N a j v y š š í s ú d
3Ndt/9/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela
na neverejnom zasadnutí konanom 13. apríla 2017 v Bratislave v trestnej veci obvineného
JUDr. D. D. a spol., pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného
zákona a iné, o námietke zaujatosti oznámenej sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky JUDr. Pavlom Farkašom a JUDr. Martinom Piovartsym, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky JUDr. Martin Piovartsy a JUDr. Pavol Farkaš sú v y l ú č e n í z vykonávania
úkonov trestného konania v trestnej veci proti obvinenému JUDr. D. D.
a spol., vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Tost/12/2017.
O d ô v o d n e n i e
V trestnej veci obvineného JUDr. D. D. a spol., pre pokračujúci prečin nepriamej
korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona a prečin nepriamej korupcie
podľa § 336 ods. 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
vedenej na Špecializovanom trestnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. BB-4T/2/2017,
prebieha na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Tost/12/2017, konanie
o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu Banská Bystrica
zo 20. marca 2017, sp. zn. BB-4T/2/2017, ktorá bola pridelená senátu 4T, dňa 11. apríla 2017. Písomným podaním z 12. apríla 2017 sudca senátu najvyššieho súdu 4T, JUDr. Pavol
Farkaš oznámil v zmysle § 31 Trestného poriadku svoju zaujatosť a uviedol, že v trestnej veci
vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Tost/12/2017,
v ktorej je obvinený JUDr. D. D., obvineného dlhoročne osobne pozná ako bývalého
spolužiaka z Právnickej fakulty UK v Bratislave, kde počas celého štúdia navštevovali
rovnaký študijný krúžok a vznikol medzi nimi kamarátsky vzťah. Následne sa pravidelne
stretávali v rámci profesijného pôsobenia od roku 1983 na súdoch, ako aj v rámci
spoločenských nepracovných stretnutí súvisiacich so spoločným štúdiom na vysokej škole.
S poukazom na uvedené sa JUDr. Pavol Farkaš cíti byť zaujatý, resp. jeho účasť
pri rozhodovaní by mohla byť vnímaná ako účasť zaujatej osoby, vzhľadom na vzťah
k obvinenému JUDr. D. D..
Písomným podaním z 12. apríla 2017 sudca senátu 4T, JUDr. Martin Piovartsy
oznámil v zmysle § 31 Trestného poriadku svoju zaujatosť a uviedol, že v trestnej veci
vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Tost/12/2017,
v ktorej je obvinený JUDr. D. D., obvineného osobne pozná od detstva a je medzi nimi
priateľský vzťah. Z týchto dôvodov sa JUDr. Martin Piovartsy cíti byť zaujatý
a jeho účasť pri prejednaní a rozhodovaní veci by nepochybne mohla byť vnímaná ako účasť
zaujatej osoby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal dôvodnosť oznámenej zaujatosti sudcov
senátu 4T, JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Martina Piovartsyho a zistil, že sú dané dôvody na ich vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti obvinenému
JUDr. D. D. a spol., vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
4Tost/12/2017.
Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania
je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt,
probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora
a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer
k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi,
zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému
v tomto konaní.
Podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi
svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte.
O vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát
tohto súdu, o vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhodne predseda senátu nadriadeného
súdu. Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 3,
nahradí ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce; prísediaceho nahradí iný
prísediaci podľa pokynu predsedu senátu. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi
svoju zaujatosť probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník
alebo asistent prokurátora alebo ak je taká pomocná osoba vylúčená z dôvodov uvedených
v § 31 ods. 2 alebo 3, alebo ak z dôvodov uvedených v § 31 vznesie námietku zaujatosti
takej osoby strana, o vylúčení rozhodne predseda senátu alebo v prípravnom konaní
prokurátor, v ktorého veci je taká osoba činná. Ak z dôvodov uvedených § 31 ods. 1 oznámi
svoju zaujatosť prokurátor, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor.
Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť policajt, o vylúčení rozhodne
bezprostredne nadriadený tohto policajta; proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“.
Článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky priznané právo domáhať
sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde v sebe zahŕňa aj právo na nestranného
sudcu. Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov alebo predpojatosti (absenciu
objektivizmu). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk a to zo subjektívneho
hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu
prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. je potrebné zistiť,
či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.
V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu prezumuje
až do predloženia dôkazu o opaku (Piersack v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu
pre ľudské práva z 1. októbra 1982). Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších
objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne
nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán. Objektívne hľadisko
je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ale sa musí aj javiť,
že je vykonaná (Delcourt v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
zo 17. januára 1970). V prípade, ak sa vecnými a relevantnými argumentmi zistí danosť
predsudkov alebo predpojatosti u konajúceho sudcu, potom je nevyhnutné vysloviť,
že sú dané predpoklady na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu
či dôvodov na jeho vylúčenie.
Rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených v § 31 Trestného poriadku
predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nesmie byť nikto odňatý svojmu
zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť sudcu aj súdu ustanoví zákon. Sudcu preto možno
vylúčiť z prejednávania a rozhodovania v pridelenej veci iba celkom výnimočne,
a to iba zo závažných zákonných dôvodov uvedených v § 31 Trestného poriadku,
ktoré sudcovi bránia rozhodovať v súlade so zákonom objektívne a nezaujato.
Konkrétne dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného
konania, sú uvedené v ustanoveniach § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku.
Z oznámenej zaujatosti a z predloženého spisu nevyplývajú dôvody na vylúčenie sudcov senátu 4T, JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Martina Piovartsyho v zmysle § 31 ods. 2,
ods. 3 Trestného poriadku, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky upriamil pozornosť
na skúmanie dôvodov na jeho vylúčenie podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu
pochybností o nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon
priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre jeho pomer
k inému orgánu činnému v trestnom konaní.
Pomerom sudcu k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Trestného poriadku sa rozumie
jeho vzťah k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať pochybnosti o nezaujatosti
sudcu. Takýto vzťah môže spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom pomere osoby sudcu
k niektorej z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ďalej môže ísť o priateľstvo,
či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah.
Za danej situácie je nevyhnutné konštatovať, že reálne existujú okolnosti objektívnej
povahy, pokiaľ ide o osobné vzťahy sudcov k obvinenému JUDr. D. D.,
najmä osobné stretnutia a dlhoročné priateľstvá, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudcovia JUDr. Pavol Farkaš a JUDr. Martin Piovartsy sú nezaujatí.
Aj pri zohľadnení teórie zdania je dôvodný záver vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Martina Piovartsyho v prípade, keď je celkom zjavné,
že ich vzťah k osobe, ktorej sa úkon priamo týka, dosahuje taký charakter a intenzitu,
že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebudú môcť rozhodovať bez akejkoľvek
pochybnosti „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.
Vzhľadom na uvedené boli preto splnené podmienky vylúčenia JUDr. Pavla Farkaša
a JUDr. Martina Piovartsyho z vykonávania úkonov trestného konania podľa § 31 ods. 1
Trestného poriadku, na základe čoho rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,
ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 13. apríla 2017
JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová