Najvyšší súd Slovenskej republiky

3 Obdo 17/2012

  –131  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., T., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou T. K., s. r. o., Ú.,

IČO: X., proti žalovaným 1) H., s. r. o., P., IČO: X., 2) M. Č., B., o zaplatenie 619,12 Eur

s príslušenstvom, ktorá sa viedla na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši pod sp. zn. 9 Cb

132/2010, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 30. novembra 2011, č. k. 14 Cob 291/2010–91, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalovaným trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

  Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 619,12 eur

s príslušenstvom. Žalobu voči žalovanému 2) zamietol a nepriznal mu náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že pasívne vecne legitimovaným tomto konaní

je len žalovaný 1), ktorý je osobou bez poistenia zodpovednosti, ktoré je podľa § 3 ods. 1 zák.

č. 381)2001 Z. z. povinný uzavrieť držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla.

Naproti tomu, žalovaný 2) ako vodič vozidla, nie je osobu, ktorá je povinná uzavrieť

poistnú zmluvu, tou je len držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, osoba

na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, či vlastník motorového vozidla alebo jeho

prevádzkovateľ.

Krajský súd v Trnave rozhodujúc a odvolaní žalobcu   rozhodnutie súdu prvého

stupňa voči žalovanému 2) a vo výroku o trovách prvostupňového konania vo vzťahu k nemu potvrdil. Žalovanému 2) trovy odvolacieho konania nepriznal. Zároveň pripustil

proti rozsudku dovolanie.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie,

vyvodil z   neho správne skutkové závery a   rovnako správne vec právne posúdil.

Vzhľadom na konštatovanie správnosti výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby

voči žalovanému 2) a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku

okresným súdom, odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. odkázal na odôvodnenie

napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

  Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uviedol, že základom odvolacích

námietok bolo tvrdenie, že nositeľom pasívnej legitimácie je aj žalovaný 2). Vo vzťahu

k nemu uviedol, že nebol subjektom zodpovedajúcim voči žalobcovi podľa § 24 ods. 2

písm. b), ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., ak sa ho netýkala povinnosť uzavrieť povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým

bola spôsobená v danom prípade škoda a ktorú škodu nahradil z poistného garančného fondu

žalobca poškodenému.

Odvolací súd pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie s odôvodnením,

že v ňom bola riešená otázka po právnej stránke zásadného významu. Uviedol, že ide o otázku

výkladu právnej úpravy postihového práva Slovenskej kancelárie poisťovateľov, pri plnení

z poistného garančného fondu poškodenému v prípade, ak vo vzťahu k motorovému vozidlu,

ktorý bola škoda spôsobená, nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Spornou je otázka ( ne ) existencie

pasívnej legitimácie vodiča motorového vozidla k náhradu plnenia poskytnutého Slovenskou

kanceláriou poisťovateľov z poistného garančného fondu poškodenému za situácie, ak vodič

motorového vozidla, hoci spôsobil a zodpovedá za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ,

nemal povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie motorového vozidla, ktorým bola škoda

spôsobená.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 1. februára 2012.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a žiadal rozhodnutie

odvolacieho súdu zmeniť tak, že vyhovie návrhu v plnom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z toho, že odvolací súd podľa § 238 ods. 3 O. s. p.

vo výroku napadnutého rozsudku pripustil dovolanie. Dovolanie odôvodnil ustanovením

§ 241 ods. 2 písm. c) O. s. p. s tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci.

Dovolateľ zastáva názor, že voči žalovanému 2) je potrebné vychádzať z rovnakého

právneho základu ako voči žalovanému 1), teda ide o nárok na náhradu plnenia, ktoré žalobca

za nich oboch plnil poškodenému. Uviedol, že poškodený sa môže domáhať škody voči

prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 OZ na základe objektívneho princípu

a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 OZ na základe zodpovednosti založenej

na prezumpcii zavinenia. Vodič je v spore pasívne legitimovaný, pretože zavinene porušil

pravidlá cestnej premávky a   v   príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním

spôsobil škodu na majetku poškodených.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( 10a ods. 1 ) prejednal vec podľa

§ 242 ods. 1 a § 243a ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní napadnutého

uznesenia a   konania, ktoré mu predchádzalo dospel k   záveru, že v   danom prípade

nie je dovolanie prípustné a zároveň bolo podané oneskorene.

Podľa § 236 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa a musí byť podané včas ( § 240 O. s. p. ).  

Podľa § 240 ods. 1 O. s. p. môže účastník podať dovolanie do jedného mesiaca

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval na prvom stupni.

  Podanie dovolania je ohraničené objektívnou procesnou lehotou, ktorá je jeden mesiac

a ide o lehotu zákonnú, ktorú nie je možné predĺžiť ani skrátiť. Začiatok plynutia lehoty

sa počíta odo dňa právoplatnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Je to lehota

počítaná podľa mesiacov, čo znamená, že končí dňom, ktorý sa zhoduje svojim označením

s   dňom, kedy došlo ku skutočnosti, ktorá určuje začiatok plynutia lehoty, t. j. dňom

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ( § 57 ods. 2, § 159 ods. 1 O. s. p. ) Dovolanie

možno podať písomne, elektronickými prostriedkami, ústne do protokolu alebo telefaxom.  

Rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k žalovanému 2) nadobudlo právoplatnosť

1. februára 2012. Posledným dňom na podanie dovolania bol 1. marec 2012 ( štvrtok ). Žalobca podal dovolanie faxom odoslaným a doručeným súdu 8. marca 2012, ktoré následne

písomne doplnil podaním originálu na poštu 9. marca 2012 ( podľa priloženej obálky ),

doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 12. marca 2012. Keďže už faxom podané

dovolanie bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty, je dovolanie podané oneskorene.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podľa § 238 O. s. p.

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( § 238 ods. 1 O. s. p. ) alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd buď v jeho

výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie

zásadného významu ( § 238 ods. 3 písm. a/ O. s. p. ) alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu

prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa § 153 ods. 3 a 4.

  Dovolanie z dôvodov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. je však vylúčené

v prípadoch uvedených v odsekoch 4 a 5. Okrem iných prípadov dovolanie nie je prípustné

ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu

o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach

desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie

minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

V prejednávanej veci konanie začalo 23. apríla 2010. Pre rok 2010 bola stanovená

minimálna mesačná mzda nariadením vlády SR č. 441/2009 Z. z. na 307,70 eur. Predmetom

konania, aj dovolania, je občianskoprávny nárok v hodnote 619,20 eur, čo zjavne nedosahuje

trojnásobok minimálnej mzdy ( 923,10 eur ). Pre posúdenie podmienok prípustnosti dovolania

treba použiť znenie § 238 O. s. p., ktorého odsek 5 vylučuje prípustnosť dovolania,

ak peňažné plnenie, ktoré je predmetom dovolania, neprevyšuje stanovenú výšku. Chýbajúca

podmienka prípustnosti dovolania stanovená v ods. 5 nemôže byť nahradená rozhodnutím

odvolacieho súdu podľa § 238 ods. 3 O. s. p., vyslovujúcim prípustnosť dovolania.

Z uvedeného dôvodu i keď odvolací súd v napadnutom rozsudku vyslovil prípustnosť

dovolania, dovolanie proti nemu podľa § 238 ods. 3 O. s. p.   nie je prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie podľa § 243b

ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/   a   písm. c/ O. s. p. ako oneskorené

a neprípustné odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b v   spojení s § 142

ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu žalovaným nepriznal, pretože si náhradu trov dovolacieho

konania neuplatnili.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. júna 2012  

JUDr. Peter Dukes, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková