N a j v y š š í   s ú d

3Ndt/9/2017

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela

na neverejnom zasadnutí konanom 13. apríla 2017 v Bratislave v trestnej veci obvineného

JUDr. D.   D.   a spol., pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného

zákona a iné, o námietke zaujatosti oznámenej sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky JUDr. Pavlom Farkašom a JUDr. Martinom Piovartsym, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky JUDr. Martin Piovartsy a JUDr. Pavol Farkaš sú v y l ú č e n í z vykonávania

úkonov trestného konania v trestnej veci proti obvinenému JUDr. D. D.

a spol., vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Tost/12/2017.

O d ô v o d n e n i e

V trestnej veci obvineného JUDr. D. D. a spol., pre pokračujúci prečin nepriamej

korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona a prečin nepriamej korupcie

podľa § 336 ods. 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,

vedenej na Špecializovanom trestnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. BB-4T/2/2017,

prebieha na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Tost/12/2017, konanie

o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu Banská Bystrica

zo 20. marca 2017, sp. zn. BB-4T/2/2017, ktorá bola pridelená senátu 4T, dňa 11. apríla 2017. Písomným podaním z 12. apríla 2017 sudca senátu najvyššieho súdu 4T, JUDr. Pavol

Farkaš oznámil v zmysle § 31 Trestného poriadku svoju zaujatosť a uviedol, že v trestnej veci

vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Tost/12/2017,

v ktorej je obvinený JUDr. D. D., obvineného dlhoročne osobne pozná ako bývalého

spolužiaka z Právnickej fakulty UK v Bratislave, kde počas celého štúdia navštevovali

rovnaký študijný krúžok a vznikol medzi nimi kamarátsky vzťah. Následne sa pravidelne

stretávali v rámci profesijného pôsobenia od roku 1983 na súdoch, ako aj v rámci

spoločenských nepracovných stretnutí súvisiacich so spoločným štúdiom na vysokej škole.

S poukazom na uvedené sa JUDr. Pavol Farkaš cíti byť zaujatý, resp. jeho účasť

pri rozhodovaní by mohla byť vnímaná ako účasť zaujatej osoby, vzhľadom na vzťah

k obvinenému JUDr. D. D..

Písomným podaním z 12. apríla 2017 sudca senátu 4T, JUDr. Martin Piovartsy

oznámil v zmysle § 31 Trestného poriadku svoju zaujatosť a uviedol, že v trestnej veci

vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Tost/12/2017,

v ktorej je obvinený JUDr. D. D., obvineného osobne pozná od detstva a je medzi nimi

priateľský vzťah. Z týchto dôvodov sa JUDr. Martin Piovartsy cíti byť zaujatý

a jeho účasť pri prejednaní a rozhodovaní veci by nepochybne mohla byť vnímaná ako účasť

zaujatej osoby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal dôvodnosť oznámenej zaujatosti sudcov

senátu 4T, JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Martina Piovartsyho a zistil, že sú dané dôvody na ich vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti obvinenému

JUDr. D. D. a spol., vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

4Tost/12/2017.

Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania

je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt,

probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora

a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer

k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi,

zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému

v tomto konaní.

Podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi

svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte.

O vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát

tohto súdu, o vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhodne predseda senátu nadriadeného

súdu. Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 3,

nahradí ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce; prísediaceho nahradí iný

prísediaci podľa pokynu predsedu senátu. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi

svoju zaujatosť probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník

alebo asistent prokurátora alebo ak je taká pomocná osoba vylúčená z dôvodov uvedených

v § 31 ods. 2 alebo 3, alebo ak z dôvodov uvedených v § 31 vznesie námietku zaujatosti

takej osoby strana, o vylúčení rozhodne predseda senátu alebo v prípravnom konaní

prokurátor, v ktorého veci je taká osoba činná. Ak z dôvodov uvedených § 31 ods. 1 oznámi

svoju zaujatosť prokurátor, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor.

Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť policajt, o vylúčení rozhodne

bezprostredne nadriadený tohto policajta; proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“.

Článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky priznané právo domáhať

sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde v sebe zahŕňa aj právo na nestranného

sudcu. Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov alebo predpojatosti (absenciu

objektivizmu). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk a to zo subjektívneho

hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu

prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. je potrebné zistiť,

či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.

V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu prezumuje

až do predloženia dôkazu o opaku (Piersack v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva z 1. októbra 1982). Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších

objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne

nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán. Objektívne hľadisko

je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ale sa musí aj javiť,

že je vykonaná (Delcourt v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

zo 17. januára 1970). V prípade, ak sa vecnými a relevantnými argumentmi zistí danosť

predsudkov alebo predpojatosti u konajúceho sudcu, potom je nevyhnutné vysloviť,

že sú dané predpoklady na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu

či dôvodov na jeho vylúčenie.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených v § 31 Trestného poriadku

predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nesmie byť nikto odňatý svojmu

zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť sudcu aj súdu ustanoví zákon. Sudcu preto možno

vylúčiť z prejednávania a rozhodovania v pridelenej veci iba celkom výnimočne,

a to iba zo závažných zákonných dôvodov uvedených v § 31 Trestného poriadku,

ktoré sudcovi bránia rozhodovať v súlade so zákonom objektívne a nezaujato.

Konkrétne dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného

konania, sú uvedené v ustanoveniach § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku.

Z oznámenej zaujatosti a z predloženého spisu nevyplývajú dôvody na vylúčenie sudcov senátu 4T, JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Martina Piovartsyho v zmysle § 31 ods. 2,

ods. 3 Trestného poriadku, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky upriamil pozornosť

na skúmanie dôvodov na jeho vylúčenie podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu

pochybností o nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon

priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre jeho pomer

k inému orgánu činnému v trestnom konaní.

Pomerom sudcu k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Trestného poriadku sa rozumie

jeho vzťah k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať pochybnosti o nezaujatosti

sudcu. Takýto vzťah môže spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom pomere osoby sudcu

k niektorej z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ďalej môže ísť o priateľstvo,

či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah.

Za danej situácie je nevyhnutné konštatovať, že reálne existujú okolnosti objektívnej

povahy, pokiaľ ide o osobné vzťahy sudcov k obvinenému JUDr. D. D.,

najmä osobné stretnutia a dlhoročné priateľstvá, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudcovia JUDr. Pavol Farkaš a JUDr. Martin Piovartsy sú nezaujatí.

Aj pri zohľadnení teórie zdania je dôvodný záver vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Martina Piovartsyho v prípade, keď je celkom zjavné,

že ich vzťah k osobe, ktorej sa úkon priamo týka, dosahuje taký charakter a intenzitu,

že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebudú môcť rozhodovať bez akejkoľvek

pochybnosti „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.

Vzhľadom na uvedené boli preto splnené podmienky vylúčenia JUDr. Pavla Farkaša

a JUDr. Martina Piovartsyho z vykonávania úkonov trestného konania podľa § 31 ods. 1

Trestného poriadku, na základe čoho rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,

ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 13. apríla 2017

JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová