3Ndz/4/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1. O. D., bytom S., 2. Ing. O. O., bytom Z., I. I., 3. O.U., bytom S., 4. A. B., bytom S., 5. O. O., bytom S., I. I., 6. A. I., bytom S., 7. A. J., bytom S., 8. A. S., bytom S. 9. I.Q., bytom S., 10. W. G., bytom G., 11. O. G., bytom S. 12. S.Q., bytom S., 13. A. D., bytom S., 14. W. D., bytom S., 15. K. D., bytom S., 16. A. S., bytom G., 17. S. J., bytom S., 18. K. E., bytom S. 19/ O. Y., bytom S., 20. A. A., bytom S., 21. D.U., bytom S., 22. W. A., bytom S., 23. K.U., bytom S., 24. W. T., bytom S., 25. G.J., bytom S., 26. F. všetci právne zastúpení: Mgr. Igor Palider, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Zubrohlava 215, proti žalovanému: Obvodný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (pôvodne Krajský stavebný úrad v Žiline), Andreja Kmeťa č. 17, Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1. Stredoslovenská energetika - Distribúca, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, 2. PEAT GROUP Inc., a.s., Lotyšská 6, Bratislava, 3. Pozemkové spoločenstvo, Urbár Suchá Hora, Suchá Hora, 4. Poľnohospodárske družstvo Suchá Hora, Suchá Hora 413, 5. J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 6. G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. 7. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 8. W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 9. O. G., nar. XX.XX.XXXX., bytom S., 10. W.U., bytom S., 11. A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 12. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 13. W. O., E., bytom G., 14. W. I., nar. XX.XX.XXXX., G., 15. W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 16. A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 17. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 18. D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 19. A.Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 20. B.. nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 21. W.J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., 22. K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 23. D.Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 24. S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 25. S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 26. A. I., nar. XX.XX.XXXX., bytom E., X., 27. A. I., nar. XX.XX.XXXX bytom S., 28. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 29. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 30. O. D., nar. XX.XX.XXXX., bytom S., 31. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., 32. B.U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., P., 33. O.U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 34. A.U., nar. XX.XX.XXXX., bytom S., 35. O.Z., nar. XX.XX.XXXX., bytom S., 36. O.Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. 37. O.Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 38. Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor Dolný Kubín, Radlinského 1729, Dolný Kubín, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 2011/01605/Cho zo dňa 1. decembra 2011 v spojení s opravným rozhodnutím č. 2011/00437/10/Cho-oprava zo dňa 9. februára 2012, konajúc o návrhu sudkyne JUDr. Eriky Šobichovej na jej vylúčenie vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21S/33/2012, takto

rozhodol:

Členka senátu 21S Krajského súdu v Žiline JUDr. Erika Šobichová nie je vylúčená z prejednávania arozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod spisovou značkou 21S/33/2012.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline dňa 30. apríla 2012 prijal na konanie návrh na začatie konania žalobcov Janka Kulichová a spol. proti žalovanému - Krajský stavebný úrad v Žiline (v súlade so zákonom č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli krajské stavebné úrady zrušené a ich pôsobnosť prešla na obvodné úrady v sídlach krajov) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2011/01605/Cho zo dňa 1. decembra 2011 v spojení s opravným rozhodnutím zo dňa 9. februára 2012.

Členka senátu 21S Krajského súdu v Žiline, ktorému bola vec pridelená na vybavenie, JUDr. Erika Šobichová predložila dňa 25. apríla 2013 vyjadrenie tohto znenia: „Poukazujem na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Ndz/1/2013 (č. l. 164) vo veci vedenej pred tunajším súdom sp. zn. 21S/109/2012, kde som vyjadrila svoj negatívny postoj k štatutárnemu zástupcovi PEAT GROUP Inc., a.s., Bratislava pre nezmyselné a hrubo urážajúce podanie vo vzťahu ku mne ako zákonnej sudkyni. Vo veci som nebola vylúčená. Podaním zo dňa 15. apríla 2013 (č.l. 159) štatutárny zástupca pribratého účastníka konania PEAT GROUP Inc., a.s., Bratislava Tobiaš Loyka opätovne vznáša vo vzťahu k mojej osobe invektívy v tejto veci, ktoré ma urážajú, znevažujú, pričom ide o opätovne nezmyselné, nepravdivé narážky, ktoré vo mne vzbudzujú negatívny postoj vo vzťahu k nemu ako k pribratému účastníkovi konania. Z tohto dôvodu sa cítim zaujatá a žiadam o vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci.“

Predsedníčka Krajského súdu v Žiline mala za to, že nie je dôvod pochybovať o zaujatosti menovanej sudkyne, listom zo dňa 3. júna 2013 predložila vec na rozhodnutie nadriadenému súdu. Vo svojom stanovisku poukázala na ustanovenie § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z ktorého vyplýva povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanému prípadu, účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva. O nestrannosti musí dbať predovšetkým sudca sám, pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za každých vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pomer, so zreteľom na ktorý by vznikali pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec dňa 6. júna 2013 predložená podľa § 15 ods. 1 veta štvrtá v spojení s § 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), po preskúmaní vyjadrenia členky senátu 21S Krajského súdu v Žiline a sudkyne spravodajkyne v tejto veci JUDr. Eriky Šobichovej ako aj vyjadrenia predsedníčky Krajského súdu v Žiline, dospel k záveru, že nie sú dané zákonné dôvody na vylúčenie namietanej zákonnej sudkyne.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo ooprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Senát najvyššieho súdu konštatuje, že obdobná vec už bola predmetom konania pred najvyšším súdom v konaní vedenom pod sp.zn. 10Ndz/1/2013. JUDr. Erika Šobichová uviedla tak v konaní pod. sp.zn. 10Ndz/1/2013, ako aj v konaní sp.zn. 3Ndz/4/2013 obdobné skutočnosti, pre ktoré sa cíti byť vo veci zaujatá, konkrétne urážlivé výroky Tobiáša Loyku, ktoré vníma ako nezmyselné a nepravdivé. Senát najvyššieho súdu ani v tejto veci nenašiel dôvod na pochybnosti o nezaujatosti sudkyne JUDr. Eriky Šobichovej, keďže nemožno priznať opakujúcim sa urážlivým výrokom Tobiáša Loyku na adresu sudkyne JUDr. Eriky Šobichovej takú silu, ktorá by mala schopnosť prelomiť ústavnú zásadu zákonného sudcu.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13. apríla 2005, obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť.

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre nezaujatosť. Obsahom tohto práva je aj povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť o ňom.

Nestrannosť je potrebné skúmať jednak zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. treba zistiť osobné presvedčenie zákonného sudcu a jednak z objektívneho hľadiska nestrannosti posúdením, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku.

Treba však zároveň zdôrazniť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Vzhľadom na to možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania zákonne pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi celkom zjavne bránia rozhodovať v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.

Predpokladom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je taký vzťah k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom, ktorého intenzita by aj pri maximálne vynaloženej snahe sudcu o nezaujatosť v konaní a rozhodovaní jednoznačne ovplyvňovala jeho objektívny postoj k spravodlivému riešeniu veci. Dôvody pre vylúčenie pritom nemôžu byť všeobecné, vylúčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

V prejednávanej veci by mali byť dôvodom na vylúčenie členky senátu JUDr. Eriky Šobichovej opätovné urážlivé výroky Tobiáša Loyku, štatutárneho zástupcu spoločnosti PEAT GROUP Inc., a.s., pribratého účastníka konania, ktoré menovaná sudkyňa naďalej vníma ako nezmyselné a nepravdivé narážky. Uviedla, že tieto narážky v nej vzbudzujú negatívny postoj k pribratému účastníkovi konania, neuviedla však žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý by ako profesionálna sudkyňa mala pre tieto svoje pocity stratiť schopnosť vykonávať svoje povolanie a postavenie sudcu nestranne a nezaujato voči ktorémukoľvek z účastníkov konania.

V súlade s citovaným názorom ústavného súdu nemožno automaticky a bez ďalšej súvislosti akýkoľvek výrok niektorej zo strán na adresu činného sudcu povyšovať na taký, ktorý by vzbudzoval pochybnosti o nezaujatosti sudcu pre jeho pomer k veci, či účastníkom konania.

Z vyjadrenia samotnej sudkyne, ktorá urážky Tobiáša Loyku (výroky napádajú objektivitu rozhodovania sudkyne v predchádzajúcich veciach spoločnosti PEAT GROUP Inc., a.s.) na svoju adresu považuje za nezmyselné, možno vyvodiť, že sa síce opakovanými hanlivými výrokmi Tobiáša Loyku cíti byť dotknutá, avšak nie až do takej miery a intenzity, aby ju bolo nevyhnutné vylúčiť z prerokúvania a rozhodovania uvedenej veci pre jej zaujatosť, tak ako to má na mysli § 14 ods. 1 O.s.p.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 O.s.p. o námietke zaujatosti rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

V senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.