UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v spore žalobcu: Ing. Július Lapdavský Deštrukprojekt, s miestom podnikania Zakarpatská 6, Rožňava, IČO: 32 996 187, zastúpený advokátkou JUDr. Mária Ďurajová, so sídlom Námestie 1. mája 11, Rožňava, proti žalovanému: MION BUILDING COMPANY s. r. o., skrátený názov: MBC s.r.o., so sídlom Uzovské Pekľany 110, IČO: 44 660 375, o zaplatenie 19 315,30 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 22Cb/295/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 10. mája 2022 č. k. 7Cob/13/2022-199 takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 8. decembra 2021 č. k. 22Cb/295/2017-173 v prvom výroku žalobu zamietol, v druhom výroku žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a v treťom výroku uložil žalobcovi povinnosť nahradiť svedkovi Ing. X. X. svedočné v rozsahu 100 %.
2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 19 315,30 eura s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania, titulom uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 104/2016/MBC z 18. novembra 2016 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej mal žalobca pre žalovaného vykonať dielo Supermarket FRESH - Plešivec, a to zemné práce a jednoduché zakladanie. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi zmluvnými stranami nebolo sporné uzatvorenie zmluvy a ani to, že došlo k vykonaniu prác, ktoré pôvodne neboli v zmluve zahrnuté. Medzi sporovými stranami ale bol sporný rozsah vykonaných prác naviac, spôsob ich fakturácie a skutočnosť, či došlo k riadnemu odovzdaniu diela. Podľa zmluvy bol žalobca k odovzdaniu diela povinný predložiť okrem iného projekt skutočného vyhotovenia diela, stavebné denníky a ďalšie dokumenty (čl. VII. ods. 9 zmluvy). V priebehu konania žalobca sám priznal, že tieto dokumenty (stavebný denník a projekt skutočne vykonaných prác) doposiaľ žalovanému nepredložil. Z obsahu žalobcom predloženého Obchodného listuč. 02/2017 naopak vyplýva, že žalobca v rozpore so zmluvou podmienil predloženie týchto dokladov úhrade sporných faktúr. Zo zisteného skutkového stavu bolo pre súd prvej inštancie zrejmé, že žalovaný opakovane žalobcu na tieto skutočnosti upozornil, vyzval ho na predloženie týchto dokladov a prisľúbil úhradu odsúhlasených prác po splnení tejto zmluvnej povinnosti. Doposiaľ preto neprišlo k odovzdaniu a prevzatiu diela tak, ako bolo zmluvou dohodnuté. Z obsahu čl. IV ods. 7 zmluvy vyplynulo, že pre úhradu poslednej faktúry bola dohodnutá odkladacia podmienka, v zmysle ktorej táto faktúra bude uhradená až po predložení všetkých potrebných dokumentov s konečným a celkovým súpisom prác. Ako podmienka úhrady poslednej faktúry bolo zmluvou dohodnuté odovzdanie dokladov žalovanému v rámci procesu preberacieho konania, ku ktorému podľa vykonaného dokazovania neprišlo. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z povahy dohodnutých práv a povinností v článku IV. ods. 7 zmluvy vyplýva, že ide o vzájomné záväzky, t. j. o synalgmatickú povinnosť oboch zmluvných strán, a to na strane žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu a splneniu tejto povinnosti zodpovedá povinnosť žalobcu predložiť a dodať žalovanému všetky potrebné dokumenty. Keďže ide o vzájomné záväzky, žalobca sa mohol domáhať plnenia voči žalovanému len vtedy, ak svoj záväzok splnil alebo preukázal, že je pripravený a schopný tento záväzok plniť súčasne s plnením žalovaného. Na uvedenom nič podľa súdu prvej inštancie nezmenil argument žalobcu o tom, že stavba je skolaudovaná. Podmienkou kolaudácie stavby nie je vzájomné vysporiadanie záväzkov zhotoviteľa a objednávateľa, o to viac, ak zhotoviteľ pracuje iba na časti stavby spojenej prevažne s terénnymi prácami. Súd prvej inštancie doplnil, že pokiaľ ide o spôsob fakturácie, žalobca nevystavil faktúru tak, ako bolo v zmluve dohodnuté, a to na základe súpisu prác potvrdených poverenou osobou po odovzdaní diela podľa čl. IV. ods. 7 v spojení s čl. VII zmluvy. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.
3. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 10. mája 2022 č. k. 7Cob/13/2022-199 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
4. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Pre posúdenie nárokov uplatňovaných žalobcom nebolo právne významné zisťovanie, či práce a dodávky zodpovedajúce faktúre č. 1170020 z 17. júna 2017, žalobca vykonal. Právne významným bolo posúdenie toho, či žalobca splnil všetky podmienky pre to, aby prebehlo riadne odovzdanie a prevzatie diela a či v zmysle čl. IV ods. 7 zmluvy boli splnené podmienky pre záverečnú fakturáciu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uviedol, že konečné zaplatenie diela bolo viazané v zmysle čl. IV ods. 7 zmluvy na predloženie všetkých dokumentov s celkovým súpisom prác tak, ako je to v zmluve špecifikované. Bližšie vymedzenie dokladov, ktoré bolo potrebné predložiť, obsahuje čl. VII ods. 9 zmluvy. Podľa odvolacieho súdu nebolo možné súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu, že v priebehu konania preukázal dodanie všetkých potrebných dokladov v zmysle zmluvy. Z výpovede svedka Ing. G. vyplynulo, že žalobca v skutočnosti nepredložil všetky dokumenty potrebné na konečnú fakturáciu diela. Uvedený svedok zároveň potvrdil, že žalobca nevyhotovil ani projekt konečného vyhotovenia diela, čo bolo jeho povinnosťou, keďže práce boli realizované na pilotoch, vytýčenie prác bolo realizované žalobcom (jeho zamestnancami) a v závislosti od toho mal byť vyhotovený aj projekt konečného vyhotovenia diela. V konaní bolo zároveň preukázané, že žalobca neodovzdal žalovanému stavebný denník. V liste z 17. júna 2017 žalobca uviedol, že tento odovzdá až po úhrade prác na stavebných objektoch OM1, OM2 a prác naviac, ktoré do dnešného dňa uhradené neboli, pričom takúto podmienku žalobca stanovil aj pokiaľ ide o doklad o uložení zeminy. Nemožno vychádzať z odvolacej argumentácie žalobcu, že originál stavebného denníka nemohol žalovanému odovzdať alebo že žalovaný mal pri prácach na stavbe k stavebnému denníku prístup. Rozhodujúcim je, že tento stavebný denník (či už v origináli alebo vo fotokópii) mal byť spolu s ďalšími dokladmi žalovanému odovzdaný ako jedna z podmienok odovzdania diela a aj ako podmienka konečnej fakturácie. Rovnako nemožno podľa odvolacieho súdu akceptovať odvolaciu argumentáciu žalobcu, že všetky potrebné dokumenty a certifikáty vyplývajúce zo zmluvy boli odovzdané v rámci kolaudačného konania na stavebný úrad odberateľom diela, pretože táto okolnosť nie je dokladom splnenia povinnosti žalobcu vo vzťahu k žalovanému v zmysle uzatvorenej zmluvy. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trovodvolacieho konania v plnom rozsahu.
5. Žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorým dovolaciemu súd navrhuje, aby rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodnosť dovolania vidí žalobca v nesprávnom procesnom postupe súdu napĺňajúcom § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a nesprávnom právnom posúdení veci v spojení s § 421 ods. 1 písm. a) CSP.
6. Rozsudok odvolacieho súdu je podľa dovolateľa nedostatočne odôvodnený a arbitrárny. Odvolací súd nedal žalobcovi odpovede na otázku nepriznania práva žalobcu napriek uznaniu prác žalovaným a otázku nepodpísania súpisu prác a nepodpísania preberacieho protokolu a ich vplyvu na splnenie odkladacej podmienky. Žalobca uvádza, že svoj záväzok vykonať dielo splnil jeho riadnym ukončením a jeho prevzatím žalovaným. Žalovaný sa nemohol zbaviť zodpovednosti za dielo zaplatiť tým, že odmietol podpísať súpis prác. Prípadné chyby diela bol žalovaný povinný reklamovať v samotnej zápisnici o prevzatí diela v zmysle čl. VII ods. 2 zmluvy, ako aj uviesť, či dielo preberá alebo nepreberá a z akých dôvodov. Žiadna zápisnica spísaná nebola, žiaden deň odovzdania diela žalovaný neurčil a žiadne vady v zápisnici žalovaný nevytkol. Napriek tomu žalovaný prevzal dielo do svojej moci a následne ho odovzdal investorovi. Vykonanie diela bolo podľa žalobcu riadne dokončené, dielo bolo odovzdané, keďže dielo sa dostalo do dispozície žalovaného. Žalovaný účelovo nepodpísal súpis prác a nespísal zápisnicu o odovzdaní a prevzatí diela. Dovolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. júla 2013, sp. zn. 23Cdo/1505/2013, v zmysle záverov ktorého, nárok zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela s poukazom, že preberací zápis nie je podpísaný, nemožno považovať za neopodstatnený. Podľa judikatúry má dohoda o tom, že predpokladom vzniku nároku na cenu diela je až podpísanie preberacieho protokolu, povahu odkladacej podmienky podľa § 36 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Ak ale objednávateľ napriek riadnemu vykonaniu diela protokol nepodpíše, ide o zámerné zmarenie tejto podmienky zo strany objednávateľa. V takom prípade bolo zákonné a legitímne neprihliadať na podmienku o fakturácii až po podpísaní protokolu a objednávateľ je povinný zaplatiť cenu diela po ukončení prác. Pri týchto záveroch dovolateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5Obdo/19/2006. Žalovaný podľa dovolateľa zmaril podpísanie protokolu, aby sa vyhol zaplateniu ceny za dielo. 6.1. Podľa dovolateľa odvolací súd rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom, keď žalobcovi nepriznal nárok z dôvodu, že dovolateľ neodovzdal stavebný denník a projekt konečného vyhotovenia diela. Dôvody, ktoré odvolací súd k tejto otázke uviedol, podľa žalobcu absentujú, sú zjavne protirečivé, popierajú pravidlá formálnej logiky, sú jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Žalovaný podľa dovolateľa disponoval stavebným denníkom, jeho príslušnými časťami, ich fotokópiami, ktoré majú hodnotu originálu. Žalobca argumentoval, že podľa § 46d a jeho prílohy č. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, je stavebný denník (originál) výlučným vlastníctvom zhotoviteľa. Takáto dokumentácia sa musí archivovať u zhotoviteľa po dobu desať rokov. Aj svedok A. V. ako stavbyvedúci žalobcu potvrdil, že kópie stavebného denníka vytrhnuté z originálu stavebného denníka žalobcu sa nachádzali u hlavného stavbyvedúceho žalovaného a boli predložené ku kolaudácii diela stavebnému úradu. 6.2. Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky, a to dodania projektu skutočne vyhotoveného diela, dovolateľ uviedol, že pokiaľ bolo v zmluve uvedené dodanie konečného zamerania, išlo o formátovo koncipovanú zmluvu a žalobca do nej nemal možnosť zasiahnuť. Zmluva obsahovala aj dodanie revíznych správ, ktoré ale nemali nič spoločné s prácami dovolateľa. Projekt skutočne vyhotoveného diela nemohol byť podmienkou splnenia jeho dodania zo strán zhotoviteľa, pretože žalobcovi boli žalovaným doručené podklady na zemné práce a zakladanie bez vytyčovacej schémy, výkaz výmer na zemné práce bez geodetických prác. Dovolateľ nerealizoval celý projekt, ale len jeho časť týkajúcu sa hrubých terénnych úprav pod obchodnou predajňou Fresh Plešivec. 6.3. Žalobca preukázal súdu, že elektronicky zaslal žalovanému certifikáty o zhode od betónu, certifikát z kameniva, statické skúšky, na základe ktorých aj prišlo ku kolaudácii diela. Preto nie je legitímny záver súdu o tom, že kolaudácia nemá vplyv na splnenie povinnosti dovolateľa vo vzťahu k žalovanému.
6.4. Dovolateľ ďalej zdôraznil, že žalovaný fakturované práce uznal a ich vykonanie bolo preukázané aj vykonaným dokazovaním.
7. K dovolaniu žalobcu doručil súdu vyjadrenie žalovaný. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je podľa žalovaného zrozumiteľne a dostatočne odôvodnený. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný neurčil žiaden deň odovzdania diela, nespísal žiadnu zápisnicu a nevytkol v zápisnici vady, žalovaný uviedol, že ide o nepravdivé tvrdenie žalobcu. Žalovaný na výzvu žalobcu z 11. mája 2017 písomne odpovedal listom č. 07/05/2017 HLS z 31. mája 2017, v ktorom žalobcu upozornil na čl. VII. zmluvy, podľa ktorého mal žalobca povinnosť k preberaciemu konaniu pripraviť a predložiť tam špecifikované dokumenty. Podľa čl. VII. bod 9 zmluva, ak zhotoviteľ uvedené doklady ku začatiu preberacieho konania nepredloží, objednávateľ preberacie konanie nezačne a zhotoviteľovi vyúčtuje všetky náklady, ktoré mu z toho dôvodu vznikli. V liste z 31. mája 2017 žalovaný uviedol aj termín pre zahájenie konania o prevzatí diela, ktoré však neprebehlo, keďže žalobca si nesplnil povinnosti v zmysle čl. VII. zmluvy a potrebné dokumenty k preberaciemu konaniu nepredložil. Žalovaný opätovne upozornil žalobcu na nesplnenie tejto povinnosti aj listom z 20. júna 2017. K tvrdeniu o formulárovej zmluve žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je účelové, zmluva bola vopred žalobcovi zaslaná, pričom žalobca nemal voči nej žiadne námietky. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje dovolanie žalobcu zamietnuť.
8. Žalobca doručil súdu vyjadrenie z 13. októbra 2022 k vyjadreniu žalovaného, v ktorom zotrval na dôvodoch uvedených v dovolaní. Žalobca na výzvu žalovaného reagoval listom z 17. júna 2017, v ktorom preukázal, že všetky dokumenty, ktoré súviseli s realizáciou prác žalobcom, už odovzdal. Žalobca už v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie argumentoval, že na jednej strane žalovaný tvrdil, že dielo protokolárne neprevzal, ale na druhej strane, na základe akých ustanovení žalovaný zadržal z celkovej ceny diela 5 % titulom garančnej zábezpeky. Prvú splátku garančnej zábezpeky uhradil žalovaný riadne a včas bez toho, že by bol spísaný protokol o prevzatí a odovzdaní diela. Druhú časť garančnej zábezpeky žalovaný včas neuhradil.
9. Žalobca doručil súdu 19. apríla 2023 ďalšie podanie, ku ktorému ako prílohu pripojil potvrdenie stavebného úradu v Plešivci preukazujúce podľa žalobcu to, že v rámci kolaudačného konania odovzdal všetky dokumenty žalovanej strane ku kolaudácii.
10. Najvyšší súd ako súd dovolací (podľa § 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala strana sporu, zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.
11. Žalobca dovolacie dôvody vymedzil v prvom rade vadou vymedzenou v § 420 písm. f) CSP, teda nesprávnym procesným postupom súdu, ktorým malo byť žalobcovi znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozsudok odvolacieho súdu je podľa dovolateľa nedostatočne odôvodnený, odvolací súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, skutkové a právne závery odvolacieho súdu nekorešpondujú so zisteným skutkovým stavom a žalobcovi neboli poskytnuté odpovede na podstatné otázky, ktoré v konaní vznikli.
12. Najvyšší súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako aj rozsudku súdu prvej inštancie (ktoré tvoria jeden celok, porovnaj II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) uvádza, že rozhodnutia súdov nižšej inštancie sú dostatočne odôvodnené a dávajú žalobcovi logické a zrozumiteľné odpovede na všetky zásadné otázky, ktoré v konaní vznikli.
13. Najvyšší súd konštatuje, že žalobca v dovolaní stotožňuje ukončenie diela a jeho faktické prevzatie žalovaným so vznikom nároku na zaplatenie celkovej ceny diela (vrátane prác naviac), a to aj napriek tomu, že v konaní bolo preukázané, že žalobca a žalovaný sa v čl. IV. ods. 7 zmluvy dohodli, že konečná faktúra za cenu diela bude žalovaným uhradená až po predložení a dodaní všetkých potrebných dokumentov a náležitostí s konečným a celkovým súpisom prác tak, ako bolo uvedené v ostatných článkoch zmluvy. V čl. VII. ods. 9 zmluvy bolo špecifikované, ktoré všetky dokumenty je zhotoviteľpovinný objednávateľovi predložiť pri začatí preberacieho konania, pričom v tomto ustanovení zmluvy bol uvedený aj stavebný denník a projekt skutočného vyhotovenia diela, ktorých predloženie zhotoviteľom objednávateľovi bolo v tomto konaní sporné. Pokiaľ chcel byť žalobca v konaní o zaplatenie ceny diela úspešný, musel tvrdiť a preukázať, že žalovanému okrem riadneho vykonania diela zároveň predložil všetky dokumenty, na ktorých predložení sa zmluvné strany dohodli.
14. Je preto nepodstatná argumentácia dovolateľa, že žalobcovi nebolo priznané právo na zaplatenie ceny za dielo aj napriek tomu, že žalovaný vykonanie prác naviac uznal a aj napriek tomu, že nebol podpísaný súpis prác a nebol podpísaný preberací protokol. Podpísanie preberacieho protokolu (resp. zápisnice) malo byť zavŕšením preberacieho konania, ktoré však neprebehlo spôsobom predpokladaným v zmluve, a to z dôvodu, že žalobca nepredložil k jeho začatiu potrebné dokumenty, pričom na ich predloženie bol opakovane vyzvaný žalovaným. Dovolateľ v tomto smere namieta nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, v odvolacom konaní pritom nenamietal, že by nepodpísanie súpisu prác a nepodpísanie preberacieho protokolu (žalobca tým zrejme namieta obštrukčné správanie žalovaného) malo mať vplyv na splnenie odkladacej podmienky. Zároveň takéto správanie žalovaného majúce za následok zmarenie preberacieho konania v súdnom konaní preukázané nebolo. Prípadné uznanie prác žalovaným rovnako nemalo význam pre rozhodnutie v tejto veci, keď odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatovali, že otázkou podstatnou pre rozhodnutie tejto veci je splnenie podmienok pre záverečnú fakturáciu diela v zmysle čl. IV. ods. 7 zmluvy, ktoré sa odvíja od toho, či žalobca predložil žalovanému všetky dohodnuté dokumenty.
15. Vo vzťahu k nepredloženiu stavebného denník dovolateľ uviedol, že originál je jeho výlučným vlastníctvom ako stavebníka, ktorý ani nemohol žalovanému z dôvodu povinnosti archivácie odovzdať. Zároveň žalovaný mal podľa dovolateľa prístup k stavebnému denníku počas výstavby.
16. Odvolací súd poukázal na list žalobcu z 17. júna 2017, v ktorom žalobca podmienil, že stavebný denník odovzdá žalovanému až po úhrade prác na stavebných objektoch OM1, OM2 a prác naviac. Odvolací súd ďalej uviedol, že nebolo rozhodujúce, či mal žalovaný pri prácach na stavbe prístup k stavebnému denníku a rovnako nebola podstatná ani argumentácia žalobcu o tom, že originál stavebného denníka nemohol žalovanému odovzdať, keď stavebný denník mohol žalovanému poskytnúť aj vo fotokópii.
17. Najvyšší súd k tejto otázke uvádza, že v uvedenom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu nevzhliadol nelogickosť alebo nedostatočné prihliadnutie na argumenty žalobcu. Dovolací súd zároveň dopĺňa, že aj dovolacou argumentáciou žalobca potvrdil, že po výzve žalovaného na predloženie stavebného denníka pre účely začatia preberacieho konania, tento nepredložil, pričom išlo o jeden z dokumentov špecifikovaných v čl. VII. ods. 9 zmluvy. Žalobca aj v dovolaní opakovane tvrdí skutočnosti, ktoré už uvádzal v konaní pred odvolacím súdom a síce, že k stavebnému denníku mal žalovaný prístup počas výstavby a originál stavebného denníka nemohol žalovanému odovzdať. S uvedenými námietkami žalobcu sa už adekvátne vysporiadal odvolací súd a dovolací súd v jeho záveroch k tejto otázke arbitrárnosť nevzhliadol.
18. Vo vzťahu k projektu skutočného vyhotovenia diela dovolateľ uviedol, že tento nebol povinný predložiť vzhľadom na to, že nerealizoval celý projekt a išlo o všeobecne formátovo koncipovanú zmluvu. Odvolací súd v tomto smere poukázal na výsluch svedka Ing. G., ktorý potvrdil, že žalobca tento projekt nevyhotovil, pričom jeho vyhotovenie bolo povinnosťou žalobcu, keďže práce boli realizované na pilotoch, vytýčenie prác bolo realizované žalobcom (jeho zamestnancami) a v závislosti od toho mal byť vyhotovený aj projekt skutočného vyhotovenia diela. Najvyšší súd k tejto otázke uvádza, že žalobcovi žalovaný aj v liste z 17. júla 2017 uviedol, že žalobca vykonal čiastkové práce a vo vzťahu k týmto čiastkovým prácam má dodať tzv. porealizačné zameranie v digitálnej forme. Predloženie projektu skutočného vyhotovenia diela bolo výslovne uvedené v zmluve, ktorú žalobca podpísal. Aj pokiaľ by išlo o vzor zmluvy, ktorý žalovaný používal aj s inými obchodnými partnermi, žalobca je podnikateľom, u ktorého je predpoklad, že pri uzatváraní zmlúv týkajúcich sa jeho podnikateľskej činnosti koná s primeranou obozretnosťou, čomu zodpovedá oboznámenie sa s obsahomzmluvy a pripomienkovanie prípadných nadbytočných, pre žalobcu nevýhodných alebo inak nevyhovujúcich ustanovení. Odvolací súd preto postupoval podľa najvyššieho súdu logicky správne, ak aj v prípade nepredloženia tohto dokladu žalobcom, videl porušenie povinností žalobcu zo zmluvy.
19. Najvyšší súd pre úplnosť dopĺňa, že je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Otázka skutkových zistení ako aj otázka bremena tvrdenia pri posudzovaní skutkového stavu môže byť predmetom dovolacieho konania len výnimočne, pokiaľ je preskúmavanému rozhodnutiu súdu možné pripísať atribút arbitrárnosti, ktorý môže byť naplnený i hodnotením dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery (I. ÚS 51/2020) alebo pokiaľ je odôvodnenie rozhodnutia súdu extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, I. ÚS 200/2012). Dovolací súd takú situáciu v preskúmavanej veci neidentifikoval.
20. Ostatná dovolacia argumentácia žalobcu týkajúca sa rozsahu vykonaných prác (str. 8 až 10 dovolania žalobcu) a zadržania garančnej zábezpeky žalovaným (pričom táto dovolacia argumentácia bola zároveň dovolateľom uplatnená až po uplynutí lehoty na podanie dovolania) z vyššie uvedených dôvodov nebola podstatná pre rozhodnutie tejto veci.
21. Z uvedených dôvodov najvyšší súd prípustnosť dovolania žalobcu podľa § 420 písm. f) CSP nezistil.
22. Žalobca v dovolaní označil aj dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, pričom poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/19/2006. Najvyšší súd v ňom uviedol, že... z toho vyplýva, že účastníci konania si podmienili fakturáciu zo strany žalobcu ako zhotoviteľa potom, ako bude podpísaný protokol o odobierke prác, ktorý má byť podpísaný najneskôr do 10 dní po ukončení prác. Odvolací súd sa v konaní vôbec nezaoberal tým, či práce na diele boli riadne ukončené, a či teda vznikla žalovanému ako objednávateľovi prác povinnosť za dielo zaplatiť. To, že nebol podpísaný protokol o ukončení prác, neznamená, že práce nemohli byť riadne ukončené. Bude preto úlohou súdu skúmať, či žalovaný, ktorý nepodpísal protokol o ukončení prác, mal na to skutočné dôvody, teda že práce neboli riadne ukončené alebo nepodpísanie protokolu bolo zo strany žalovaného zámerne zmarené, pretože jemu je nesplnenie podmienky - nepodpísanie protokolu o odobierke prác na prospech, pretože nemusí zo zmluvy plniť - zaplatiť cenu diela.
23. Z citovaného odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že išlo o odlišnú skutkovú situáciu, kde vznikla pochybnosť o tom, či žalovaný nepostupoval pri preberaní diela obštrukčne a zároveň, zmluvné strany v citovanom prípade mali inak dohodnutú fakturáciu ceny diela (viazanú na podpísanie protokolu o ukončení prác), pričom v tu dovolacím súdom posudzovanej veci je posledná faktúra viazaná v súlade s čl. IV. ods. 7 zmluvy na odovzdanie všetkých potrebných dokumentov a náležitostí s konečným a celkovým súpisom prác. V tu posudzovanej veci zároveň nebolo preukázané obštrukčné správanie žalovaného alebo zmarenie podpísania preberacieho protokolu žalovaným, naopak bolo preukázané porušenie povinnosti žalobcu vyplývajúcej mu zo zmluvy predložiť žalovanému všetky dohodnuté dokumenty. Právna otázka riešená v predmetnom rozhodnutí najvyššieho súdu, na ktoré žalobca v dovolaní poukázal, preto nemohla byť podstatná pre rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci, čo predstavuje jeden z predpokladov, ktorý musí byť naplnený, aby bola daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/1505/2013 rovnako riešilo odlišnú skutkovú situáciu a právne závery v ňom uvedené nie sú pre rozhodnutie tejto veci podstatné.
24. Najvyšší súd inú právnu otázku vymedzenú žalobcom v dovolaní neidentifikoval. Žalobca sa vo svojom dovolaní primárne zaoberal nedostatočným odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu a nesprávnymi skutkovými zisteniami. Z uvedených dôvodov najvyšší súd prípustnosť dovolania žalobcu podľa § 421 ods. 1 CSP nezistil.
25. Vo vzťahu k prílohe elektronickej správy žalobcu doručenej súdu 19. apríla 2023, ktorej obsahom je odpoveď obce Plešivec na žiadosť o poskytnutie informácií vo veci kolaudácie stavby OC FreshPlešivec, dovolací súd konštatuje, že ide o nový listinný dôkaz, ktorý v dovolaní v súlade s § 435 CSP uplatňovať nie je dovolené. Žalobca si poskytnutie informácií od obce Plešivec mohol vyžiadať v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Dovolateľ sa týmto dôkazom zároveň snaží preukázať svoje tvrdenie, že ku kolaudácii boli predložené všetky potrebné doklady, k čomu sa už odvolací súd vyjadril v tom smere, že predloženie dokladov ku kolaudácii stavebnému úradu nepreukazuje splnenie povinností zo zmluvy vo vzťahu k žalovanému.
26. Najvyšší súd prípustnosť dovolania žalobcu podľa § 420 písm. f) CSP a ani podľa § 421 ods. 1 CSP nezistil, preto dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c) CSP odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
27. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.