Najvyšší súd
3 Obdo 14/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., proti žalovanému G., zastúpenému Mgr. R., o zaplatenie 474 046 Sk s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41 Cob 446/2006–111 zo dňa 25. januára 2007, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalovaného o d m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici dovolaním napadnutým uznesením nepriznal žalovanému oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie.
V odôvodnení uviedol, že podľa rozsudku Okresného súdu v Lučenci zo dňa 12. septembra 2006 je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 474 046 Sk s 13% ročným úrokom z omeškania z jednotlivých súm, z ktorých istina pozostáva, ako aj trovy konania vo výške 48 040 Sk.
Proti rozsudku podal žalovaný dňa 9. novembra 2006 odvolanie, následne podaním zo dňa 8. decembra 2006 požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie s odôvodnením, že vykazuje finančnú stratu. Z ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že pre oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podané odvolanie musia byť splnené súčasne dve podmienky. Prvou podmienkou je, že to odôvodňujú pomery účastníka, druhou je, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Dôvody, uvádzané žalovaným, nemožno považovať za také, ktoré by odôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku. Žalovaný je právnickou osobou, ktorá disponuje hnuteľným a nehnuteľným majetkom, takže prechodný nedostatok finančných prostriedkov nie je dôvodom na oslobodenie od súdneho poplatku. Nepriaznivá finančná situácia žalovaného súvisí s jeho podnikateľskou činnosťou, ktorá nesie aj nebezpečenstvo neúspechu v podnikaní. Ak by takáto situácia mala byť dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov, znamenalo by to prenesenie časti rizika, spojeného s podnikaním, na štát. Súd preto oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie žalovanému nepriznal.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie.
Uviedol, že dovolaním napadnutým uznesením mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f / O.s.p. Jeho spoločnosť vykazuje finančnú stratu a vedie sa proti nej niekoľko exekučných konaní. Je preto momentálne v situácii, keď nie je schopný uhradiť súdny poplatok za podané odvolanie. Ak by táto okolnosť nebola zohľadnená v súdnom konaní, bolo by tým odňaté žalovanému právo chrániť svoje záujmy v súdnom konaní, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky.
Napadnuté uznesenie navrhuje zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania skúmal, či smeruje proti takému uzneseniu, proti ktorému je dovolanie prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci nie sú splnené ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., na ktoré poukazuje dovolateľ.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré mu priznáva občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V prejednávanej veci však k takejto vade konania nedošlo.
Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. odňatie možnosti konať pred súdom dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci, ku ktorému súd dospel na základe hodnotenia skutkového stavu. Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav sa vo všeobecnosti účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle uvedeného ustanovenia. To platí aj v prípade posúdenia existencie podmienok pre oslobodenie od súdneho poplatku v zmysle § 138 O.s.p., pretože aj v tomto prípade sa jedná o právne posúdenie zisteného skutkového stavu. Prípadná nesprávna aplikácia ustanovenia § 138 O.s.p. by preto nezakladala vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale vadu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Keďže dovolací súd nezistil žiadne vady, zakladajúce prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p., dovolanie žalobcu v súlade s ustanovením § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
Žalobcovi v dovolacom konaní trovy nevznikli, neboli mu preto priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 21. mája 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu.