Najvyšší súd

3 Obdo 17/2011

Slovenskej republiky   – 264

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. B. ml., bývajúceho v B.,

zastúpeného Mgr. M.   K., advokátom, advokátska kancelária si sídlom v B.,

proti žalovanému O., a. s., so sídlom v B., zastúpeného JUDr. B. D., advokátom, advokátska

kancelária so sídlom v B., o zaplatenie 2 987,452 eur ( 90 000 Sk ), ktorá sa vedie

na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 25 Cb 113/2008, o dovolaní žalovaného proti

rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave z 9. novembra 2010, č. k. 26 Cob 401/2010 – 231,

takto

r o z h o d o l :

  Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu mení tak, že uznesenie súdu prvého stupňa

z 20. augusta 2010, č. k. 25 Cb 113/2008 – 221   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením z   20. augusta 20010, č. k. 25 Cb 113/2008 – 221

zamietol návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu, ktorým žalobca žiadal, aby súd uložil

odporcovi povinnosť predložiť do konania výpisy provízií od marca 2007 do decembra 2007

spolu s rozpisom jednotlivých položiek v rozsahu stupeň, kód produktu, číslo návrhu, číslo

zmluvy, meno zákazníka, provízia, sprostredkovateľ a mesiac. Rozhodol tak s poukazom

na § 102 ods. 1 O. s. p. a s konštatovaním, že navrhovateľ v prejednávanej veci dostatočným

spôsobom neosvedčil predpoklady dôvodnosti zabezpečenia dôkazu, a to jednak obavy,

že uvedený dôkaz nebude možné vykonať vôbec, resp. že ho bude možné vykonať

len s veľkými ťažkosťami. Nič nenasvedčuje tomu, že odporca by jednotlivé dôkazy ničil

alebo že by partnerské spoločnosti odmietli poskytnúť spolupôsobenie pri zabezpečení

dokladov, ktorých informačná hodnota by bola porovnateľná s províznymi listami.

Rozhodujúc o   odvolaní žalobcu, odvolací súd dovolaním napadnutým uznesením

rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť predložiť

do konania v návrhu označené výpisy provízii spolu s rozpisom jednotlivých požadovaných položiek. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že priamo zo zákona ( § 660 ods. 4 Obch. zák. )

vyplýva povinnosť zastúpeného aj bez jeho požiadania vydať obchodnému zástupcovi

v posledný deň mesiaca, ktorý nasleduje po skončení štvrťroku, v ktorom   sa stala provízia

splatnou, písomné potvrdenie s rozpisom hlavných položiek potrebných na výpočet provízie.

Tým nie je dotknuté oprávnenie obchodného zástupcu požadovať informácie dostupné

zastúpenému a potrebné na kontrolu výpočtu provízie. Z obsahu spisu vyplýva, že dôkazy,

ktorých doloženie do spisu žiada žalobca má žalovaný a je tiež nesporné, že k spravodlivému

rozhodnutiu   vo veci samej sú nevyhnutné. Keďže zákon, ani iný   predpis nestanovuje

lehotu, po ktorú musí mať žalovaný uvedené doklady v držbe, prípadne ich neskartovať,

je tak preukázaná potreba podľa § 101 ods. 2 O. s. p. predmetné dôkazy do konania

zabezpečiť.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 7. januára 2011.

Proti rozhodnutiu podal dovolanie žalovaný. V dovolaní uviedol, že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Z napadnutého rozhodnutia

nemožno zistiť v čom tkvie dôvodná obava, že by dôkazy nemohli byť neskôr vykonané

alebo len s veľkými ťažkosťami. Ak by riziko spočívalo len v tom, že žiaden právny predpis

neukladá povinnosť ich archivovať, potom by potreba zabezpečenia dôkazu existovala u každej listiny, u ktorej zákon neukladá povinnosť archivácie. Povinnosť ukladaná v § 660

ods. 4 Obch. zák. zastúpenému vydať obchodnému zástupcovi potvrdenie, je irelevantná

vo vzťahu k inštitútu zabezpečenia dôkazu. Neobstojí ani tvrdenie, že žiadané doklady

sú nevyhnutné pre preskúmanie dôvodnosti žaloby. Žalobca nevykonával pre žalovaného

žiadnu činnosť ani počas výpovednej lehoty ( do konca júna 2007 ) ani po jej uplynutí

do decembra 2007. Predmetom žaloby preto môžu byť už len tzv. následné provízie zo zmlúv

ktoré žalobca uzavrel a trvali   po určité obdobie po ich uzavretí. Do apríla   2007 žalovaný

žalobcovi posielal podrobné provízne výpisy, z ktorých presne vyplývalo aká provízia,

z ktorých zmlúv mu bola vyplácaná. Z týchto výpisov sa dá zistiť koľko a akých zmlúv

žalobca a jeho podriadený sprostredkovatelia uzavreli, keďže   od apríla 2007 už žiadne

zmluvy neuzavrel.

  Žalovanému nebol nikdy doručený alternatívny návrh žalobcu na zabezpečenie

dôkazu, o ktorom sa v konečnom dôsledku rozhodovalo. Žalovaný nepoznal všetky žalobcom

uvádzané skutočnosti a nemohol k nim zaujať stanovisko. Pre návrh na zabezpečenie dôkazu

neplatí úprava týkajúca predbežného opatrenia, podľa ktorej môže súd o predbežnom opatrení rozhodnúť aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania ( § 75 ods. 6 O. s. p. ).

Súd mal preto postupovať podľa všeobecných ustanovení O. s. p. a doručiť návrh

na vyjadrenie odporcovi. Návrh na zabezpečenie dôkazu je procesným úkonom účastníka

konania, ku ktorému má druhý dotknutý účastník ( ktorý by mal byť navyše zaťažený edičnou

povinnosťou ) právo sa vyjadriť. Ak mu súd návrh nedoručí na vyjadrenie, odníma

mu tým právo konať pred súdom. Takýto postup súdu   možno kvalifikovať ako inú vadu

konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., ktorá tiež   odôvodňuje podanie dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania, a dovolanie je prípustné ( § 239 ods. 1

písm. a/ O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) dospel

k záveru, že dovolanie je opodstatnené.

Dôvodom pre ktorý môže súd zabezpečiť dôkaz je obava, že neskôr ho nebude možné

vykonať ( § 102 ods. 1 O. s. p. ). Nestačí však ak obava je podložená len subjektívnym

hodnotením okolností navrhovateľom a   z neho vychádzajúcich úvah o ich možnom

negatívnom vplyve na možnosť vykonať dôkaz. Obava musí byť podložená skutočnosťami,

ktoré sú spôsobilé výkon dôkazov ohroziť, sťažiť alebo znemožniť.

Dovolací súd sa stotožňuje   s názorom dovolateľa, že z rozhodnutia nie je zrejmé

z čoho súd prvého stupňa vyvodil potrebu   zabezpečiť dôkazy. Skutočnosť, že   doklady

ktorých zabezpečenie žalobca žiada nepodliehajú povinnej archivácii nemôžu byť dôvodom

na obavu, že dôkazy neskôr nebude možné vykonať. Doterajšie konanie žalovaného nie je

dôvodom pre obavu, že má v úmysle zničiť listiny, ktoré môžu byť potrené pre relevantné

skutkové zistenia.  

Poukaz odvolacieho súdu na § 660 ods. 4 Obch. zák. ukladajúci zastúpenému

povinnosť vydať obchodnému zástupcovi potvrdenie je neprimeraný. Uvedené ustanovenie

má hmotnoprávny charakter a nemožno z neho vyvodiť procesné povinnosti. Ak žalovaný

nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom, má žalobca možnosť domáhať sa svojho práva

žalobou na súde. V takom prípade bude splnenie uloženej povinnosti samotným predmetom

konania a v prípade jej úspešnosti súd uloží žalovanému povinnosť potvrdenia vydať.

Uvedený štandardný spôsob uplatňovania individuálnych materiálnych práv nie je možné

nahradiť alebo obísť postupom podľa § 102 ods. 1 O. s. p.

Z obsahu   spisu   najmä zo žaloby, ale   ani za ďalších podaní žalobcu nie je zrejmé,

akú úlohu majú mať žiadané listiny pre konanie o predmete žaloby. Žalobca žalobou

žiada o   zaplatenie 90 000 Sk z titulu provízie za nim ( zrejme aj jemu podriadenými

sprostredkovateľmi ) uzavreté poistné zmluvy. I keď to v žalobe nie je výslovne uvedené,

z textu a odkazu na prílohy sa možno domnievať, že žiada o priznanie provízie za zmluvy,

ktorých zoznam je prílohou žaloby a žalobca ho v žalobe uvádza ako navrhovaný dôkazný

prostriedok ( zoznamy odovzdaných návrhov ASL v mesiacoch január až marec 2007,

označené mesiacom a číslom v tom ktorom mesiaci ). Odhliadnuc od neúplnosti žaloby v tom,

že z nej ani z jej príloh nemožno zistiť akým spôsobom žalobca dospel k fakturovanej

a žalovanej sume, možno konštatovať, že základom žaloby je tvrdenie žalobcu, že uzavrel

( dohodol uzavretie poistných zmlúv ) uvedených v zozname, za ktoré mu žalovaný nezaplatil

dohodnutú províziu. Keďže prijatie zoznamov je potvrdené žalovaným, pravdepodobne

nie je sporné, že zmluvy resp. návrhy zmlúv v nich uvedené žalobca žalovanému skutočne

odovzdal. Logickou procesnou obranou žalovaného, ak nepopiera   žalobca uvedené zmluvy

uzavrel alebo dohodol a navrhol, je tvrdenie a uvedenie dôvodov, pre ktoré žalobca   nemá

právo na provízie, alebo právo zaniklo ( napríklad splnením ). Je vecou žalovaného

aké dôkazy navrhne na preukázanie svojich tvrdení.

Z procesného hľadiska je podanie žalobcu z 11. októbra 2010 návrhom na vykonanie

dôkazov. Je vecou súdu prvého stupňa, aby zvážil, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná.

Z návrhu žalobcu   nie je zrejmé, aký charakter majú listiny, ktorých zabezpečenie žiada,

najmä či takéto listiny skutočne existujú. Z obsahu spisu vyplýva, že výpisy z provízii

( provízny výpis? ) žalovaný zasiela sprostredkovateľom súčasne alebo po vyplatení provízií.

Z uvedeného sa dá usudzovať, že ide o vyúčtovanie a potvrdenie o vyplatených províziách.

Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že v období od mája 2007 žalobcovi žiadne provízie neboli

vyplatené. Ak majú výpisy skutočne uvedený charakter, tak žalovaný v prípade, že provízie

nevyplácal, zrejme ani nemal dôvod vyhotovovať výpisy. Existujúce listiny, ktoré majú byť

predmetom zabezpečenia dôkazu, možno zabezpečiť tým, že budú odovzdané súdu.

Rozhodnutím podľa § 102 ods. 1 ( časti týkajúcej sa zabezpečenia dôkazu ) však nemožno

uložiť, aby predpokladaný autor predložil listinu ktorá neexistuje lebo ju nevyhotovil,

prípadne aby listinu vyhotovil a predložil.

K námietke žalobcu, že zmluva uzavretá so žalovaným mu neukladá povinnosť viesť

si vlastnú evidenciu nim a podriadenými sprostredkovateľmi uzavretých zmlúv a vyplatených provízií. Zmluva ukladá sprostredkovateľovi povinnosť viesť nim spracovávanú agendu

a poskytnúť ju záujemcovi ( žalovaný ) spôsobom a v rozsahu, akom ju potrebuje záujemca.

Nezakazuje však sprostredkovateľovi, aby zároveň pre seba viedol agendu spôsobom

vyhovujúcim jeho potrebám. Žiada sa pripomenúť, že žalobca nebol zamestnancom

žalovaného, ale sprostredkovateľskú činnosť vykonával ako samostatne podnikajúca

osoba. Je prirodzené, že podnikateľ vedie agendu o svojej činnosti prinajmenšom tak,

aby bola podkladom pre preukázanie rozsahu poskytnutého plnenia pre účely uplatnenia

jeho ceny.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanej veci nesprávne posúdil dôvod

a podmienky, za ktorých možno postupom   podľa § 102 ods.   1 O. s. p. zabezpečiť dôkaz,

tak že sa uloží niekomu predložiť súdu listiny, prípadne iné dôkazné prostriedky. Keďže

nesprávnosť odvolacieho súdu spočíva len v nesprávnom právnom posúdení veci, podľa

§   243b ods. 2 druhá veta O. s. p. napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak,

že uznesenie súdu prvého stupňa, ako vecne správne potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011  

JUDr. Peter Dukes, v. r.  

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková