Najvyšší súd

3Ndz/1/2015

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra

Trenčín, Bernolákova 2, Trenčín, proti žalovanému: Mesto Trenčianske Teplice,  

M. R. Štefánika 4, Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného – uznesenia Mestského zastupiteľstva v Trenčianskych Tepliciach č. 44/IX/2013 zo dňa 25.09.2013, o námietke zaujatosti proti predsedníčke senátu Krajského súdu v Trenčíne  

JUDr. Eve Vaškovej, takto

r o z h o d o l :

Sudkyňa Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Eva Vašková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod  

sp. zn. 13S/296/2014.

O d ô v o d n e n i e

V hore označenej veci podaním zo dňa 14.01.2015 žalovaný žiadal o vylúčenie predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej z prejednávania a rozhodovania veci, ktoré odôvodnil tým, že dňa 07.01.2015 sa dozvedel o pridelení predmetnej veci senátu 13S v zložení JUDr. Eva Vašková, JUDr. Ing. Miroslav Manďák a JUDr. Eva Vékonyová. Uviedol, že 23.06.2014 Mesto Trenčianske Teplice začalo proti Ing. P. V., manželovi sudkyne JUDr. Evy Vaškovej konanie o priestupku podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. V dôsledku skutočnosti, že medzi obvineným z priestupku a predsedníčkou senátu krajského súdu existuje blízky rodinný vzťah, má žalovaný vážne pochybnosti o schopnosti vyššie uvedenej sudkyne v predmetnej veci konať nestranne a nezaujato, pričom o tejto skutočnosti sa dozvedel 23.06.2014.

Ďalej namietal aj tú skutočnosť, že JUDr. Eva Vašková je v príbuzenskom vzťahu k štatutárnemu zástupcovi žalovaného, lebo JUDr. Eva Vašková je neterou A. Š., krstnej matky Ing. Š. Š., ktorý je otcom štatutárneho zástupcu Mesta Trenčianske Teplice PhDr. Štefana Škultétyho. Medzi predsedníčkou senátu a štatutárnym zástupcom Mesta Trenčianske Teplice teda existuje podľa názoru žalovaného blízky rodinný vzťah, a preto existujú vážne pochybnosti o schopnosti JUDr. Evy Vaškovej v spornej veci konať nestranne a nezaujato.

Napokon namietal aj tú skutočnosť, že JUDr. Eva Vašková má v Meste Trenčianske Teplice prechodný pobyt, kde trvale býva a platí aj miestne dane a poplatky.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby bola predsedníčka senátu JUDr. Eva Vašková vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Predsedníčka senátu JUDr. Eva Vašková k námietke zaujatosti vo veci sp. zn. 13S/296/2014 uviedla, že na ústnom pojednávaní 15. júna 2014 v priestupkovom konaní proti jej manželovi Ing. P. V. boli stavebnému orgánu 1. stupňa predložené dôkazy o tom, že stavby na nehnuteľnosti parc. č. 2642 kat. ú. T. boli realizované v rokoch 1991 až 2001 v súlade so zákonom. Toto priestupkové konanie nie je doposiaľ skončené a v priestupkovej veci koná Mesto Trenčianske Teplice ako správny orgán s preneseným výkonom štátnej správy a nie ako orgán samosprávy.

Poprela existenciu príbuzenského vzťahu medzi ňou a rodinou PhDr. Štefana Škultétyho a uviedla, že rodinné vzťahy medzi nimi nikdy neexistovali. Uviedla, že A. Š., jej krstná matka, zomrela dňa X.X. a neudržiava žiadne príbuzenské ani priateľské vzťahy s Ing. Š. Š.

Okrem toho uviedla, že k žalovanému ani k žalobcovi sa necíti byť zaujatá a k veci samej nemá žiaden vzťah.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu vznesenej námietky zaujatosti proti predsedníčke senátu JUDr. Eve Vaškovej prejednal túto bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) podľa § 16 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dané zákonné dôvody na jej vylúčenie z prejednania a rozhodnutia veci.

Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13. apríla 2005, obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť.

Nestrannosť je potrebné skúmať jednak zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. treba zistiť osobné presvedčenie zákonného sudcu a jednak z objektívneho hľadiska nestrannosti posúdením, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku.

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre nezaujatosť. Obsahom tohto práva je aj povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť o ňom.

Treba však zároveň zdôrazniť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Vzhľadom na to možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania zákonne pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi celkom zjavne bránia rozhodovať v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.

Pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity účastníka konania, z dôvodu ktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci, ako aj je nepostačujúci subjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie mu pridelenej veci, ako aj naopak. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti.

Nestranný je sudca, u ktorého nie sú pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom a súčasne sa nepodieľal na rozhodovaní vo veci v niektorom inštančnom stupni. Rozhodovaním sa rozumie účasť na hlasovaní alebo inom spôsobe účasti na prijímaní rozhodnutia vo veci samej (samosudca), ako aj na rozhodnutiach, ktoré pripravujú skutkový a právny základ na rozhodnutie vo veci samej. Základom na záver o nevyhnutnosti vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p. konštruuje ako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pocity účastníka o tom, že možno mať pochybnosti o nezaujatosti sudcu, ale musí byť zistený dôvod, z ktorého vyplýva, že možno pochybovať o sudcovej nezaujatosti.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že „obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v ďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).

Ako je už spomenuté vyššie, sudcov pomer k účastníkom alebo ich zástupcom môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s predmetom daného konania. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 76/1999 z 20. júla 1999).

Dôvodom pre vylúčenie zákonnej sudkyne, predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej z konania a rozhodovania vo veci mala byť skutočnosť, že sudkyňa je manželkou Ing. P. V., proti ktorému žalovaný začal a doposiaľ neukončil priestupkové konanie. Táto samotná skutočnosť však podľa názoru najvyššieho súdu nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudkyne, nakoľko neexistuje súvislosť medzi priestupkovým konaním, ktoré navyše nie je ukončené a ktoré vedie žalovaný ako stavebný úrad a predmetným konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného – Uznesenia Mestského zastupiteľstva v Trenčianskych Tepliciach č. 44/IX/2013 z 25.09.2013, v ktorom žalovaný rozhodoval ako orgán miestnej samosprávy.

Taktiež pokiaľ ide o príbuzenský vzťah, žalovaný nijako nepreukázal, že JUDr. Vašková udržiava so štatutárnym zástupcom žalovaného, ktorý je synom krstného syna jej krstnej mamy blízke rodinné vzťahy. Samotné konštatovanie, že takýto vzdialený, ak vôbec, príbuzenský vzťah, bez preukázania bližších rodinných, resp. priateľských vzťahov, zakladá dôvod na pochybnosti o zaujatosti sudcu a nemôže mať za následok vznik takých pochybností, ktoré by odôvodňovali vylúčenie zákonného sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p.

Na tomto mieste najvyšší súd poukazuje navyše aj na tú skutočnosť, že žalovaný rovnaké námietky zaujatosti podáva voči JUDr. Vaškovej opakovane (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Ndz/3/2014 z 05.11.2014, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Ndz/1/2015 zo dňa 28.01.2015), a preto aj z tohto dôvodu sa mu javia ako účelové.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto námietke žalovaného nevyhovel (§ 14 ods. 1 O.s.p.) a nevylúčil predsedníčku senátu Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Evu Vaškovú z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 13S/296/2014.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 11. februára 2015  

  JUDr. Ivan R U M A N A, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková