UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: EURO-BUILDING, a.s., so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Obec Horná Súča, so sídlom Horná Súča 233, IČO: 00 311 561, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, o zaplatenie 10 405,94 eur s príslušenstvom, o spojenej veci žalobcu o zaplatenie 169 600,- eur, o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/274/2016-157 zo dňa 28. októbra 2016, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob/274/2016-157 zo dňa 28. októbra 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 39Cb/109/2012-121 zo dňa 5. augusta 2016 rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania na súde prvej inštancie vo výške 89,66 % a náhradu trov konania na súde druhej inštancie.
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 201 340,66 eur (istina 190 934,72 eur + 10 405,94 eur vyčíslene príslušenstvo a zmluvná pokuta). Konanie v dôsledku späťvzatia žaloby bolo zastavené, pričom v časti o zaplatenie istiny 190 934,72 eur došlo k zastaveniu konania potom, čo žalovaný, po podaní žaloby istinu zaplatil. V časti príslušenstva a zmluvnej pokuty došlo k späťvzatiu v dôsledku dispozičného práva žalobcu, čo znamenalo, že súd postupoval podľa § 255 C. s. p. a na danú vec aplikoval zásadu pomeru úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní, začatom na základe odvolania podaného žalobcom proti uzneseniu okresného súdu č. k. 39Cb/109/2012-101 zo dňa 15. novembra 2012 a v časti výroku o trovách konania bol odvolacím súdom výrok o trovách konania zrušený a vec vrátená na nové konanie, bol žalobca úspešný a preto mu patrí v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p. nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
3. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ako odvolací súd, rozhodol Krajský súd v Trenčíne,uznesením č. k. 16Cob/274/2016-157 zo dňa 28. októbra 2016 tak, že prvostupňový rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
4. V odôvodnení rozhodnutia s poukazom na citované ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p., § 255 ods. 2 C. s. p., § 256 ods. 1 C. s. p. konštatoval, že citované ustanovenie § 256 ods. 1 C. s. p. vychádza z ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p. a teda, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Na základe preskúmania spisu dospel k záveru, že postup súdu prvého stupňa bol správny a že pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva žalobcu vo veci samej, zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. V spore bol žalobca úspešný v časti 190 934,72 eur (zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, t. j. uhradil sumu 190 934,72 eur žalobcovi dňa 29. marca 2012, teda po podaní žaloby. V časti príslušenstva vo výške 10 405,94 eur zastavenie konania zavinil žalobca. Čistý úspech žalobcu, teda predstavuje sumu 180 528,78 eur (190 934,72 eur - 10 405,94 eur, čo v pomere k predmetu konania 201 340,66 eur zodpovedá 89,66 % (180 528,78 eur : 201 340,66 eur x 100). a preto žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 89,66 %. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C. s. p. pri rešpektovaní zásad pre priznanie náhrady trov konania podľa § 251 C. s. p. samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 22. decembra 2016 podal dovolanie žalovaný, podaním doručeným súdu dňa 10. februára 2017, s poukazom na ustanovenia § 419 C. s. p. a § 420 písm. e/ a f/ C. s. p.
6. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. e/ C. s. p. odôvodnil skutočnosťou, že sudkyňa JUDr. Iveta Záleská v konaní na prvom stupni na Okresnom súde Trenčín vydala rozhodnutie dňa 15. novembra 2012 - uznesenie č. k. 39Cb/109/2012-101, ktorým rozhodla v piatich výrokoch a IV. výrok predmetného uznesenia sa týka priznania náhrady trov konania vo výške 764,56 eur do rúk žalovaného ako povinnosť žalobcu a tento sa stal predmetom odvolacieho konania zo strany žalobcu. Uviedol, že v tejto právnej veci (náhrada trov konania) sa v podstate konalo po odvolaní žalobcu na Krajskom súde v Trenčíne, ktorý vydal uznesenie zo dňa 21. marca 2013 pod č. k. 16Cob/27/2013-113. Predmetným uznesením odvolací súd zrušil prvostupňové uznesenie JUDr. Ivety Záleskej vo výroku IV., v ktorej bola žalovanému priznaná náhrada trov konania vo výške 764,565 eur a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Na základe vrátenia veci na súd prvej inštancie Okresný súd v Trenčíne vydal uznesenie č. k. 39Cb/109/2012-121 zo dňa 5. augusta 2016, ktorým rozhodol tak, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 89,66 % a náhrada trov konania na súde druhej inštancie vo výške 100 %. Podľa číselného vyjadrenia žalobca požaduje náhradu trov konania vo výške 4 393,06 eur.
7. Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Trenčín podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol senát Krajského súdu v Trenčíne v zložení: JUDr. Mária Prikrylová, JUDr. Iveta Záleská a JUDr. Ivica Čelková, z ktorého dôvodu žalovaný s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 C. s. p. namieta, že v odvolacom konaní rozhodol vylúčený sudca, a teda ide o vadu konania podľa § 420 písm. e/ C. s. p.
8. Žalovaný s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p. namieta fakt, že v napadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu nie je ani zmienka, že by odvolací súd preskúmal obsah podaného odvolania zo dňa 25. augusta 2016 a zaujal k nemu právne posúdenie. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že podľa dokladov v spise sp. zn. 36Rob/23/2012 zo sumy 190 934,72 eur nezaplatil súdny poplatok a konanie bolo zastavené. Toto konanie pokračovalo na základe odvolania žalobcu a zaplatenia súdneho poplatku v rámci odvolacej lehoty, ale nie zo sumy 190 034,72 eur, ale iba zo sumy 10 405,94 eur, teda konane v časti 190 034,72 eur bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, ktorý ani v zodpovedajúcej výške nikdy zaplatený nebol. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný domnieva, že súd mal konať o sume 10 405,94 eur, i v ďalšom konaní sporu o 10 405,94 eur, pri podaní odvolania žalobcu proti výroku 4 uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 39Cb/109/2012-101 zo dňa 15. novembra 2012.Žalovaný aj v tejto súvislosti namieta vadu podľa § 420 písm. e/ C. s. p. a napadnuté rozhodnutie nepovažuje za dostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia podľa neho trpí vadami podľa ustanovenia § 420 písm. e/ a f/ C. s. p., a preto ho navrhuje zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a priznať mu trovy dovolacieho konania.
9. K dovolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podaním doručeným súdu 15. marca 2017 a uviedol, že v danom prípade nie sú naplnené podmienky podania dovolania podľa § 419 C. s. p. s tým, že prípustnoť dovolania podľa § 420 C. s. p. sa viaže na rozhodnutie iba vo veci samej. V tomto konkrétnom prípade sa rieši iba už len nárok na náhradu trov konania, a preto dovolanie nie je prípustné.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie žalobcu, ako súd dovolací [podľa ustanovenia § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie dovolanie vydané podala včas, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania sa ako prvou otázku zaoberal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je možné týmto opravným prostriedkom napadnúť.
11. Z obsahu spisu je zrejmé, že ide o žalobu podanú za účinnosti O. s. p. a že vec bola v odvolacom konaní rozhodnutá napadnutým rozhodnutím sp. zn. 16Cob/274/2016 zo dňa 28. októbra 2016, teda za účinnosti C. s. p.. Návrh na začatie konania bol podaný za činnosti O. s. p. prvostupňový súd Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 39Cb/109/2012, rozhodol tiež za účinnosti O. s. p.. O odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 16Cob/274/2016-157 zo dňa 28. októbra 2016, t. j. už za účinnosti C. s. p.
12. Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2016 a tento od jeho účinnosti upravuje postup súdov pri prejednávaní a rozhodovaní, nakoľko Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
13. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté pred dňom jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. C. s. p. zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, teda aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona (C. s. p.).
14. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, dovolací súd posudzoval prípustnosť dovolania, ako aj v ňom uvedené dovolacie dôvody podľa právneho predpisu účinného v čase podania mimoriadneho opravného prostriedku (ustanovenie § 419 C. s. p.).
15. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ prípustnosť dovolania podaného dňa 28. októbra 2016 odôvodňuje ustanovením § 420 písm. e/ a f/ C. s. p.
16. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca (§ 420 písm. e/ C. s. p.).
17. V danom prípade predmetom dovolacieho konania je uznesenie odvolacieho súdu č. k. 16Cob/274/2016-157 zo dňa 28. októbra 2016, ktorým Krajský súd v Trenčíne potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 39Cb/109/2012-121 zo dňa 5. augusta 2016, ktorým prvostupňový súd žalobcovi priznal náhradu trov konania na súde prvej inštancie vo výške 89,66 % a náhradu trov konania na súde druhej inštancie vo výške 100 %. Ide teda o rozhodnutie o náhrade trov konania.
18. Ako prvou otázkou sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal, či ustanovenie § 420 písm. e/ sa vzťahuje aj na uznesenia týkajúce sa náhrady trov konania, keďže podľa tvrdenia žalovaného nejde o vec samu a ide iba o procesné rozhodnutie.
19. Z ustanovenia § 420 písm. e/ C. s. p. je zrejmé, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
20. V danom prípade ide o časť výroku o zastavení konania, týkajúceho sa trov konania, teda rozhodnutím, ktorým a konanie končí.
21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) zastáva názor, že pokiaľ vo veci rozhodol vylúčený sudca ako tvrdí dovolateľ, ide o dovolanie s poukazom na ustanovenie § 420 písm. e/ C. s. p. prípustné. 21.1. Sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. 21.2. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie (§ 49 C. s. p.).
22. Z obsahu spisu je zrejmé, že Okresný súd Tenčím uznesením č. k. 36Rob/23/2012-13 zo dňa 14. marca 2012 rozhodol o návrhu doručenom dňa 26. januára 2012 tak, že konanie o zaplatenie sumy 190 934,72 eur s príslušenstvom zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Na základe odvolania žalobcu (list č. 18 v spise) uznesenie č. k. 36Rob/23/ 2012-22 uznesenie č. k. 36Rob/23/2012-13 zo dňa 14. marca 2012 zrušil a vydal platobný rozkaz č. k. 36Rob/23/2012-23 zo dňa 24. apríla 2012. O odpore proti tomuto platobnému rozkazu rozhodol uznesením č. k. 39Cb/109/2012-91 zo dňa 8. novembra 2012 tak, že veci vedené Okresným súdom Trenčín sp. zn. 39Cb/109/2012 a sp. zn. 36Cb/141/2012 sa spájajú na spoločné konanie tak, že ďalej budú vedené pod sp. zn. 39Cb/109/2012. Týmto uznesením rozhodovala samosudkyňa JUDr. Iveta Záleská. Podaním zo dňa 14. novembra 2012 (list v spise č. 94) žalobca vo výške 190 934,72 eur, t. j. konanie vedené pod sp. zn. 39Cb/109/2012 návrh na začatie konania v celom rozsahu zobral späť a žiadal konanie v celom rozsahu zastaviť a uplatnil si náhradu trov konania. Na základe tohto späťvzatia Okresný súd Trenčín (JUDr. Iveta Záleská) uznesením sp. zn. 39Cb/109/2012-96 zo dňa 15. novembra 2012 rozhodla tak, že po oboznámení sa s späťvzatím žaloby vedenej od sp. zn. 39Cb/109/2012 konanie zastavilo a žalovanému sa priznalo náhradu trov konania vo výške, aká bude vyčíslená v písomnom vyhotovení uznesenia, vzájomnú žalobu zo dňa vedenú pod sp. zn. 39Cb/14/2012 vylúčila na samostatné konanie a žalobcovi, aj žalovanému vrátila časť súdneho poplatku.
23. Uznesením č. k. 39Cb/109/2012-101 zo dňa 15. novembra 2012 (JUDr. Iveta Záleská) Okresný súd Trenčín vo veci o zaplatenie 10 405,94 eur rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie 10 405,94 eur zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 617 37,- eur a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 764,56 eur, pozostávajúcu zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia a vzájomnú žalobu zo dňa 10. októbra 2012 vylúčil na samostatné konanie.
24. O odvolaní (list v spise č. 104) proti uzneseniu zo dňa 15. novembra 2012, č. k. 39Cb/109/2012- 101 vo výroku IV. rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 16Cob/27/2013-115 zo dňa 21. marca 2013 (JUDr. Prikrylová) tak, že v napadnutej časti, teda vo výroku IV., napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní Okresný súd v Trenčín uznesením č. k. 39Cb/109/2012-121 zo dňa 5. augusta 2016 (JUDr. Lenka Kvasnicová) rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania prvej inštancie vo výške 89,66 % a náhradu trov na súde druhej inštancie. O odvolaní (list v spise č. 132) Krajský súd v Trenčíne 16Cob/274/2016-157 zo dna 28. októbra 2016 (JUDr. Mária Prikrylová, JUDr. Iveta Záleská a JUDr. Ivica Čelková) rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 39Cb/109/2012-121 potvrdil.
25. Z týchto dokladov, ako aj z písomného vyjadrenia zo dňa 31. augusta 2017 Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že predsedníčka senátu JUDr. Mária Prikrylová oznámila, že v odvolacom konaní č. k. 39Cb/102/2012-121 JUDr. Iveta Záleská nerozhodovala a že je iba totožnou osobou v odvolacom konaní č. k. 16Cob/274/2016-157 so sudkyňou rozhodujúcou v konaní č. k. 39Cb/109/2012-101 zo dňa
15. novembra 2012.
26. Vylúčený je sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie (§ 49 ods. 2 C. s. p.).
27. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom dovolacieho konania je uznesenie odvolacieho súdu č. k. 16Cob/274/2016-157 zo dňa 28. októbra 2016, v ktorom rozhodovala aj členka senátu JUDr. Iveta Záleská (o odvolaní voči uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 39Cb/102/2012-121 zo dňa 5. augusta 2016, v ktorom nerozhodovala JUDr. Iveta Záleská, ale sudkyňa Mgr. Lenka Kvasnicová. Faktom však je, že sudkyňa JUDr. Iveta Záleská prejednávala a rozhodovala ten istý spor na súde inej inštancie, a preto v odvolacom konaní vedenom pod č. k. 16Cob/274/2016-157 zo dňa 28. októbra 2016 rozhodovala s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 C. s. p. ako vylúčený sudca.
28. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie označil podľa ustanovenia § 420 písm. e/ C. s. p. ako prípustné, keďže boli naplnené podmienky prípustnosti dovolania podľa citovaného ustanovenia.
29. Žalovaný prípustnosť dovolania označil aj ustanovením § 420 písm. f/ C. s. p., a to z dôvodu nesprávne zaplateného súdneho poplatku žalobcom a nevysporiadaním sa odvolacieho súdu so všetkými skutočnosťami ním namietanými.
30. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.). 31. Dôvody uvádzané žalovaným v danom prípade sa nedajú považovať za neprávny postup, ktorý by znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Výška súdneho poplatku, zaplateného žalobcom, ktorého správnosť žalovaný namieta, nie je nesprávny procesný postup, ktorý by znemožnil žalovanému uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Tvrdenie dovolateľa, že ide o rozhodnutie, ktoré trpí vadou zmätočnosti, ktorá by znemožnila dovolateľovi realizáciou jeho procesných práv Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) označil za nepreukázané a účelové. Zmätočnosť rozhodnutia nezakladá prípustnosť dovolania aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa ohľadne zmätočnosti boli dôvodné (čo v danom prípade nie je) mohli by mať za následok iba nanajvýš nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nie však jeho prípustnosť. Dovolací súd nedospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je možné považovať za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Ide o rozhodnutie ústavne akceptovateľné, ktoré zodpovedá základnej formálnej štruktúre.
32. Jednoznačné však je, že v odvolacom konaní rozhodla vylúčená sudkyňa JUDr. Iveta Záleská, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) dovolanie označil za dôvodné a napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu s poukazom na ustanovenie § 449 ods. 1 C. s. p. zrušil. S odvolaním sa na ustanovenie § 450 C. s. p. rozhodnutie odvolacieho súdu vrátil súdu druhej inštancie na ďalšie konanie.
33. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd v ďalšom konaní (§ 453 ods. 3 C. s. p.).
34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok