UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. Z., so sídlom F., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária Mareková, s.r.o., so sídlom Záblatská 28, 911 06 Trenčín, IČO: 47 241 098, proti žalovanému: Agentúra Paczelt, spol. s r.o., so sídlom Kremeľská 67, 841 05 Bratislava, IČO: 31 335 055, právne zasútpený MST Partners, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 6 635,96 eur istiny s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 2Cob/152/2017-142 zo dňa 19. júna 2018, jednomyseľne, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. 12Cb/134/2015-124 zo dňa 20. apríla 2017 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu vo výške 5 635,96 eur s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 500,- eur od 11. apríla 2013 do 18. júla 2013, ako i úrok z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 500,- eur od 11. apríla 2013 do zaplatenia, ako i úrok z omeškania 8,50 % p.a. zo sumy 1 000,- eur od 11. júla 2013 do zaplatenia, ako i úrok z omeškania 8,50 % p.a. zo sumy 1 000,- eur od 11. augusta 2013 do zaplatenia, ako i úrok z omeškania 8,50 % p.a. zo sumy 635,96 eur od 11. októbra 2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania 100 %.
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca si žalobou z dňa 23. apríla 2015 uplatnil nárok na zaplatenie sumy 6 335,96 eur istiny s príslušenstvom titulom kúpnej zmluvy zo dňa 16. mája 2007, keďže žalovaný uhradil formou splátok vo výške 3 000,- eur a zvyšnú časť vo výške 6 635,96 eur neuhradil.
3. Na základe vykonaného dokazovania konajúci súd konštatoval, že žalobca uzavrel kúpnu zmluvu na vozidlo za dohodnutú kúpnu cenu 14 000,- eur, ktorú čiastočne splácal a plnil v celkovej výške 8 364,04 eur. K úhrade zostatku kúpnej ceny vo výške 5 635,96 eur / 14 000,- eur mínus 8 364,- eur súd uložil žalovanému povinnosť, ktorý vozidlo nadobudol do vlastníctva s čiastočnými plneniami uznal aj vozvyšku. Žalobu v prípade úrokov z omeškania uznal iba z istiny ako dôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že trovy konania priznal žalobcovi.
4. O odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV pod č. k. 12Cb/134/2015 zo dňa 20. apríla 2017 (list v spise č. 127) ako odvolací súd rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2Cob/152/2017-142 zo dňa 19. júna 2018 (list v spise č. 142) tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, potvrdil. Výrok o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 69,86 %. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť trovy odvolacieho konania žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o tejto výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
5. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že z obsahu spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 6 335,96 eur s príslušenstvom. Titulom doplatenia kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy predmetom, ktorej bolo motorové vozidlo. Citoval zmenu žaloby prednesenú na pojednávaní dňa 20. apríla 2017, týkajúcu sa príslušenstva, ktorú zmenu súd pripustil ako aj fakt, že súd prvej inštancie na základe čiastočného späťvzatia v tejto časti konanie zastavil. Za hlavnú námietku v odvolacom konaní označil namietané skutkové zistenie ohľadom existencie dohody sporových strán o znížení dohodnutej kúpnej ceny. Odvolací súd na základe listinných dôkazov za jednoznačné uviedol, že medzi stranami bola dohodnutá kúpna cena 14 000,- eur ako aj to, že existenciu dohody o znížení kúpnej ceny žalovaný nepreukázal. Na základe kontextu vyjadrenia strán odvolací súd uviedol, že svedeckú výpoveď nie je možné považovať ako dôkaz o znížení kúpnej ceny. S odvolacou námietkou, že ak nebude preukázaná existencia dohody o znížení kúpnej ceny je potrebné nárok posúdiť z titulu zodpovednosti za vady, sa odvolací súd nestotožnil a poukázal aj na skutočnosť, ža žalovaný v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že po uzatvorení kúpnej zmluvy reklamoval konkrétne vady a uplatnil z ich dôvodu zľavu z ceny. Z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie označil za vecne správny a podľa § 387 ods. 1 a 2. C. s. p. ho potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 C. s. p.
6. Proti tomuto rozsudku s vyznačenou právoplatnosťou dňa 7. augusta 2018 dovolanie podal žalovaný (list v spise č. 162), v zákonnej lehote a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.
7. Prípustnosť dovolania označil ustanovením § 420 písm. f/ C. s. p.
8. Dôvodnosť prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. odvodzoval nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia, porušením práva na spravodlivý proces spočívajúci v nesprávnom procesnom postupe a tým aj porušením ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Namietal nedostatok riadneho odôvodnenia nedostatočne vysporiadanie s výpoveďami svedkov. K otázke záznamu z rokovania strán o odkúpení motorového vozidla, že táto neobsahuje úplnú dohodu o znížení kúpnej ceny poukázal na skutočnosť, že tento záznam nemohol obsahovať dohodu strán o znížení kúpnej ceny o vynaložené náklady, pretože k nej došlo po vyhotovení návrhu, čo dal žalovaný vozidlo preveriť v servise. Súčasne navrhol odklad vykonateľnosti.
9. Vyjadrenie k dovolaniu podal žalovaný 1/ podaným (list v spise č. 255), v ktorom uviedol, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal dohodu o znížení z ceny, ako aj, že si uplatnil zľavu z kúpnej ceny. Podrobne sa vyjadril k jednotlivým dôvodom označeným žalovaným ako zakladajúcimi prípustnosť dovolania a navrhol dovolanie žalovaného ako neprípustné odmietnuť.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) prejednal dovolanie žalovaného, po zistení, že bolo podané v zákonnej lehote za účinnosti C. s. p., oprávnenou osobou (§ 429 C. s. p.) a skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné.
11. Predmetom dovolania je vec rozhodnutá za účinnosti C. s. p. začatá podaním, návrhu dňa 30. apríla 2015, teda za účinnosti O. s. p.
12. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 C. s. p.).
13. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne kauzálne a funkčné príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 C. s. p.).
14. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti opravného prostriedku zodpovedá právna úprava prípustnosti.
15. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa.
16. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
17. V danom prípade žalovaný označil prípustnosť dovolania ustanovením § 420 písm. f/ C. s. p.
18. Za účelom zistenia, či ide o dovolanie prípustné (§ 419 C. s. p.) sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ako prvou otázkou zaoberal dovolacím dôvodom žalovaným označeným ustanovením § 420 písm. f/ C. s. p., teda či skutočne došlo k naplneniu dôvodov uvedených v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p., t. j. či skutočne súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
19. Z obsahu dovolania nie je zrejmé, aké konkrétne procesné práva boli žalovanému porušené, prípadne odopreté. Pod pojmom procesný postup je možné považovať faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu teda samu procedúru prejednania veci (to ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúcu strane sporu v realizácii jej procesných oprávnení mariacich možností jej aktívnej účastina konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce oprávnenosť žalobou uplatneného nároku.
20. Z dovolania žalovaného, nie je vôbec zrejmé o aké nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nie je v súlade s procesným právom, podľa žalovaného ide. Takúto skutočnosť, nepotvrdzuje ani fakt uvedený v dovolaní. Dovolanie je v podstate formulované všeobecnými pravidlami upravujúcimi pojmy ako nesprávne právne posúdenie, právo na spravodlivý proces základné právo podľa č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ale ani z jednej námietky uvedenej v dovolaní nevyplýva, aké konkrétne právo a čím bolo žalovanému odopreté. Poukaz vo všeobecnej rovine, že ide o postup, ktorý nezaručil procesné práva, nie je postačujúci pre vyslovenie právneho záveru, že ide o postup, ktorý je v rozpore s ustanovením § 420 písm. f/ C. s. p. Takéto tvrdenie nezakladá žiaden dôkaz, že v danom prípade o takýto nesprávny procesný postup súdov v rozhodnutí napadnutým dovolaním išlo. Žalovaný sa v celom texte dovolania v podstate zaoberá podľa neho nedokonalým zistením skutkového stavu, za čo v podstate považuje právne posúdenie, s ktorým sa nestotožňuje. Pojem procesný postup je v Civilnom sporovom poriadku jednoznačne definovaný a rozhodne ako nesprávny procesný postup a poručenie procesných práv nie je taký postup súdu, ktorý by zabezpečoval totožný výklad z právneho hľadiskajednotlivých ustanovení týkajúcich sa hmotného práva, akú predstavu ma sporová strana.
21. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, závermi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo účastníka konania pred všeobecným súdom, aby bol úspešný teda, aby rozhodnutie bolo vydané v súlade s jeho predstavami a požiadavkami. Súd neporušil žiadne procesné práv sporovej strany, keď si neosvojil navrhovaný postup uvedený dovolateľom v posudzovaní jednotlivých právnych ustanovení, ktoré neboli v súlade s ním. Súdy neporušili procesný postup, keď si neosvojili navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadil predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov (III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, IV. ÚS 251/03).
22. Skutočnosť, že súdy sa nestotožnili s právnym názorom sporovej strany a neposúdili nárok žalobcu ako neopodstatnený podľa predstáv a právneho názoru žalovaného sa nedá považovať za nepreskúmateľsnoť rozhodnutia, ktorá by z hľadiska porušenia nesprávneho procesného postupu súdu pre porušenie procesných práv patriacich sporovej strane mala zakladať prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p.
23. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia, napadnutého dovolaním je zrejmé z akých dôvodov odvolací súd vychádzal, keď nárok žalobcu označil za dôvodný. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstavy sporovej strany (v danom prípade žalovaného). V prejednávanej veci obsah spisu a ani žiadny dôkaz predkladaný dovolateľom ako porušenie procesného postupu, nezakladá opodstatnený dôvod pre založenie prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p.
24. S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolateľom uvedené tvrdené dôvody nezakladajú prípustnosť dovolania, a preto dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol.
25. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C. s. p.).
26. Toto rozhodnutia prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.