP rozhoduje súd prvej inštancie, a nie súd vyššieho stupňa. Mestský súd Bratislava III, na ktorý podľa § 18n ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. júna 2023 prešiel výkon súdnictva v obchodnoprávnych veciach z Okresného súdu Bratislava I, teda o sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom rozhodoval v súlade s § 248 CSP ako súd prvej inštancie, a nie ako súd odvolací. 8. V zmysle § 419 CSP je dovolanie, o ktorom následne podľa § 35 CSP rozhoduje najvyšší súd, možné podať len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Tomu však nezodpovedajú okolnosti daného prípadu, nakoľko dovolaním bolo napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o sťažnosti proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie. Ustanovenie § 419 CSP a ani žiadne iné ustanovenie platného a účinného civilného procesného kódexu neupravuje funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu na rozhodnutie o dovolaní smerujúcom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho je nutné ustáliť záver o absencii procesnej podmienky predstavujúcej funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu na rozhodnutie o dovolaní podanom žalovaným proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B1- 29Cb/140/2005-676 z 12. januára 2024. 9. Chýbajúca funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci (dovolanie) za súčasnej absencie iného príslušného súdu alebo orgánu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Z toho dôvodu najvyšší súd konanie o dovolaní žalovaného zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP (obdobne uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/173/2018, sp. zn. 1Cdo/180/2019, sp. zn. 3Cdo/206/2019). Najvyšší súd zároveň poukazuje na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 87/2019-12 z 5. novembra 2019 a č. k. II. ÚS 198/2020-11 z 12. mája 2020, ktorými boli ako zjavne neopodstatnené odmietnuté ústavné sťažnosti podané proti vyššie uvádzaným uzneseniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/173/2018 a sp. zn. 1Cdo/180/2019. 10. Dovolací súd výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.