3Obdo/16/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu v 1. rade: N. O., nar. XX. Q. XXXX, bytom R., žalobcom v 2. rade: Bc. J. O., nar. XX. Q. XXXX, bytom Y. (pôvodný žalobca R. O., nar. XX. H. XXXX, zomr. X. J. XXXX, bytom R., IČO: 17 842 735, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Bírošová, s.r.o., so sídlo Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zast. BG Partners, s. r. o., so sídlom Jakubovo námestie 1, 811 09 Bratislava, IČO: 47 249 561, o zaplatenie istiny 202 420,78 eur, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/170/2016-756 zo dňa 14. marca 2018, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 3Cob/170/2016-756 zo dňa 14. marca 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislave II rozsudkom č. k. 24Cb/1/2012-687 zo dňa 16. februára 2016 rozhodol tak, že žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca si žalobou doručenou dňa 6. októbra 2011 uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 202 420,78 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 202 420,78 eur od 22. marca 2011 do zaplatenia titulom odstupného, na základe zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 27. marca 2007, podľa ktorej žalobca vykonával pre žalovaného činnosť obchodného zástupcu pričom podľa čl. 1 zmluvy bol predmetom činnosti predaj predplatených a platených verejných technických služieb, predaj mobilných telefónnych prístrojov GSM a iných koncových telekomunikačných zariadení a tiež poskytovanie ďalších služieb s tým spojených.

3. Po vykonanom dokazovaní v podrobnom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovi nárok na odstupné mohol vzniknúť jedine na základe zmluvy uzavretej zo dňa 27. marca 2007, ktorý nárok žalobca aj v zákonnej lehote uplatnil. Za zrejmé však označil, že vzťah medzi účastníkmi zmluvy o obchodnom zastúpení nebol typickým príkladom obchodného zastúpenia, kedy obchodný zástupcazískava nových zákazníkov a rozvíja obchod s doterajšími zákazníkmi svojou vlastnou činnosťou, ale že v danom prípade výsledok jeho aktívnej činnosti bol ovplyvnený činnosťou samotného žalovaného. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že prejav vôle všetkých troch zúčastnených, t. j. aj spoločnosti Alpha Pro Tel s.r.o., Sereď ako preberajúcej kúpnu zmluvu jednoznačne smeroval k prevodu práv a povinností z predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom došlo k uzavretiu platnej a účinnej dohody o prevode práv a povinností, ktorá nadobudla účinnosť dňa 28. marca 2010, v dôsledku čoho žalobcovi v danom prípade nevzniklo právo na odstupné s poukazom na ustanovenie § 669a písm. c/ Obchodného zákonníka, a preto súd vyhodnotil nárok na odstupné uplatnený v tomto konaní ako skutkovo i právne irelevantný v celom rozsahu.

4. O odvolaní žalobcu (list č. 707 v spise) proti tomuto rozhodnutiu ako odvolací súd rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3Cob/170/2016-756 zo dňa 4. marca 2018 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 24Cb/1/2012-687 zo dňa 16. februára 2016 potvrdil.

5. V odôvodnení jeho rozhodnutia konštatoval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a reflektujúc dôvody odvolania na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie vyhodnotil správne skutkový a právny stav a vec správne posúdil. Skutkový stav veci považoval za dostatočne zistený s tým, že neexistuje zákonný dôvod na zopakovanie dokazovania alebo doplnenie v zmysle ustanovenia § 384 C. s. p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s ustanovením § 383 C. s. p. Odvolací súd sa taktiež stotožnil s spôsobom ako súd prvej inštancie vyložil obsah zmlúv o prevode práv a záväzkov zo zmlúv uzavretých s Orange Slovensko, a.s. vo veci obchodného zastúpenia zo dňa 26. marca 2010, na základe následných právnych úkonov žalobcu a spoločnosti Alpha Pro Tel, s.r.o., Sereď svedeckých výpovedí dokazovania a správne vyhodnotil, že žalobcovi právo na odstupné nevzniklo. Odôvodnenie súdu prvej inštancie odvolací súd kvalifikoval ako dostatočné, zrozumiteľné vyhodnocujúce všetky relevantné skutočnosti v súvislosti s právnou aplikáciou ustanovenia § 669a písm. c/ Obchodného zákonníka. Odvolacie dôvody označil za také, ktoré nemohli privodiť iné rozhodnutie, na základe čoho rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.

6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 18. júna 2018 podal proti tomuto rozhodnutiu dovolanie (list v spise č. 770) navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

7. Prípustnosť dovolania odôvodňoval ustanovením § 420 písm. f/ C. s. p., § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., a to aj s poukazom na uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2018, sp. zn. 1VCdo/1/2018.

8. Naplnenie dôvodov pre prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. odvodzoval od skutočnosti, že odvolací súd vyjadrenie žalobcu zo dňa 31. augusta 2016 nezaslal žalovanému a zároveň sa s ním nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie označil za nepreskúmateľné. Citoval komentáre k ustanoveniu § 237 písm. f/ O. s. p. judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a aj odôvodnenie rozhodnutia II. ÚS 383/06 zaoberajúce sa odňatím práva na spravodlivý proces. Za zásah odvolacieho súdu do práva žalobcu označil aj neoznámenie miesta a času verejného vyhlásenia napadnutého rozsudku elektronickými prostriedkami na adresu právneho zástupcu alebo samotného žalobcu napriek tomu, že žalobca v jeho písomnom podaní zo dňa 31. augusta 2016 o uvedené žiadal. Do pozornosti dal rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/3/2017.

9. Prípustnosť dovolania s poukazom na ustanovenie § 421 písm. b/ C. s. p. odvodzoval tým, že zmluvu o obchodnom zastúpení možno považovať za pokračovanie právneho vzťahu, ktorý medzi žalobcom a žalovaným začal už v roku 2004. Zároveň sa zaoberal účinnosťou zmluvy s Alpha Pro Tel, s.r.o. a jej výkladom jednotlivých článkov s poukazom na odborný článok v knihe autora R. T., prevodom práva a povinností, obsahom zmluvy o nájme, existenciou práva na odstupné, predpokladmi úspešného uplatnenia práva na odstupné s poukazom na citované ustanovenia § 667, § 669 a § 669a Obchodnéhozákonníka a transpozíciou najmä článku 17 a 18 smernice Rady č. 86/653/EHS z 18. decembra 1996 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov, kedy došlo k úprave vzniku nároku na odstupné. Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu - Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/143/2014 zo dňa 25. augusta 2015 v obdobnej veci.

10. Z dokladu založeného v spise na čísle listu 780 označeného ako úmrtný list je zrejmé, že žalobca R. O., nar. XX. H. XXXX a zomrel dňa X. J. XXXX.

11. Okresný súd Bratislava II uznesením sp. zn. 24Cb/1/2012-812 zo dňa 16. októbra 2018 rozhodol tak, že pokračuje v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24Cb/1/2012 s dedičmi pôvodného žalobcu R. O., nar. XX. H. XXXX, a to so žalobcom v 1. rade N. O., nar. XX. Q. XXXX, R. a žalobcom v 2. rade Bc. J. O., nar. XX. Q. XXXX, Y..

12. Okresný súd Bratislava II uznesením sp. zn. 24Cb/1/2012-951 zo dňa 28. novembra 2018 ich žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov vyhovel.

13. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky § 35 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), po zistení, že dovolanie podala včas strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.) bez nariadenia pojednávania prejednal dovolanie žalobcu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

15. Ako prvou otázkou sa zaoberal dôvodnosťou prípustnosti dovolania s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p.

16. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

17. Podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. S tvrdením, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že odvolací súd nezaslal vyjadrenie žalobcu zo dňa 31. augusta 2016 na vyjadrenie žalovanému, z ktorého dôvodu takýmto postupom súdu došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ C. s. p. sa odvolací súd nestotožňuje. V podstate žalobca týmto podaním zo dňa 31. augusta 2016 iba doplnil jeho odvolanie. Odvolanie bolo žalovanému odoslané a bolo vecou, že žalobca doplňoval jeho odvolanie ďalším podaním konkrétne podaním zo dňa 31. augusta 2016. Z obsahu tohto vyjadrenia žalobcu k podanému odvolaniu teda doplnenia odvolania nie je zrejmá žiadna nová skutočnosť, ktorá by bola zaujímavá pre žalovaného. Namietanou skutočnosťou, že toto v podstate doplnenie odvolania žalobcu nebolo zaslané žalovanému nie je porušením takého procesného postupu, ktorým by bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. Pri skúmaní otázky k otázke prípustnosti dovolania uvádzanej žalobcom podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., z dôvodu, že odvolací súd sa nevysporiadal s obsahom jeho podanie zo dňa 31. augusta 2016 dovolací súd uvádza nasledovné.

20. Z dokladu založeného (na čísle listu č. 753 v spise) je zrejmé, že kancelárii bol daný pokyn na oznámenie verejného vyhlásenia rozsudku dňa 14. marca 2018 na úradnej tabuli v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením dňa 27. februára 2018. Z obsahu dokladov založených v spise však nie je zrejmé, že by termín verejného vyhlásenia napadnutého rozsudku na deň 14. marca 2018 bol právnemu zástupcovi žalobcu oznamovaný elektronickou formou.

21. Pravou je, že z článku X Doručovanie obsiahnutého vo vyjadrení žalobcu k podanému odvolaniu zo dňa 31. augusta 2016, teda v podstate doplnení odvolania, žalobca s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a ustanovenia § 105 ods. 2 C. s. p. požiadal o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami, a to na uvedenú emailovú adresu a odvolací súd sa s touto požiadavkou uvedenou v tomto podaní neriadil, teda ako uvádza žalobca v jeho dovolaní nevysporiadal.

22. Takáto povinnosť je súdu uložená v ustanovení § 219 ods. 3 C. s. p. a je zrejmá aj z ustanovenia § 105 ods. 1 C. s. p.

23. Pri posúdení dôvodnosti prípustnosti dovolania z uvedeného dôvodu s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p. súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Cdo/14/2018, ktoré rozoberá následky neoznámenia miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami. Z citovaného rozhodnutia je zrejmé, že “ak odvolací súd nedodržal procesný postup upravený v ustanovení § 219 ods. 3 C. s. p. napriek žiadosti strany jej neoznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Takýmto nesprávnym procesným postupom sa strane znemožňuje, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k poručeniu práva na spravodlivý proces, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ C. s. p.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) dospel k záveru, že žalobcom označená prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. s poukazom na hore uvedené rozhodnutie je dôvodná a teda, že k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces došlo. Odvolací súd tým, že nedodržal procesný postup upravený v ustanovení § 219 ods. 3 C. s. p. napriek žiadosti žalobcu vo vyjadrení zo dňa 31. augusta 2016 a neoznámil mu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné a podľa ustanovenia § 449 ods. 1 C. s. p. napadnuté rozhodnutie zrušil.

26. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne znova o trovách pôvodného aj dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.