3 Ndt 8/2016

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Aleny Šiškovej

na neverejnom zasadnutí konanom 23. marca 2016 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného

L. H., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, o návrhu

obžalovaného na odňatie a prikázanie veci, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec odsúdeného L. H. vedená

na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Nto/3/2016, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach vykonáva pod sp. zn. 4Nto/3/2016, v trestnej veci

odsúdeného L. H., trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1

Trestného zákona, obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona

v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1

Trestného zákona, konanie o sťažnosti (obnova konania) odsúdeného proti uzneseniu

Okresného súdu Košice I z 1. novembra 2015, sp. zn. 7Nt/15/2015.

V sťažnosti (č.l. 35 – 37, 42) odsúdený L. H. okrem iného žiadal, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky odňal vec Krajskému súdu v Košiciach a prikázal z dôležitých dôvodov

na rozhodnutie buď Krajskému súdu v Prešove alebo v Banskej Bystrici.

Svoju žiadosť odôvodnil tým, že má pochybnosti o objektívnom rozhodnutí Krajského

súdu v Košiciach vo veci jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, ktorým súd

návrh na povolenie obnovy konania zamietol. Okresný súd sa podľa názoru odsúdeného

nevysporiadal s čestným vyhlásením J. J., ktorý mal potvrdiť odsúdenému,

že v kritickom čase L. H. nemal u seba nijaký nôž a ani žiadny ostrý predmet, aby mohol skutky kladené mu za vinu spáchať. Ďalej uviedol, že v trestnom spise chýbajú dokumenty,

ktoré svedčia v jeho prospech. Odsúdený je presvedčený, že na súde druhého stupňa,

keď bude rozhodovať ten istý sudca alebo prokurátor, znovu nebudú mať záujem preštudovať

spisový materiál, pretože sú voči nemu zaujatí.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odsúdený L. H. žiadal, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky odňal predmetnú vec Krajskému súdu v Košiciach a prikázal

ju na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove alebo v Banskej Bystrici v súlade s čl. 6 ods. 1

Dohovoru.

Dňa 16.februára 2016 bol predložený príslušný spisový materiál, aj spolu s písomnými

vyjadreniami sudcov trestného úseku dotknutého krajského súdu k ich (potenciálnej)

zaujatosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky 22. februára 2016 vrátil spis predkladateľovi

s upozornením, aby zabezpečil vyjadrenia všetkých sudcov Krajského súdu v Košiciach,

či sa cítia byť vo veci zaujatí. Po doplnení vyjadrení bol 11. marca 2016 spis opätovne

predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským súdom Slovenskej

republiky preskúmal podaný návrh v zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku (tzv. generálna

námietka zaujatosti - vznesená proti všetkým sudcom toho ktorého súdu, sa vlastne považuje

za návrh na delegáciu) ako aj predložený spisový materiál a dospel k takému záveru,

že v danom prípade nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému

súdu v Košiciach a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec

príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí

a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod,

čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne

uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom

toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi

sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak

zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.

Jedným z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku   môže byť tiež

zaujatosť všetkých sudcov príslušného súdu.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva

to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého:

„Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon“.

S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie

§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie

nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,

keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.

Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania

je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt,

probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora

a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer

k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť najmä

skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,

ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby. Naproti

tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným

v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo

nepriateľskom.

Pokiaľ ide o posudzovaný návrh, tak tu odsúdený L. H. neuviedol podľa názoru

najvyššieho súdu žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by - aj s prihliadnutím

na vyššie citované zákonné ustanovenia - boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného,

neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania danej veci.

Podľa námietky zaujatosti podanej odsúdeným, sudcovia Krajského súdu v Košiciach

sú zaujatí preto, že sa ako sudcovia odvolacieho súdu opakovane (štyrikrát) v konaniach o povolení obnovy konania stotožňujú s rozhodnutiami a názormi Okresného súdu Košice I.

Významné sú v tomto ohľade i priložené písomné vyjadrenia jednotlivých sudcov Krajského

súdu v Košiciach, z ktorých obsahu vyplýva, že títo sa necítia byť v predmetnej veci zaujatí,

odsúdeného nepoznajú a nemajú k nemu a ani k veci žiaden vzťah.  

S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre odňatie

veci Krajskému súdu v Košiciach, pretože v danom prípade nie sú splnené podmienky na tzv.

delegovanie veci inému krajskému súdu v zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko

nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením, v dôsledku

ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prerokovanie uvedenej trestnej veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 23. marca 2016

  JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Vypracovala: JUDr. Alena Šišková

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová