Najvyšší súd

3 Obdo 16/2011

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. B. – B., B., IČO: X., zast.

advokátom JUDr. P. C., K. proti žalovanému J. P. – G., H., IČO: X., zast. advokátom JUDr.

M. D., M., o zaplatenie 37 003,63 eur a uloženie povinnosti prevziať dielo, o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. februára 2011 č. k. 7

Cob/41/2010-284, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a.

  Žalobcovi trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

  Okresný súd vo Vranove nad Topľou rozsudkom zo dňa 8. marca 2010 č. k.

11 Cb/28/2008-239 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 37 003,63 eur

s ročným úrokom z omeškania tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. Žalovanému uložil

povinnosť vykonané dielo – stavebné práce prevziať podľa Zmluvy o dielo č. 5/Sub/2006

uzatvorenej dňa 19. októbra 2006. Žalobcovi priznal náhradu trov konania 8 977,84 eur.

  Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca si pôvodne uplatnil zaplatenie sumy

1 114 771,50 Sk / 37 003,63 eur / s   úrokmi z omeškania vo výške 14,75 % ročne

s odôvodnením, že uzatvorili zmluvu o dielo o vykonaní stavebných prác podľa dohodnutej

ceny. Žalobca práce riadne vykonal, ale žalovaný nezaplatil.

Súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor

z dôvodu, že voči žalobcovi neeviduje žiadne nedoplatky, ani faktúru č. X. zo dňa

6. februára 2007. Neskôr uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Uviedol tiež, že od žalobcu žiadne ďalšie práce neprevzal a práce v cene 595 000 Sk riadne zaplatil / faktúra č. X. /.

  Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil, že medzi

žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzavretá Zmluva o dielo

č. 3/Sub/2006 dňa 19. októbra 2006 / ďalej len zmluva o dielo /. Predmetom zmluvy o dielo

bol záväzok žalobcu vykonať pre žalovaného dielo na stavbe I., a to kompletné zhotovenie

objektu 160 – vnútro areálová kanalizácia splašková a kompletné zhotovenie objektu 160 –

vnútro areálová kanalizácia dažďová podľa predloženej projektovej dokumentácie a cenovej

ponuky. Zhotoviteľ sa zaviazal vykonať dielo vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť pri

dodržaní kvantitatívnych a technických podmienok určených realizačným projektom stavby

a s   uzavretou zmluvou o   dielo. Objednávateľ sa zaviazal za prevzaté dielo zaplatiť

dohodnutú cenu. Zo zmluvy o dielo

/ čl. 4 / vyplýva začiatok realizácie a ukončenia diela, avšak nie je uvedený presný dátum

začatia a ukončenia realizácie. Z článku tiež vyplýva, že dielo sa považuje za dokončené

dňom podpísania zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela alebo jeho poslednej časti,

a to po odstránení vád a nedorobkov, ak sú uvedené v zápisnici. Platenie ceny diela bolo

dohodnuté v čl. VI bod 1/ tak, že cena za realizáciu diela bude hradená formou mesačných

faktúr podľa súpisu vykonaných a odsúhlasených prác stavby vedúcim.

Faktúrou č. X. zo dňa 6. februára 2007 žalobca vyfakturoval žalovanému cenu

vykonaných prác na základe zmluvy o dielo na dohodnutej stavbe, v celkovej výške

1 114 771,50 Sk. Zo súpisu prác predloženého žalobcom vyplýva, že žalobca práce vykonal,

ale žalovaný túto skutočnosť poprel. Z uvedeného dôvodu súd na posúdenie, či práce boli

vykonané, v akom rozsahu a cene, ustanovil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku

vyplynulo, že žalobca má nárok na odmenu za vykonané práce podľa zmluvy o dielo v sume

1 995 238,15 Sk / cena s DPH /, po odpočítaní časti zaplatenej ceny 595 000 Sk / faktúra

č. X. /, zostáva suma 1 400 238,15 Sk / 46 479,40 eur /. Žalobca si uplatnil

37 003,63 eur. Zo znaleckého posudku vyplynul jednoznačný záver, že žalobca na základe

zmluvy o dielo práce vykonal a patrí mu za ne odmena. Faktúrou č. X. vo výške

595 000 Sk žalobca fakturoval len časť vykonaných prác a zvyšok fakturoval faktúrou

č. X., ktorej zaplatenie je predmetom konania. Skutočnosť, že práce boli vykonané potvrdili

i svedkovia, ktorí boli vypočutí.

  Žalovaný v rámci svojej obrany uviedol, že žalobca vykonal pre žalovaného práce

v rozsahu 500 000 Sk, ktoré žalovaný akceptoval. Nakoľko obaja sú platcami DPH, žalovaný požiadal a urgoval žalobcu o vyfakturovanie vykonaných prác za rok 2006 tak ako to ukladá

zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. Obe strany sa dohodli, že k zaplateniu faktúry č. X.

/ 595 000 Sk / žalovaný pristúpi až po zaplatení faktúr investorom stavby. Túto dohodu

žalobca porušil podaním žaloby na súd. Ďalej uviedol, že žalobca ani raz žalovaného nevyzval

na protokolárne prevzatie prác. Tvrdil, že mu faktúra č. X. na sumu 1 114 771,50 Sk

ani nebola doručená a dozvedel sa o nej až z platobného rozkazu. V tejto súvislosti poukázal

na čl. 2 bod 3/ a čl. 7, 14, 16 zmluvy o dielo. Uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal,

že práce skutočne vykonal v rozsahu fakturácie faktúrou č. X..

Žalobca uviedol, že práce na uvedenej stavbe boli vykonané podľa zmluvy o dielo

a sám žalovaný uviedol, že nemusia viesť stavebný denník, pretože ho bude viesť on,

ako vyšší dodávateľ. Taktiež uviedol, že bol zo strany žalovaného vyzvaný na odovzdanie

prác, pripravil písomnosti, ale zo strany žalovaného nebola osoba, ktorá by práce prevzala.

  Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na povinnosť žalobcu podľa zákona vyzvať

žalovaného na prevzatie prác.

Súd v konaní k objasneniu skutkového stavu vypočul viacerých svedkov a následne

mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej

žalobca dodal žalovanému stavebné práce na dohodnutej stavbe, ktoré preukázateľne

boli vykonané, čo vyplynulo z výsluchu svedkov a znaleckého posudku, preto žalobcovi

vzniklo právo na zaplatenie dohodnutej odmeny. Ak žalobca vyzýval žalovaného na prevzatie

diela pred podaním žaloby len ústne, minimálne od doplnenia žaloby o tejto skutočnosti

už žalovaný vedel a bol vyzvaný na jej splnenie i písomne, pričom nebolo preukázané,

že by žalovaný túto povinnosť splnil. Súd vyhodnotil správanie žalovaného ako špekulatívne,

v snahe vyhnúť sa povinnosti zaplatiť cenu za riadne vykonané dielo. Tvrdenie žalovaného,

že neeviduje faktúru č. X. vo svojom účtovníctve, je z hľadiska žalobcovho nároku

na zaplatenie ceny diela, bezpredmetné.

Nárok na úrok z omeškania posúdil súd prvého stupňa podľa § 369 ods. 1, 2 Obch. Z.

a vzhľadom na prijatý názor o dôvodnosti žaloby, vyslovil aj dôvodnosť tejto časti žaloby.

  Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa vo veci zaplatenia sumy 37.003,63 eur

/ 1 114 771,50 Sk / žalobe ako dôvodnej vyhovel, ako i ročnému úroku z omeškania vo výške 14,75 % ku dňu omeškania s tým, že za obdobie každého nasledujúceho kalendárneho polroka

priznal úrok vo výške platnej úrokovej sadzby v zmysle zákonných ustanovení.

  Súd prvého stupňa vyhodnotil žalobu aj v časti uloženia povinnosti žalovanému

prevziať od žalobcu vykonané stavebné práce podľa zmluvy o dielo, ako dôvodnú, pretože

aj v tejto časti bola preukázaná, ako i to, že žalovaný vykonané dielo   odmieta prevziať.

  O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech úspešného žalobcu

vo výške podľa výroku rozsudku.

  Žalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie v ktorom vyslovil, že súd

vo veci nesprávne rozhodol a nesprávne vyhodnotil predložené a vykonané dôkazy. Nebolo

spochybnené, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo na vykonanie stavebných

prác na stavbe P. v cene podľa dohodnutého rozpočtu.

Žalobca svoj nárok uplatnil z faktúry č. X. zo dňa 6. februára 2007 v sume 1 114 771,50 Sk a zákonný úrok z omeškania. Proti súdom vydanému platobnému rozkazu

podal žalovaný odpor z dôvodu, že neeviduje voči žalobcovi žiadne nedoplatky, ani faktúru

č. X..

V konaní žalobca doplnil návrh na začatie konania o 37 003,63 eur s príslušenstvom

a určenie povinnosti žalovaného prevziať od žalobcu zmluvné práce, ktoré žalobca vykonal

pre žalovaného. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca pre neho vykonal práce na stavbe IPZ

Záborské v zmysle zmluvy o dielo v rozsahu podľa faktúry č. X. / 595 000 Sk /, ktorú

aj zaplatil. Iné práce žalobca nevykonal. Poukázal i na to, že žalobca žalovaného nikdy

písomne ani ústne žalovaného nevyzval na prebratie vykonaných stavebných prác a nikdy mu

nebola doručená ani faktúra č. X. na sumu 1 114 771,50 Sk, preto ani nemôže byť v omeškaní

s peňažným plnením. Nesúhlasil s názorom, že tvrdenie žalovaného o neexistencii faktúry č.

X. v účtovníctve žalobcu je bezpredmetné. Odvolateľ tvrdí, že bolo preukázané, že práce,

ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania, neboli žalovanému odovzdané, nebol na ich

prevzatie vyzvaný a ani ich neprevzal. Poukázal na to, že až dodatočným daňovým priznaním

zo dňa 25. júla 2008 žalobca legalizoval spornú faktúru vo svojom účtovníctve, preto navrhol

žalobu zamietnuť. V tejto súvislosti namietal aj správnosť priznania trov konania žalobcovi. Ďalej v odvolaní uviedol, že znalecké dokazovanie bolo nariadené predčasne a znalec

hodnotil práce vykázané žalobcom, ktoré však žalovanému neboli odovzdané, ani prevzaté.

K znaleckému posudku sa nevyjadril a odmietol sa tiež zúčastniť znaleckého dokazovania

z dôvodu, že práce neboli odovzdané. Poukázal na to, že účastníci sa v zmluve o dielo

dohodli, že cena bude fakturovaná podľa skutočne vykonaných prác zapísaných v stavebnom

denníku a podpísaných investorom. Poukázal na čl. 7 zmluvy o dielo v súvislosti s dohodou

o cene diela avšak žalobca povinnosti prevzaté v zmluve o dielo nesplnil. Žalobca porušil

čl. X zmluvy o dielo, ktorý sa týka odovzdania diela.

Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie resp. zmeniť

a žalobu zamietnuť

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť a priznať mu trovy konania vo výške 506,48 eur.

Vo vyjadrení uviedol, že súd prvého stupňa správne viedol dokazovanie, zistil

skutkový stav, dôkazy objektívne vyhodnotil a vec správne právne posúdil, rovnako správne rozhodol aj o trovách konania.

Uviedol, že práce boli vykonané v sume, ktorú si uplatnil, žalovaný odmietal práce

prevziať a z tohto dôvodu rozšíril žalobu. Vykonanie prác bolo potvrdené zamestnancami

žalobcu, aj svedok Ing. M.J: /pracovník D./ potvrdil vykonanie prác žalobcom. V rámci

znaleckého dokazovania bol žalovaný pasívnym, neposkytol podklady, nezúčastnil

sa ohliadky miesta vykonaných prác. Trvá na tom, že práce boli vykonané, vyúčtované,

ale žalovaný ich odmietal prevziať, aby nemusel zaplatiť.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1

a § 214 ods. 1 O. s. p. s nariadením odvolacieho pojednávania. Odvolací súd viazaný

rozsahom odvolania podľa § 205 a § 205a O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok.

Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a spresnenia

v odvolacom konaní mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva

o dielo na stavbu P. podľa § 536 - § 565 Obch. Z., podľa ktorej bol objednávateľom žalovaný a zhotoviteľom žalobca. Predmetom zmluvy bolo kompletné zhotovenie vnútroareálovej

spláškovej kanalizácie v objekte 160 a kompletné zhotovenie objektu 170 – vnútroareálová

kanalizácia dažďová. Podľa zmluvy o dielo malo byť dielo vyhotovené podľa poskytnutej

projektovej dokumentácie a predloženej cenovej ponuky. Cena bola fakturovaná podľa

skutočne vykonaných prác, zapísaných v stavebnom denníku a podpísaných dozorom

investora. Cena bola dohodnutá ako cena pevná tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo.

Predmetom konania je nezaplatenie vykonaných stavebných prác fakturovaných

faktúrou č. X. zo dňa 6. februára 2007. Odvolací súd z faktúry č. X. zistil, že bola vyhotovená

dňa 6. februára 2007 so splatnosťou 15. mája 2007 a boli ňou fakturované stavebné práce na

akcii „IPZ Záborské – splašková kanalizácia – STOKA D“ podľa súpisu prác.

Z dôvodu rozporovania prác vykonaných žalovaným, nariadil súd prvého stupňa

znalecké dokazovanie, ktorým mali byť preukázané vykonané práce žalobcom podľa zmluvy

o dielo. Zo znaleckého posudku odvolací súd zistil, že práce boli žalobcom vykonané v celom

rozsahu uplatnenej žaloby, pričom podľa znaleckého posudku bola vyčíslená suma ešte

vyššia, než si žalobca v žalobe uplatnil.

V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zameral svoje dokazovanie na zistenie,

či znalecký posudok bol žalovaným rozporovaný, či bol žalovaný súčinný pri znaleckom

dokazovaní a z výpovede žalovaného pred odvolacím súdom zistil, že nebol súčinný

pri vykonávaní znaleckého dokazovania. Znalecký posudok obsahuje zistenia ohľadne

rozsahu vykonaných prác, ktoré boli ohodnotené. Bolo zistené, že práce vykonané žalobcom

boli fakturované faktúrou č. X. v sume 595 000 Sk, ktorú žalovaný zaplatil a faktúrou

č. X.. V konaní bolo zistené, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že mu faktúra

č. X. nebola doručená, pretože toto tvrdenie žalobca vyvrátil.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti istiny

potvrdil, vrátane úroku z omeškania v súvislosti s omeškaním žalovaného s plnením finančnej

povinnosti, podľa § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil.

V časti nároku žalobcu na prevzatie diela žalovaným súd napadnutý rozsudok zmenil

tak, že žalobu v tejto časti zamietol, pretože už reálne nebolo možné vykonané dielo

odovzdať.

O trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

  Žalovaný podal proti rozsudku dovolanie podaním zo dňa 10. februára 2011 podľa

§ 237 písm. f/ a § 243b ods. 1, 2 O. s. p. a navrhol dovolaniu vyhovieť.

V odôvodnení uviedol, že s rozsudkami súdov nesúhlasí a poukázal na to, že súdy

svoje rozhodnutia odôvodnili tým, že žalobca v konaní preukázal vykonané stavebné práce,

ktoré uplatnil faktúrou č. X.. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa považoval

uplatnený nárok žalobcu na prevzatie diela za bezpredmetný, nakoľko žalovaný neumožnil

žalobcovi ukončiť dielo v rozsahu zmluvy o dielo tým, že zmluvu vypovedal. Odvolací súd

vykonal dôkaz zo strany žalobcu, ktorý tento predložil odvolaciemu súdu, a to písomný dôkaz

o doručení faktúry č. X.. Týmto dôkazom podľa odvolacieho súdu bolo vraj tvrdenie

žalovaného o nedoručení faktúry vyvrátené. Taktiež vykonal dôkaz o vypovedaní zmluvy

o dielo, na základe čoho rozsudok v časti výroku o povinnosti prevziať dielo, zmenil a žalobu

zamietol.

Podľa dovolateľa uvedeným konaním súdy postupovali vo veci nesprávne, v rozpore

so zákonom a následne nesprávne i rozhodli.

Zásadná námietka, ktorú vznáša žalovaný už od podania odporu je to, že faktúru

č. X. nedostal, teda ju nemohol v účtovníctve ani evidovať. Poukázal i na to, že v čase

podania žaloby nemal žalobca v   účtovníctve predmetnú faktúru zaevidovanú, ktorá

skutočnosť bola preukázaná v konaní tým, že Daňový úrad Prešov IV písomným podaním

z 20. októbra 2008 potvrdil, že žalobca až dodatočným daňovým priznaním zo dňa

25. júla 2008 sa snažil uvedenú faktúru legalizovať a zaradil ju do účtovníctva.

  V odvolacom konaní na výzvu súdu žalobca predložil doklad, ktorý mal osvedčovať

skutočnosť, že faktúra č. X. bola žalovanému doručená a na tomto základe a takým spôsobom

predloženým dôkazom mal odvolací súd za to, že tvrdenie žalovaného o nedoručení spornej

faktúry bolo vyvrátené. K tomuto dôkazu sa žalovaný nemohol vyjadriť, pretože mu nebol

predložený na nahliadnutie. V súvislosti s uvedeným má za to,

že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p.   Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / vec preskúmal

podľa § 242 ods. 1 a § 243 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní

rozsudku v rozsahu napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel

k záveru, že dovolanie nie je prípustné.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ust.

§ 237 až § 239 O. s. p.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že dovolanie sa za určitých podmienok pripúšťa

jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch,

ak sú rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom

rozhodnutím odvolacím súdom dovolanie   prípustné nie je, ak nebolo pripustené.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že dovolanie sa za určitých podmienok pripúšťa

jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch,

ak sú rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom

rozhodnutím odvolacím súdom dovolanie prípustné nie je, ak nebolo pripustené. Z dôvodov

uvedených v § 237 O. s. p. je možné dovolaním napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho

súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu predmetu konania.

Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie vydané odvolacím

súdom v odvolacom konaní.

Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p.

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti / § 242 ods. 1 /.

V prípade, že dovolací súd zistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád,

zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal.

Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa,

ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne

došlo.

Ak je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa

potvrdený, je dovolanie prípustné len vtedy, ak súd vyslovil prípustnosť dovolania, pričom

v predmetnej nejde o tento prípad. Z uvedeného vyplýva, že zákonné podmienky pre podanie

dovolania podľa § 238 O. s. p. neboli splnené.

Z ust. § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania

a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného vymedzenia.

V danom prípade podľa obsahu dovolania, ako dovolací dôvod udáva odňatie

možnosti konať pred súdom. Nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu / i súdu prvého

stupňa / vidí v tom, že žalovanému nebola doručená faktúra č. X., teda ju ani vo svojom

účtovníctve neevidoval a nemohol ju zaplatiť. Taktiež sa súd nevysporiadal so skutočnosťou,

že ani žalobca nemal spornú faktúru v čase podania žaloby evidovanú vo svojom účtovníctve,

čo bolo potvrdené i stanoviskom Daňového úradu Prešov IV. Z tohto vyvodzuje, že žalobu

podal bez právneho titulu. Uviedol, že v odvolacom konaní na výzvu súdu žalobca predložil doklad osvedčujúci doručenie spornej faktúry, ktorú však žalobca nemal evidovanú

v účtovníctve a k tomuto dokladu sa žalovaný nemohol vyjadriť. Poukázal i na porušenie ust.

§ 120 ods. 4 O. s. p.

Podľa § 153 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,

ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.  

Podľa § 213 O. s. p. v zásade platí v právnom poriadku apelačný systém, ktorého

podstatou je princíp, že odvolací súd preskúmava rozhodnutie napadnuté odvolaním znovu.

Rozhodnúť o riadnom opravnom prostriedku si spravidla vyžaduje vykonať, opakovať alebo

doplniť dokazovanie. Viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd

prvého stupňa znamená len to, že viazanosť existuje v rozsahu, v akom by sa odvolací súd

chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa bez toho, aby v rozpore so zásadou

priamosti a ústnosti odmietol opakovať alebo doplniť dôkazy vykonané prvostupňovým

súdom. Z tohto tiež vyplýva, že viazanosť odvolacieho súdu sa vzťahuje na skutkové zistenia,

ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu s tým, že odvolací súd ich môže zmeniť alebo doplniť, prípadne inak modifikovať iba po vykonaní dokazovania

t. j. po opakovaní alebo doplnení dokazovania.  

V preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd vo veci doplnil

dokazovanie, čo vyplýva zo zápisnice pojednávani v odvolacom konaní. Doplnenie

dokazovania sa okrem iného týkalo i skúmania doručenia spornej faktúry č. X.. Podľa

protokácie v zápisnici z pojednávania žalovaný nespochybnil, že bolo vykonané dokazovanie

v odvolacom konaní ani to, že sporná faktúra mu bola doručená. Až v dovolaní vzniesol

žalovaný námietku, že nemal možnosť sa k predloženému listinného dôkazu vyjadriť.

Dovolací súd zo spisu nezistil vznesenie žiadnych námietok zo strany žalovaného,

ani jeho právneho zástupcu k vykonaniu tohto dôkazu. V zápisnici z pojednávania

nie sú zaprotokolované žiadne námietky, ani zo spisu nevyplýva, že by boli vznesené,

teda zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by žalovanému bola odňatá možnosť   nahliadnutia

do predkladanej listiny. Dovolací súd túto námietku vyhodnotil ako účelovú, pretože

pojednávania pred odvolacím súdom sa zúčastnil žalovaný osobne i s právnym zástupcom.

  Zároveň sa v tejto veci javí ako zásadná otázka, či zo zákona vyplýva povinnosť

dodávky alebo práce fakturovať. Obchodný zákonník, ktorým sa právny vzťah medzi

účastníkmi riadi, neobsahuje ustanovenie o povinnosti fakturovať a   oprávnený si môže

uplatniť majetkové právo priamo žalobou, preto i prípadné procesné pochybenie súdu

by nemohlo mať za následok iný výsledok v konaní z vecného hľadiska.  

Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné dovolaním napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu

predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie

vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí

niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet

dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti / § 242 ods. 1 /. V prípade, že dovolací súd zistil,

že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho

súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal.

Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa,

ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne

došlo.

Z podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ nesúhlasil s názormi vyslovenými

prvostupňovým ako i odvolacím súdom a vytýkal im odňatie jeho práva konať pred súdom,

ktoré vidí v tom, že nemal možnosť nahliadnuť do predloženého dokladu, ktorým žalobca

preukazoval doručenie spornej faktúry aj to, že mu faktúra nebola doručená. Vzhľadom

na tieto skutočnosti   vznesené v dovolaní sa dovolací súd zaoberal skúmaním, či nedošlo

k porušeniu ust. § 237 písm. f/ O. s. p.  

Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým

účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok

priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. Skutočnosť, že súd

nevykoná účastníkmi navrhované dôkazy, ani takýto jeho postup nemožno hodnotiť

ako odňatie práva konať pred súdom. Rozhodnutie vyjadruje nezávislé postavenie súdu

pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy

vykoná. O takýto prípad by išlo však vtedy, ak by súd svojim procesným postupom

odňal účastníkovi možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, odoprel možnosť nahliadať

do predložených dôkazov, čo v tomto prípade nebolo preukázané.  

Podľa názoru dovolacieho súdu nedošlo pri rozhodovaní odvolacím súdom k takým

procesným vadám konania, ktoré by mali za následok vyslovenie, že účastníkovi / žalobcovi /

bola odňatá možnosť konať pred súdom tak, ako to predpokladá ust. § 237 písm. f/ O. s. p.

Taktiež neboli zistené ani iné vady konania, pre ktoré by zakladali postup podľa § 237 O. s. p.

Pokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní   napadnutého rozsudku stotožnil s výrokom

vysloveným prvostupňovým súdom a po doplnenom dokazovaní na potvrdil vecnú správnosť

výroku napadnutého rozsudku, nemožno túto skutočnosť považovať za vadu, ktorá

by napĺňala   predpoklady zákonom stanoveného dovolacieho dôvodu len preto, že účastník

s rozhodnutím nesúhlasí.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie podľa § 243b

ods. 4 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol tak, že ich žalobcovi nepriznal pretože

si ich náhradu neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.  

V Bratislave 29. marca 2012

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

  ;   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková