UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ Poľovnícka spoločnosť SEKÝL v Záhorskej Bystrici, IČO: 36 075 957, Čsl. tankistov 206, Bratislava, 2/ Lesné spoločenstvo majiteľov urbáru a lesnej spoločnosti Bratislava - Lamač, p.s., IČO: 36 076 350, Heyrovského 3, Bratislava, obaja právne zastúpení: POLAKOVIČ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Vysoká 19, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici, IČO: 30 781 035, Čsl. tankistov 134, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-BA-PLO-2018/187502/87651 zo dňa 26.09.2018 a opatrenia žalovaného o zaevidovaní zmluvy na užívanie poľovného revíru Holý Vrch uzatvorenej medzi prenajímateľom Lesy Slovenskej republiky, š.p., Slovenským pozemkovým fondom, Vingate, s.r.o. a poľovníckou spoločnosťou Les - voda ako nájomcom výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri Holý Vrch, ktoré bolo schválené rozhodnutím č. LÚ-362/95-Fr zo dňa 10.11.1995, konajúc o námietke zaujatosti proti predsedovi senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Vlastimilovi Pavlikovskému a členom senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michalovi Dzurdzíkovi, PhD., takto
rozhodol:
Sudca Krajského súdu v Bratislave JUDr. Vlastimil Pavlikovský je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/202/2018.
Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. Jeannette Hajdinová a JUDr. Michal Dzurdzík, PhD. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/202/2018.
Odôvodnenie
1. V hore označenej veci podaním zo dňa 30.11.2018 žalobcovia 1/, 2/ žiadali o vylúčenie predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka z prejednávania a rozhodovania veci, ktoré odôvodnili pomerom sudcu k veci. Žalobcovia sa o pridelení predmetnej právnej veci dozvedeli dňa 27.11.2018, kedy bolo do elektronickej schránky ich právneho zástupcu doručené potvrdenie o prijatí návrhu na začatie konania.
2. Svoj návrh odôvodnili tým, že spor, v ktorom má rozhodovať senát 2S sa týka okrem inýchúčastníkov aj účastníka konania, ktorým je spoločnosť Vintage, s.r.o., ktorá je vlastníkom časti pozemkov, ktoré patria do poľovného revíru Holý vrch. Spoločnosť Vintage, s.r.o. hlasovala o postúpení užívania poľovného revíru v prospech Poľovníckej organizácie Les - voda, pričom žalobcovia v spore namietajú okrem iného aj nezákonnosť postupu spoločnosti Vintage, s.r.o.
3. Žalobcovia majú za to, že sudca JUDr. Vlastimil Pavlikovský má pomer k tejto veci, keďže konateľkou spoločnosti Vingate, s.r.o. je sestra sudcu JUDr. Vlastimila Pavlikovského, Eva Pavlikovská, v súčasnosti Eva Laliková, ktorá bola do 29.03.2018 aj spoločníčkou tejto spoločnosti.
4. Do 29.03.2018 bola okrem sestry ďalšou spoločníčkou spoločnosti Vingate, s.r.o. aj manželka sudcu JUDr. Vlastimila Pavlikovského, M. D.. Manželka a sestra predsedu senátu prostredníctvom spoločnosti Vingate, s.r.o. ešte začiatkom tohto roku vlastnili viac ako 50 hektárov lesných pozemkov, ktoré sú súčasťou poľovného revíru Holý Vrch.
5. Žalobcovia majú za to, že obchodné podiely sestry a manželky JUDr. Vlastimila Pavlikovského na spoločnosti Vingate, s.r.o. boli len účelovo prevedené na iné osoby, aby ich meno nefigurovalo v obchodnom registri. Bezprostredne po zápise zmeny v obchodnom registri, a to 05.04.2018 bola zverejnená pozvánka na zhromaždenie vlastníkov, na ktorom dňa 17.04.2018 spoločnosť Vingate, s.r.o. hlasovala o postúpení užívania poľovného revíru v prospech Poľovníckej organizácie Les - voda, čo je predmetom sporu, ktorý má prejednávať práve senát JUDr. Vlastimila Pavlikovského.
6. Sestra JUDr. Vlastimila Pavlikovského, Eva Laliková zostala aj naďalej konateľkou spoločnosti Vingate, s.r.o. a koná za túto spoločnosť, ktorá vlastní viac ako 50 hektárov lesných pozemkov, ktoré sú súčasťou poľovného revíru Holý Vrch. Sestra JUDr. Vlastimila Pavlikovského je tiež členkou dozornej rady akciovej spoločnosti Velnex a.s., ktorá sa od 29.03.2018 stala novým spoločníkom spoločnosti Vingate, s.r.o., a ktorej akcionári nie sú verejne zistiteľní.
7. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa žalobcov zrejmé, že sudca JUDr. Vlastimil Pavlikovský by so svojim senátom v danom spore posudzoval zákonnosť konania jeho rodinných príslušníkov a rozhodoval by o veci, v ktorej majú jeho rodinní príslušníci majetkové záujmy. Žalobcovia majú za to, že tento príbuzenský vzťah zakladá pomer sudcu JUDr. Vlastimila Pavlikovského k veci.
8. Žalobcovia tiež majú za to, že sudca JUDr. Pavlikovský nie je v prejednávanej veci nezávislý, pričom k tejto veci získal vzťah ešte pred tým, než bola jeho senátu pridelená na prejednanie a rozhodnutie v rozsahu článku týždenníka Trend, kde bol dňa 19.11.2018 zverejnený článok, týkajúci sa prejednávanej veci, v ktorom sú uvedené aj vyjadrenia JUDr. Pavlikovského, ktoré žalobcovia odcitovali v podanej námietke zaujatosti. Z týchto vyjadrení JUDr. Pavlikovského pre týždenník Trend je podľa žalobcov zrejmé, že sudca pozná právne vzťahy žalobcu 1/ už od roku 2005 a prechováva k žalobcovi 1/ osobné antipatie a nepriateľský vzťah, keďže spochybňuje morálne právo žalobcu 1/ rade dovolávať sa ochrany práv. Takýto postoj nie je podľa názoru žalobcov zlučiteľný s nezávislosťou sudcu.
9. Pre týždenník TREND sudca JUDr. Pavlikovský však ešte pred podaním žaloby vyslovil svoj osobný postoj voči žalobcovi 1/, ktorého považuje za subjekt, u ktorého spochybňuje morálne právo dovolávať sa v tejto veci ochrany svojich práv súdnou cestou.
10. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti majú žalobcovia za to, že bolo dostatočne preukázané, že sudca JUDr. Vlastimil Pavlikovský mal už pred podaním žaloby vzťah k veci a zaujíma svoj osobný postoj k žalobcovi 1/, v ktorom spochybňuje morálne právo žalobcu 1/ dovolávať sa ochrany svojich práv na súde, čím vyjadruje svoje antipatie voči žalobcovi 1/.
11. Sudca JUDr. Vlastimil Pavlikovský je predsedom správneho senátu, ktorý z pozície svojej funkcie riadi, organizuje a usmerňuje činnosť ostatných členov svojho senátu, s ktorými aj úzko spolupracuje v tejto veci, ale aj v iných veciach. JUDr. Vlastimil Pavlikovský ako predseda senátu sa súčasne podieľa aj na hodnotení činnosti sudcov, ktorí sú členmi jeho senátu v zmysle § 27 zákona č. 385/2000 Z. z. osudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S ohľadom na vyššie uvedený vzťah podriadenosti a závislosti na hodnotení pracovných výsledkov majú žalobcovia za to, že v prípade zaujatosti predsedu senátu existuje dôvodná pochybnosť o nestrannosti aj ostatných členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského. Ak by bol totiž v tejto veci vylúčený iba JUDr. Vlastimil Pavlikovský ako predseda senátu, rozhodovanie ostatných členov senátu by mohla ovplyvniť práve lojálnosť ku svojmu predsedovi senátu, a to tým, že budú zdieľať jeho postoje v danej veci, ktoré JUDr. Vlastimil Pavlikovský verejne prezentoval. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti majú žalobcovia za to, že existuje odôvodnená pochybnosť o nezaujatosti aj ostatných členov senátu, ktorých zaujatosť žalobcovia namietajú.
12. Predseda senátu JUDr. Vlastimil Pavlikovský k námietke zaujatosti vo veci sp. zn. 2S/202/2018 uviedol, že dňa 17.04.2018 sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Holý Vrch uznanom rozhodnutím bývalého Lesného úradu v Bratislave č.j. LÚ-362/95-Fr. zo dňa 10.11.1995. Na tomto zhromaždení JUDr. Pavlikovský na základe udeleného plnomocenstva zastupoval jedného z vlastníkov poľovných pozemkov, obchodnú spoločnosť Vingate s.r.o. Uviedol, že postupoval legitímne, pričom ako splnomocnenec vystupoval za splnomocniteľa v rozsahu udeleného plnomocenstva v súlade s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 5 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jeho zastupovanie bolo obmedzené len na konanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. K ďalším argumentom žalobcov podotkol, že obchodná spoločnosť Vingate s.r.o. nebola účastníkom konania ani jedného z napádaných administratívnych konaní.
13. K druhému dôvodu uvedenému v námietke zaujatosti uviedol, že jeho údajné vyjadrenie zverejnené v týždenníku Trend, na ktoré poukazujú žalobcovia sú vety a slovné spojenia vytrhnuté z kontextu a priama reč bola zo strany novinára použitá nesprávne. Dobromyseľne odpovedal na otázky položené novinárom, pričom nebolo v tom čase zrejmé, že bude podaná vyššie opísaná správna žaloba. Jeho vlastné vyjadrenie smerom k novinárovi, z ktorého boli vety vymodelované, malo iný význam. Zdôraznil, že neprejavil osobnú antipatiu k žalobcovi 1/ a už vôbec nie (a nevyplýva to dokonca ani z predmetného textu zverejneného novinárom) nespochybnil právo na podanie žaloby, či uplatňovanie práv alebo obranu práv v súlade so zákonom.
14. K tretiemu argumentu žalobcov poukázal na rozhodnutia, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil právny názor, že vzťahy medzi sudcami sú založené na profesionalite a kolegiálnosti a ak kvalitatívne znaky ich vzťahov neprekročia hranicu profesionálnosti a kolegiálnosti, nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Až v prípade, že by ich vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkon funkcie sudcu a nadobudol charakter bližšieho osobného vzťahu, išlo by o dôvod vylučujúci sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu (napr. sp. zn. 1Nc/40/2014, 2Nc/8/2015, 3Nc/4/2016, 3Nc/8/2016, 4Nc/6/2015, 5Nc/1/2015, 7Nc/53/2013, 8Nc/39/2014). Uvedený názor zastáva aj Ústavný súd Slovenskej republiky, podľa ktorého kolegiálne vzťahy medzi sudcami nemôžu byť dôvodom na spochybnenie ich nestrannosti a na ich vylúčenie z prerokúvania sporu (napr. IV. ÚS 345/09, IV. ÚS 124/2010 alebo I. ÚS 352/2010). Zároveň dodal, že námietku žalobcov s poukazom na zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (napr. § 2 a § 3) považuje za neadekvátnu.
15. JUDr. Pavlikovský na záver konštatoval, že pred podaním správnej žaloby odpovedal na otázky novinára dotýkajúce sa otázok, ktoré sú na základe podanej správnej žaloby vedenej pod sp. zn. 2S/202/2018 medzi účastníkmi súdneho konania sporné a ktoré sú predmetom posúdenia správnym súdom. Je nepochybné, že účelom ustanovenia § 87 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu súdu k stranám sporu, k ich zástupcom, k osobám zúčastneným na konaní a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Pokiaľ ide o objektívne hodnotenie, či nezávisle na chovaní sudcu existujú určité overiteľné skutočnosti, ktoré spochybňujú jeho nestrannosť, pričom môže mať význam i samotné zdanie, je JUDr. Pavlikovský presvedčený, že v danom prípade sú dôvody pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/202/2018, a to vzhľadom na jeho pomer k veci. 16. Členka senátu JUDr. Jeannette Hajdinová k námietke zaujatosti vo veci sp. zn. 2S/202/2018 uviedla, že vo veci sa necíti byť zaujatá. Účastníkov konania ani ich zástupcov nepozná a nemá žiaden vzťah k veci. Namietanú lojálnosť členov senátu 2S voči predsedovi tohto senátu JUDr. Vlastimilovi Pavlikovskému považuje z hľadiska ustanovenia § 87 SSP za bezpredmetnú a uviedla, že senát sa každou právnou vecou zodpovedne zaoberá a nie je vylúčené v prejednávaných veciach súhlasné stanovisko všetkých členov senátu, ale ani nesúhlasné stanovisko niektorého z členov senátu prezentované zákonným spôsobom.
17. Člen senátu JUDr. Michal Dzurdzík, PhD. k námietke zaujatosti vo veci sp. zn. 2S/202/2018 uviedol, že voči žalobcom 1/ a 2/ sa necíti byť zaujatý a ani voči ich právnemu zástupcovi. Nie je mu známa žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod jeho zaujatosti. Uviedol, že ich nepozná. Nemá žiadny priamy ani nepriamy pomer k veci, neexistuje ani žiaden jeho osobný záujem na prejednávanej veci.
18. Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil námietku zaujatosti vznesenú žalobcami 1/, 2/ voči senátu 2S Krajského súdu v Bratislave vzhľadom na ich pomer k veci, túto prejednal v intenciách právnej úpravy ustanovenej v § 87 a nasl. SSP a dospel k záveru, že je zákonný dôvod len na vylúčenie sudcu JUDr. Vlastimila Pavlikovského z prejednania a rozhodovania veci. V prípade sudcov JUDr. Hajdinovej a JUDr. Dzurdzíka nemal pochybnosti o ich nezaujatosti a nestrannosti.
19. Podľa § 87 ods. 1 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.
20. Účelom právnej úpravy ustanovenej v citovanej právnej norme § 87 SSP je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu, k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
21. Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je právne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností.
22. Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 87 ods. 1 SSP stanoví ako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu.
23. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že „obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v ďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).
24. V danej súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
25. V zmysle § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z.z.“) v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Z toho vyplýva, že sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako nestranný javiť navonok. (§ 2 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z.z.). Zákon spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)].
26. Vychádzajúc z uvedeného senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré uviedli žalobcovia 1/, 2/ v podanej námietke zaujatosti v spojení s vyjadrením JUDr. Pavlikovského môžu byť dôvodom vylúčenia tohto sudcu z prejednávania a rozhodovania danej veci, a to z dôvodu vhodnosti, aby sa nestrannosť rozhodujúceho súdu javila nielen navonok, ale i de facto.
27. Správny súdny poriadok v § 87 ods. 1 spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti.
28. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 92 SSP rozhodol tak, že predseda senátu 2S Krajského súdu v Bratislave JUDr. Vlastimil Pavlikovský je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/202/2018. Na vylúčenie ďalších dvoch sudcov nevidel Najvyšší súd SR žiadne existujúce dôvody. Vzťahy medzi predsedom senátu a členmi jeho senátu nemožno chápať ako vzťahy nadriadenosti a podriadenosti. Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach, teda aj vo veciach, ktoré sa týkajú nielen štátu, s ktorým tento vzťah po dobu výkonu svojej sudcovskej funkcie udržiava, ale aj vo veciach, v ktorých boli jeho kolegovia vylúčení. K tomuto postoju čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie. Ani samotná okolnosť, že sudcovia sa navzájom (ako kolegovia) poznajú a pravidelne sa stretávajú na pracovisku, nemôže byť (bez ďalšieho) dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov navzájom sú vo všeobecnosti neutrálne, budované na princípoch profesionálnej spolupráce, riešenia obdobných pracovných úloh a problémov. Takéto kolegiálne vzťahy sudcov nemožno bez ďalšieho považovať za okolnosť vzbudzujúcu pochybnosti o ich nezaujatosti. Jedine v prípade, kedy vzájomný vzťah presiahne takto chápaný profesionálny rámec a nadobúda charakter bližšieho osobného vzťahu (rodinného, priateľského a pod.), možno o tejto okolnosti uvažovať ako o dôvode pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Je však nutné, aby táto okolnosť bola nielen konštatovaná, ale aj skutkovo vymedzená, preto aj napríklad tvrdenie o priateľskom pomere by malo byť konkretizované. Až v takomto prípade môže vykazovať právne významné znaky z hľadiska § 87 ods. 1 SSP; o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.
29. Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie v predmetnej veci založil na vzájomnej korelácii a vyvažovaní oboch relevantných hľadísk teórie zdania (subjektívneho aj objektívneho hľadiska).
30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.