3 Ndt 8/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Aleny Šiškovej, v trestnej veci obvinenej Mgr. M. A. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Trestného zákona a iné na neverejnom zasadnutí 24. júna 2015 v Bratislave o návrhu

obvinenej Mgr. M. A. na odňatie a prikázanie veci takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec obvinenej Mgr. M. A. vedená

na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 1T 163/2014, a na Krajskom súde v Trnave

pod sp. zn. 3Nto 3/2015, sa Okresnému súdu Dunajská Streda a Krajskému súdu v Trnave

odníma a prikazuje sa Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi.

O d ô v o d n e n i e

Na Okresnom súde Dunajská Streda prokurátor podal obžalobu na Mgr. M. A.

pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona

a prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona.

Okresný súd Dunajská Streda rozhodol trestným rozkazom z 29. júla 2014, sp. zn.

1T 163/2014.

Obvinená Mgr. A. zásielky na adrese uvedenej v trestnom rozkaze a obžalobe

nepreberala, preto predseda senátu okresného súdu vydal 9. septembra 2014 podľa § 73 ods. 1

Trestného poriadku na obvinenú príkaz na zatknutie.

Na základe príkazu na zatknutie bola obvinená predvedená 29. septembra 2014

pred sudcu okresného súdu. Obvinenej Mgr. A. bola krátkou cestou doručená obžaloba

a trestný rozkaz. Zároveň bola obvinená prepustená zo zadržania na slobodu.

Proti trestnému rozkazu obvinená podala odpor (doručený okresnému súdu 9. októbra

2014, na č.l. 105, 106). Okrem iného v odpore upozornila, že adresa jej trvalého bydliska

je H..

Obvinená Mgr. M. A. listom, doručeným okresnému súdu 27. októbra 2014, podala

návrh na odňatie a prikázanie veci inému súdu mimo pôsobenia trnavského kraja.

V podaní uviedla, že o vydaní trestného rozkazu sa dozvedela ponižujúcim spôsobom,

kedy ju na základe zatýkacieho rozkazu zadržali príslušníci polície v mieste trvalého bydliska

V.. Dôvodili to tým, že na adrese M. nepreberala zásielky. Vo vyšetrovacom spise

ako aj na prokuratúre bola uvedená správna adresa trvalého pobytu. Konajúci sudca jej

neumožnil skontrolovať, akú reláciu napísal poštový doručovateľ na nedoručenú zásielku.

Z uvedeného je zrejmé, že k pochybeniu došlo zo strany prokuratúry a súdu, ktorí nesprávne

uviedli na obžalobe a trestnom rozkaze adresu trvalého pobytu. Obvinená ďalej namietala

postup sudcu pri doručovaní trestného rozkazu a obžaloby pri jej predvedení. Sudca žiadal,

aby sa obvinená ihneď k uvedeným dokumentom vyjadrila. Keď obvinená uviedla, že si ich

chce zobrať domov na preštudovanie, sudca sa mal v prítomnosti viacerých osôb vyjadriť:

...je to aj tak zbytočné, trest Vám nezmiernim, ba dokonca ešte ho možno aj pritvrdím“.

Po tejto skúsenosti je obvinená presvedčená, že postup Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede a Okresného súdu v Dunajskej Strede svedčí o zaujatosti týchto orgánov voči jej osobe.

Z uvedených dôvodov požiadala o odňatie veci Okresnému súdu Dunajská Streda

a Krajskému súdu v Trnave.

Na hlavnom pojednávaní 12. novembra 2014 obvinená námietku zaujatosti doplnila

tak, že namietala zaujatosť celého súdu a konajúceho sudcu. Sudca Okresného súdu Dunajská

Streda JUDr. Ladislav Piros uznesením vyslovil svoju nezaujatosť (č.l. 119- 121).

Na č. 123 – 135 sa nachádzajú vyjadrenia sudcov okresného súdu, z ktorých vyplýva,

že okrem jednej sudkyne sa sudcovia necítia byť voči obvinenej zaujatí.

Námietka zaujatosti bola 9. februára 2015 predložená na rozhodnutie Krajskému súdu

v Trnave.  

Krajský súd v Trnave uznesením zo 17. februára 2015, sp. zn. 3Nto 3/2015, rozhodol

tak, že

I. Sudkyňa Okresného súdu Dunajská Streda JUDr. Alica Vörösová je vylúčená

z prejednávania trestnej veci vedenej pod sp. zn. 1T 163/2014, proti obvinenej

Mgr. M. A., nar. X..

II. Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku sa vyššie uvedená trestná vec Okresnému

súdu Dunajská Streda neodníma.

Obvinená Mgr. A. na Okresný súd Dunajská Streda predložila 28. apríla 2015

námietku voči uzneseniu, sp. zn. 3Nto 3/2015, so žiadosťou o odročenie hlavného

pojednávania. Podľa názoru obžalovanej súdy postupovali nezákonne, keď nepredložili vec

na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Okresný súd Dunajská Streda prípisom z 5. mája 2015 (č.l. 147) predložil spis

Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 1T 163/2014, a námietku obvinenej z 21. apríla

2015 na č.l. 143 proti Uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Nto 3/2015,

zo 17. februára 2015 na Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozhodnutie.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najbližšie spoločne nadriadený súd preskúmal

spis vzťahujúci sa na prerokúvanú trestnú vec a zistil, že sú splnené zákonné podmienky

na odňatie trestnej veci obvinenej Okresnému súdu Dunajská Streda a Krajskému súdu

v Trnave.

Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému

súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní veci

rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv.

„delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.

Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia

na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu

vyplývajúceho z článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva

obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,

kto bude zákonným sudcom.

Vzhľadom na výnimočnosť takého postupu, treba nimi rozumieť dôvody, ktoré

v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania

prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná, a to najmä spravodlivé prejednanie veci

v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom

na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.

Za dôležité dôvody v zmysle citovaného zákonnému ustanovenia treba podľa ustálenej

súdnej praxe považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu

opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon

vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce tento postup vo vzájomnej súvislosti.

A pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania

je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník,

vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno

mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer

k inému orgánu činnému v trestnom konaní.

Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). Možno

rozlišovať subjektívny prístup, ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno,

a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky,

aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti v tomto smere. Aplikujúc tento prístup potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu (konkrétnu) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu

(abstraktnú).

Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, pričom

spravidla sa posudzuje podľa správania sa sudcu.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu,

ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne,

ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam

so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával.  

Práve tu sa uplatňuje teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne

nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán a predovšetkým obvineného.

Tiež sa v tomto smere odkazuje na to, že spravodlivosť nemôže byť iba vykonávaná, ale musí

sa tiež javiť, že je vykonávaná („justice must not only be done, it must also be seen to be

done“).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci

len výnimočne a zo závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade

so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy,

keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú

schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky práve v danej veci je možné

konštatovať zo strany konajúcich súdov nedostatok nestrannosti a objektívnosti.

Z obsahu súdneho a vyšetrovacieho spisu jednoznačne vyplýva, že obvinená

Mgr. M. A. uznesenie o začatí trestného stíhania prevzala 19. mája 2014 (viď doručenka

na č.l. 2) na adrese V.. V sťažnosti proti tomuto uzneseniu (č.l. 4, 5) obvinená uviedla správnu

adresu. Správna adresa je uvedená aj na prípisoch vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Dunajskej Strede (č.l. 11 až 13). Zápisnica o výsluchu obvinenej

z 25. júna 2014 (č.l. 14 až 17) obsahuje tiež správnu adresu. Z potvrdenia Okresného úradu Dunajská Streda – odbor živnostenského podnikania na č.l. 88 vyplýva, že o osobe

Mgr. M. A., trvale bytom H. nie je vykonaný zápis.  

V obžalobe ako aj v trestnom rozkaze je však uvedená nesprávna adresa obvinenej –

M.. Doručovanie zásielok zo strany súdu nakoniec viedlo k tomu, že na obvinenú bol vydaný

príkaz na zatknutie, v ktorom bola uvedená už správna adresa. Okolnosti zadržania obvinenej

a jej výsluch sudcom okresného súdu v žiadnom prípade nenasvedčujú tomu, že uvedené

úkony boli vykonávané nestranne a objektívne.

Nesprávny a nezákonný bol postup Okresného súdu Dunajská Streda, keď predložil

vec na rozhodnutie o odňatí veci Krajskému súdu v Trnave napriek tomu, že v písomnom

podaní obvinená Mgr. A. žiadala vec odňať z pôsobnosti Krajského súdu v Trnave,

čo potvrdila aj ústnym vyhlásením na hlavnom pojednávaní 12. novembra 2014 (č.l. 109),

že trvá na zaujatosti celého súdu.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že v tomto prípade rozhodoval o odňatí veci nepríslušný súd

– Krajský súd v Trnave, hoci mal rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 23 ods. 1

Trestného poriadku). Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Nto 3/2015, je preto

potrebné v bode II. považovať za nezákonné (nulitné), z ktorého nemožno vyvodiť žiadne

právne dôsledky.

Napriek uvedenému, sudca okresného súdu nariadil hlavné pojednávanie na 29. apríla

2015, na ktoré sa obvinená písomne ospravedlnila a zopakovala žiadosť na odňatie veci

súdom v pôsobnosti Krajského súdu v Trnave.

Napokon sudca Okresného súdu Dunajská Streda predložil vec Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (7. mája 2015), hoci správne to mal urobiť už v októbri 2014. V tejto

súvislosti najvyšší súd poukazuje na neúplnú predkladaciu správu, v ktorej absentuje pôvodná

žiadosť obvinenej z 27. októbra 2014 z č.l. 108-109.

Táto séria nezákonných rozhodnutí – postupov Okresného súdu Dunajská Streda,

Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a Krajského súdu v Trnave skôr nasvedčuje

o zaujatosti týchto orgánov voči obvinenej Mgr. M. A., resp. vzbudzuje pochybnosti o ich

nezaujatosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné odňať vec Okresnému súdu

Dunajská Streda a Krajskému súdu v Trnave.

Takýmto spôsobom bude v tejto trestnej veci lepšie zabezpečené uplatnenie

základných zásad trestného konania prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná,

a to najmä na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového

stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 24. júna 2015

  JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Vypracovala: JUDr. Alena Šišková

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová