Najvyšší súd
3 Obdo 17/2011
Slovenskej republiky – 264
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. B. ml., bývajúceho v B.,
zastúpeného Mgr. M. K., advokátom, advokátska kancelária si sídlom v B.,
proti žalovanému O., a. s., so sídlom v B., zastúpeného JUDr. B. D., advokátom, advokátska
kancelária so sídlom v B., o zaplatenie 2 987,452 eur ( 90 000 Sk ), ktorá sa vedie
na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 25 Cb 113/2008, o dovolaní žalovaného proti
rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave z 9. novembra 2010, č. k. 26 Cob 401/2010 – 231,
takto
r o z h o d o l :
Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu mení tak, že uznesenie súdu prvého stupňa
z 20. augusta 2010, č. k. 25 Cb 113/2008 – 221 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa uznesením z 20. augusta 20010, č. k. 25 Cb 113/2008 – 221
zamietol návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu, ktorým žalobca žiadal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť predložiť do konania výpisy provízií od marca 2007 do decembra 2007
spolu s rozpisom jednotlivých položiek v rozsahu stupeň, kód produktu, číslo návrhu, číslo
zmluvy, meno zákazníka, provízia, sprostredkovateľ a mesiac. Rozhodol tak s poukazom
na § 102 ods. 1 O. s. p. a s konštatovaním, že navrhovateľ v prejednávanej veci dostatočným
spôsobom neosvedčil predpoklady dôvodnosti zabezpečenia dôkazu, a to jednak obavy,
že uvedený dôkaz nebude možné vykonať vôbec, resp. že ho bude možné vykonať
len s veľkými ťažkosťami. Nič nenasvedčuje tomu, že odporca by jednotlivé dôkazy ničil
alebo že by partnerské spoločnosti odmietli poskytnúť spolupôsobenie pri zabezpečení
dokladov, ktorých informačná hodnota by bola porovnateľná s províznymi listami.
Rozhodujúc o odvolaní žalobcu, odvolací súd dovolaním napadnutým uznesením
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť predložiť
do konania v návrhu označené výpisy provízii spolu s rozpisom jednotlivých požadovaných položiek. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že priamo zo zákona ( § 660 ods. 4 Obch. zák. )
vyplýva povinnosť zastúpeného aj bez jeho požiadania vydať obchodnému zástupcovi
v posledný deň mesiaca, ktorý nasleduje po skončení štvrťroku, v ktorom sa stala provízia
splatnou, písomné potvrdenie s rozpisom hlavných položiek potrebných na výpočet provízie.
Tým nie je dotknuté oprávnenie obchodného zástupcu požadovať informácie dostupné
zastúpenému a potrebné na kontrolu výpočtu provízie. Z obsahu spisu vyplýva, že dôkazy,
ktorých doloženie do spisu žiada žalobca má žalovaný a je tiež nesporné, že k spravodlivému
rozhodnutiu vo veci samej sú nevyhnutné. Keďže zákon, ani iný predpis nestanovuje
lehotu, po ktorú musí mať žalovaný uvedené doklady v držbe, prípadne ich neskartovať,
je tak preukázaná potreba podľa § 101 ods. 2 O. s. p. predmetné dôkazy do konania
zabezpečiť.
Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 7. januára 2011.
Proti rozhodnutiu podal dovolanie žalovaný. V dovolaní uviedol, že rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Z napadnutého rozhodnutia
nemožno zistiť v čom tkvie dôvodná obava, že by dôkazy nemohli byť neskôr vykonané
alebo len s veľkými ťažkosťami. Ak by riziko spočívalo len v tom, že žiaden právny predpis
neukladá povinnosť ich archivovať, potom by potreba zabezpečenia dôkazu existovala u každej listiny, u ktorej zákon neukladá povinnosť archivácie. Povinnosť ukladaná v § 660
ods. 4 Obch. zák. zastúpenému vydať obchodnému zástupcovi potvrdenie, je irelevantná
vo vzťahu k inštitútu zabezpečenia dôkazu. Neobstojí ani tvrdenie, že žiadané doklady
sú nevyhnutné pre preskúmanie dôvodnosti žaloby. Žalobca nevykonával pre žalovaného
žiadnu činnosť ani počas výpovednej lehoty ( do konca júna 2007 ) ani po jej uplynutí
do decembra 2007. Predmetom žaloby preto môžu byť už len tzv. následné provízie zo zmlúv
ktoré žalobca uzavrel a trvali po určité obdobie po ich uzavretí. Do apríla 2007 žalovaný
žalobcovi posielal podrobné provízne výpisy, z ktorých presne vyplývalo aká provízia,
z ktorých zmlúv mu bola vyplácaná. Z týchto výpisov sa dá zistiť koľko a akých zmlúv
žalobca a jeho podriadený sprostredkovatelia uzavreli, keďže od apríla 2007 už žiadne
zmluvy neuzavrel.
Žalovanému nebol nikdy doručený alternatívny návrh žalobcu na zabezpečenie
dôkazu, o ktorom sa v konečnom dôsledku rozhodovalo. Žalovaný nepoznal všetky žalobcom
uvádzané skutočnosti a nemohol k nim zaujať stanovisko. Pre návrh na zabezpečenie dôkazu
neplatí úprava týkajúca predbežného opatrenia, podľa ktorej môže súd o predbežnom opatrení rozhodnúť aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania ( § 75 ods. 6 O. s. p. ).
Súd mal preto postupovať podľa všeobecných ustanovení O. s. p. a doručiť návrh
na vyjadrenie odporcovi. Návrh na zabezpečenie dôkazu je procesným úkonom účastníka
konania, ku ktorému má druhý dotknutý účastník ( ktorý by mal byť navyše zaťažený edičnou
povinnosťou ) právo sa vyjadriť. Ak mu súd návrh nedoručí na vyjadrenie, odníma
mu tým právo konať pred súdom. Takýto postup súdu možno kvalifikovať ako inú vadu
konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., ktorá tiež odôvodňuje podanie dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania, a dovolanie je prípustné ( § 239 ods. 1
písm. a/ O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) dospel
k záveru, že dovolanie je opodstatnené.
Dôvodom pre ktorý môže súd zabezpečiť dôkaz je obava, že neskôr ho nebude možné
vykonať ( § 102 ods. 1 O. s. p. ). Nestačí však ak obava je podložená len subjektívnym
hodnotením okolností navrhovateľom a z neho vychádzajúcich úvah o ich možnom
negatívnom vplyve na možnosť vykonať dôkaz. Obava musí byť podložená skutočnosťami,
ktoré sú spôsobilé výkon dôkazov ohroziť, sťažiť alebo znemožniť.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom dovolateľa, že z rozhodnutia nie je zrejmé
z čoho súd prvého stupňa vyvodil potrebu zabezpečiť dôkazy. Skutočnosť, že doklady
ktorých zabezpečenie žalobca žiada nepodliehajú povinnej archivácii nemôžu byť dôvodom
na obavu, že dôkazy neskôr nebude možné vykonať. Doterajšie konanie žalovaného nie je
dôvodom pre obavu, že má v úmysle zničiť listiny, ktoré môžu byť potrené pre relevantné
skutkové zistenia.
Poukaz odvolacieho súdu na § 660 ods. 4 Obch. zák. ukladajúci zastúpenému
povinnosť vydať obchodnému zástupcovi potvrdenie je neprimeraný. Uvedené ustanovenie
má hmotnoprávny charakter a nemožno z neho vyvodiť procesné povinnosti. Ak žalovaný
nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom, má žalobca možnosť domáhať sa svojho práva
žalobou na súde. V takom prípade bude splnenie uloženej povinnosti samotným predmetom
konania a v prípade jej úspešnosti súd uloží žalovanému povinnosť potvrdenia vydať.
Uvedený štandardný spôsob uplatňovania individuálnych materiálnych práv nie je možné
nahradiť alebo obísť postupom podľa § 102 ods. 1 O. s. p.
Z obsahu spisu najmä zo žaloby, ale ani za ďalších podaní žalobcu nie je zrejmé,
akú úlohu majú mať žiadané listiny pre konanie o predmete žaloby. Žalobca žalobou
žiada o zaplatenie 90 000 Sk z titulu provízie za nim ( zrejme aj jemu podriadenými
sprostredkovateľmi ) uzavreté poistné zmluvy. I keď to v žalobe nie je výslovne uvedené,
z textu a odkazu na prílohy sa možno domnievať, že žiada o priznanie provízie za zmluvy,
ktorých zoznam je prílohou žaloby a žalobca ho v žalobe uvádza ako navrhovaný dôkazný
prostriedok ( zoznamy odovzdaných návrhov ASL v mesiacoch január až marec 2007,
označené mesiacom a číslom v tom ktorom mesiaci ). Odhliadnuc od neúplnosti žaloby v tom,
že z nej ani z jej príloh nemožno zistiť akým spôsobom žalobca dospel k fakturovanej
a žalovanej sume, možno konštatovať, že základom žaloby je tvrdenie žalobcu, že uzavrel
( dohodol uzavretie poistných zmlúv ) uvedených v zozname, za ktoré mu žalovaný nezaplatil
dohodnutú províziu. Keďže prijatie zoznamov je potvrdené žalovaným, pravdepodobne
nie je sporné, že zmluvy resp. návrhy zmlúv v nich uvedené žalobca žalovanému skutočne
odovzdal. Logickou procesnou obranou žalovaného, ak nepopiera žalobca uvedené zmluvy
uzavrel alebo dohodol a navrhol, je tvrdenie a uvedenie dôvodov, pre ktoré žalobca nemá
právo na provízie, alebo právo zaniklo ( napríklad splnením ). Je vecou žalovaného
aké dôkazy navrhne na preukázanie svojich tvrdení.
Z procesného hľadiska je podanie žalobcu z 11. októbra 2010 návrhom na vykonanie
dôkazov. Je vecou súdu prvého stupňa, aby zvážil, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná.
Z návrhu žalobcu nie je zrejmé, aký charakter majú listiny, ktorých zabezpečenie žiada,
najmä či takéto listiny skutočne existujú. Z obsahu spisu vyplýva, že výpisy z provízii
( provízny výpis? ) žalovaný zasiela sprostredkovateľom súčasne alebo po vyplatení provízií.
Z uvedeného sa dá usudzovať, že ide o vyúčtovanie a potvrdenie o vyplatených províziách.
Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že v období od mája 2007 žalobcovi žiadne provízie neboli
vyplatené. Ak majú výpisy skutočne uvedený charakter, tak žalovaný v prípade, že provízie
nevyplácal, zrejme ani nemal dôvod vyhotovovať výpisy. Existujúce listiny, ktoré majú byť
predmetom zabezpečenia dôkazu, možno zabezpečiť tým, že budú odovzdané súdu.
Rozhodnutím podľa § 102 ods. 1 ( časti týkajúcej sa zabezpečenia dôkazu ) však nemožno
uložiť, aby predpokladaný autor predložil listinu ktorá neexistuje lebo ju nevyhotovil,
prípadne aby listinu vyhotovil a predložil.
K námietke žalobcu, že zmluva uzavretá so žalovaným mu neukladá povinnosť viesť
si vlastnú evidenciu nim a podriadenými sprostredkovateľmi uzavretých zmlúv a vyplatených provízií. Zmluva ukladá sprostredkovateľovi povinnosť viesť nim spracovávanú agendu
a poskytnúť ju záujemcovi ( žalovaný ) spôsobom a v rozsahu, akom ju potrebuje záujemca.
Nezakazuje však sprostredkovateľovi, aby zároveň pre seba viedol agendu spôsobom
vyhovujúcim jeho potrebám. Žiada sa pripomenúť, že žalobca nebol zamestnancom
žalovaného, ale sprostredkovateľskú činnosť vykonával ako samostatne podnikajúca
osoba. Je prirodzené, že podnikateľ vedie agendu o svojej činnosti prinajmenšom tak,
aby bola podkladom pre preukázanie rozsahu poskytnutého plnenia pre účely uplatnenia
jeho ceny.
Z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanej veci nesprávne posúdil dôvod
a podmienky, za ktorých možno postupom podľa § 102 ods. 1 O. s. p. zabezpečiť dôkaz,
tak že sa uloží niekomu predložiť súdu listiny, prípadne iné dôkazné prostriedky. Keďže
nesprávnosť odvolacieho súdu spočíva len v nesprávnom právnom posúdení veci, podľa
§ 243b ods. 2 druhá veta O. s. p. napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak,
že uznesenie súdu prvého stupňa, ako vecne správne potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková