3Obdo/104/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci veriteľa: JUDr. Z. M., advokát, so sídlom Tŕnie 134, IČO: 37 897 951, pracovisko a doručovanie Sládkovičova 2, Zvolen, o priznanie hlasovacích práv a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 5K/1/2018, o dovolaní veriteľa JUDr. Z. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. decembra 2018, č. k. 41CoKR/33/2018-1038, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 11. októbra 2018, č. k. 5K/1/2018-742 nepriznal popretému veriteľovi JUDr. Z. M., advokátovi hlasovacie práva veriteľa a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou.

2. Veriteľ podal proti uzneseniu odôvodnené odvolanie, v ktorom namietal nevykonanie navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že popretému veriteľovi pohľadávky v sume 1 536 376,72 eur zapísanej do zoznamu pohľadávok pod por. č. 8, popretú veriteľom JUDr. V. A., advokátom, čo do poradia, do výšky a právneho dôvodu, priznáva hlasovacie právo veriteľa a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 34 C. s. p. v rozsahu podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

4. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 6. júla 2018, č. k. 5K/1/2018-186 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a ustanovil správcu. Dňa 9. októbra 2018 správca predložil konkurznému súdu podnet JUDr. Z. M., advokáta na priznanie hlasovacích práv podľa § 32a ods. 1 písm. a/ ZKR, v ktorom oznámil, že mu štatutárni zástupcovia úpadcu nepredložili účtovné doklady a inú dokumentáciu dlžníka, s ktorou by bolo možné porovnať pohľadávku popretého veriteľa, a že okrem kópie zmeniek nedošlo k deklarovaniu, na základe akých právnych úkonov táto pohľadávka vznikla, pričom bola popretá aj ďalším veriteľom. 5. Preskúmaním veci sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní o priznaní hlasovacieho práva a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou podľa ust. § 32a ods. 3 ZKR súd nevykonáva dokazovanie z dôvodu, že rozhoduje len na základe predložených listín, teda nevykonáva žiadne ďalšie dokazovanie na preukázanie oprávnenosti pohľadávky prihlásenej popretým veriteľom v konkurznom konaní. Tiež sa stotožnil s názorom súdu, že rozsiahle dokazovanie o nároku popretého veriteľa je ponechané na prípadné konanie v spore o určenie pravosti pohľadávky. Tiež sa stotožnil s tvrdením, že dodatočné vyhlásenie úpadcu o uznaní dlhu bolo podpísané len jednou konateľkou úpadcu v rozpore so spôsobom konania konateľov úpadcu zapísaného v obchodnom registri.

6. Odvolací súd na základe uvedených skutočností napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

7. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal veriteľ dovolanie podaním zo dňa 23. apríla 2019 a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť v jeho prospech a odložiť vykonateľnosť rozhodnutia. V odôvodnení dovolania popisuje skutkový a právny stav bez bližšej špecifikácie dovolacích dôvodov.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal veriteľ ako osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním vykonávajúca prax advokáta (§ 429 ods. 2 písm. a/ C. s. p.) skúmal, či dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vydané v konkurznom konaní možno podrobiť dovolaciemu prieskumu.

9. Dovolací súd uvádza, že dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno - v prípadoch zákonom výslovne stanovených - napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti, ktorá spolu s interpretačnou praxou dovolacieho súdu (tiež ústavného súdu i Európskeho súdu pre ľudské práva) sleduje zachovanie jedného zo základných princípov právneho štátu - princípu právnej istoty.

10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

11. Dovolanie bolo podané v konkurznom konaní podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“). Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ustanovení § 196 zakotvil primerané použitie ustanovení Civilného sporového poriadku. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak ZKR neustanovuje inak. Primerané použitie všeobecného procesného predpisu znamená, že tam, kde zákon o konkurze a reštrukturalizácii ako osobitný predpis určitú procesnú situáciu priamo nerieši a zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii použitie všeobecného procesného predpisu priamo nevylučuje, použije sa právna úprava všeobecného procesného predpisu.

12. Pokiaľ ide o použitie mimoriadnych opravných prostriedkov v konaní vedenom podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ustanovenia § 198 ods. 1 ZKR dovolanie ani mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie jeprípustné. Uvedené zákonné ustanovenie vylučuje, aby rozhodnutie vydané v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii bolo podrobené dovolaciemu prieskumu najvyšším súdom v prípade podania dovolania alebo dovolania generálneho prokurátora.

13. Nakoľko zákon o konkurze a reštrukturalizácii ako osobitný predpis vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konkurznom konaní, nemôže sa účastník konkurzného konania domáhať prípustnosti dovolania podľa ustanovení § 419 a nasl. Civilného sporového poriadku upravujúcich dovolanie.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, dovolací súd konštatuje, že dovolanie proti rozhodnutiu vydanému v konkurznom konaní je podľa ustanovenia § 198 ods. 1 veta druhá ZKR neprípustné. Najvyšší súd preto dovolanie veriteľa Emila Vaňka odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.