UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: W.R., so sídlom B., zastúpeného Advokátska kancelária Marônek & Partners s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 47 234 661, proti žalovanému: DEFEKTOSPOL SK s.r.o., so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 36 850 683, o zaplatenie 1 754,- eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 25Cb/132/2013, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. decembra 2015, č. k. 1Cob/76/2014-83, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 3. decembra 2015, č. k. 1Cob/76/2014-83 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 20. januára 2014, č. k. 25Cb/132/2013-54 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 754,- eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 19. februára 2012 do zaplatenia, nahradiť trovy konania vo výške 425,91 eur a ktorým vo zvyšku konanie zastavil. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
2. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom uviedol, že žiada, aby konanie bolo zastavené. Uznesením Okresného súdu Trnava z 13. októbra 2014, č. k. 36R/6/2014- 188 rozhodol súd o začatí reštrukturalizačného konania proti žalovanému (dlžníkovi) a uznesením Okresného súdu Trnava zo 4. novembra 2014, č. k. 36R/6/2014-190 súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Žalobca mal možnosť uplatniť si pohľadávku v rámci reštrukturalizácie, pričom podľa ustanovenia § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí si riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka. To platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania skúmal, či sú splnené procesné podmienky pre to, aby dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo podrobené dovolaciemu prieskumu.
4. Dovolanie žalovaného bolo podané dňa 17. februára 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p. zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované.
5. Nevyhnutnou procesnou podmienkou v dovolacom konaní je povinné právne zastúpenie dovolateľa. Povinné právne zastúpenie vyplývalo z ustanovenia § 241 ods. 1 O. s. p. účinného ku dňu podania dovolania a zároveň vyplýva aj z ustanovenia § 429 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Ak uvedená podmienka nie je splnená, nemožno podrobiť napadnuté rozhodnutie dovolaciemu prieskumu.
6. Nakoľko žalovaný nebol v dovolacom konaní zastúpený advokátom, súd prvej inštancie ho uznesením z 26. septembra 2016, č. k. 25Cb 132/2013-88 v súlade s ustanovením § 436 ods. 1 C. s. p. vyzval, aby doložil do spisu plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie v konaní, prípadne na preukázanie existencie právnického vzdelania druhého stupňa zamestnanca (člena), ktorý je oprávnený za žalovaného konať, a aby doložil do spisu dovolanie spísané advokátom. Súd prvej inštancie zároveň poučil dovolateľa o následkoch nerešpektovania výzvy. Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný sťažnosť, ktorú súd prvej inštancie uznesením z 22. novembra 2016, č. k. 25Cb/132/2013-91 zamietol.
7. Žalovaný napriek výzve súdu prvej inštancie nedoložil plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní, ako nevyhnutný predpoklad na to, aby sa dovolací súd mohol dovolaním zaoberať. Dovolací súd konštatuje, že v danom prípade nie je splnená osobitná podmienka dovolacieho konania, a to povinné zastúpenie dovolateľa advokátom.
8. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. e/ C.s.p. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal prípustnosťou dovolania s ohľadom na dovolateľom vymedzené dovolacie dôvody.
9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.