N a j v y š š í   s ú d

3Ndt/5/2017

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom

zasadnutí konanom 15. marca 2017 v Bratislave, vo veci obvineného B. S. vedenej

na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Tdo/18/2016, o oznámenej zaujatosti

členom senátu JUDr. Štefanom Harabinom, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku člen senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky JUDr. Štefan Harabin sa   v y l u č u j e z vykonávania úkonov trestného konania

vo veci obvineného B. S., vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky

pod sp. zn. 4Tdo/18/2016.

O d ô v o d n e n i e

Vo veci obvineného B. S. (odsúdeného za spáchanie obzvlášť závažného zločinu

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov podľa § 172

ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. c/ trestného zákona) vykonáva Najvyšší súd

Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Tdo/18/2016, konanie o dovolaní podanom menovaným

proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6To/8/2014, z 2. apríla 2014,

a to v trojčlennom senáte 4Tdo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého členom

je aj JUDr. Štefan Harabin.

Dňa 28. februára 2017 člen senátu 4Tdo - JUDr. Štefan Harabin oznámil

svoju zaujatosť a uviedol: „Podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku ako člen senátu 4Tdo

oznamujem zaujatosť v intenciách § 31 ods. 1 v trestnej veci obvineného B. S. vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Tdo/18/2016. Manželku B. S. poznám

ešte z mladosti, s ktorou sme spoločne chodili na diskotéky. Z toho istého titulu som vyslovil

námietku zaujatosti ešte v senáte pod predsedníctvom JUDr. Sklára v odvolacej veci B. S..

V zmysle starého Trestného poriadku predseda senátu námietku uznal a do senátu nastúpil

na moje miesto JUDr. Vranka.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal dôvodnosť oznámenej zaujatosti člena

senátu JUDr. Štefana Harabina a zistil, že sú dané dôvody na jeho vylúčenie z vykonávania

úkonov trestného konania v označenej veci.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“. Článkom 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky priznané právo domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde v sebe zahŕňa aj právo na nestranného sudcu.

Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov,

či názorov, ktoré nie sú založené na spoľahlivom poznaní, ale na púhom predpoklade) alebo predpojatosti (subjektivizmu, neobjektivizmu, straníckosti). Nestrannosť je potrebné

skúmať z dvoch hľadísk a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená,

že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho

hľadiska nestrannosti, t. j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie

akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti

sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku (Piersack p. Belgicko -

rozsudok ESĽP z 1. októbra 1982, Le Compte a ďalší p. Belgicku – rozsudok

z 23. júna 1981). Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych

skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán i verejnosti. Objektívne hľadisko

je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti

o zaujatosti sudcu. Pri objektívnej nestrannosti stačí, ak sú tu okolnosti, ktoré môžu vyvolať

pochybnosti o nestrannosti súdu. Podľa ESĽP je potrebné „ísť ďalej než ako sa vec javí“

(looking behind appearances). Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ona sa musí aj javiť,

že je vykonaná (justice must not only be done, it must also be seen to be done) viď rozsudky ESĽP Delcourt p. Belgicku – zo 17. januára 1970, Saraiva De Carvalho p. Portugalsku

– z r. 1994.

Z uvedenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy,

ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca má určitý (nie nezaujatý)

vzťah k veci. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k prejednávanej veci,

osobám, ktorých sa úkon priamo týka, dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek

zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle

a nestranne. V prípade, ak sa vecnými a relevantnými argumentmi nepreukáže absencia

predsudkov alebo predpojatosti u konajúceho sudcu, potom nie je možné vysloviť, že sú dané

predpoklady na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu či dôvodov

na jeho vylúčenie.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených v § 31 Trestného poriadku

predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nesmie byť nikto odňatý

svojmu zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť sudcu aj súdu ustanoví zákon. Sudcu

preto možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania v pridelenej veci iba celkom výnimočne,

a to iba zo závažných zákonných dôvodov uvedených v § 31 Trestného poriadku,

ktoré sudcovi bránia rozhodovať v súlade so zákonom objektívne a nezaujato (ÚS 2/2005).

Konkrétne dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného

konania, sú uvedené v ustanoveniach § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku.

Z oznámenej zaujatosti a ani z predloženého spisu nevyplývajú dôvody na vylúčenie

člena senátu JUDr. Štefana Harabina v zmysle § 31 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku,

a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky upriamil pozornosť na skúmanie dôvodov

na jeho vylúčenie podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu pochybností o nezaujatosti

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi,

zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre jeho pomer k inému orgánu činnému

v trestnom konaní.

Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť vo veci

procesne činného orgánu trestného konania na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný

charakter, aby bola dostatočným dôvodom pre vznik pochybností o schopnosti sudcu

(alebo iného procesne činného orgánu – vyšetrovateľ, prokurátor) pristupovať k veci

a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môže spočívať napríklad v tom, že vo veci

procesne činný orgán, resp. jeho príbuzní, rodinný príslušník, osoba jemu blízka a podobne,

boli činom poškodení eventuálne procesne činný orgán trestného konania bol svedkom

skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne.

Pomerom procesne činného orgánu trestného konania k osobám uvedeným

v § 31 ods. 1 Trestného poriadku sa rozumie jeho vzťah k niektorej z osôb tam uvedených,

ktorý môže vyvolať vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah,

ktorý prípadne existuje aj mimo rámec konania. Takýto vzťah môže spočívať najmä

v príbuzenskom a rodinnom pomere procesne činného orgánu k niektorej z osôb uvedených

v § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ďalej môže ísť o úzke priateľstvo, či kamarátstvo,

resp. negatívny vzťah.

Skutočnosť, že manželka obvineného je blízkou známou procesne činného sudcu

- JUDr. Štefana Harabina konajúceho vo veci jej manžela - obvineného B. S., spolu s osobne

oznámenou zaujatosťou JUDr. Štefana Harabina dokumentujú stav, z ktorého možno vyvodiť,

že menovaný sudca nie je a nebude schopný (z hľadiska subjektívneho testu nestrannosti)

konať nestranne a nezaujato vo veci obv. B. S., pričom možno tiež dôvodne predpokladať,

že vyššie uvedené skutočnosti by vo verejnosti mohli (ak by vo veci konal sudca – kamarát

manželky obvineného) vyvolať vážne a legitímne pochybnosti o nezaujatosti procesne

činného sudcu (z hľadiska objektívneho testu nestrannosti).

Najvyšší súd dospel k záveru, že dôvod oznámenej zaujatosti JUDr. Štefanom

Harabinom je relevantný na rozhodnutie o vylúčení menovaného z vykonávania úkonov

trestného konania vo veci dovolania podaného obvineným B. S. s ohľadom na pozitívne

závery subjektívneho a objektívneho testu nestrannosti, a preto rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 15. marca 2017

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Vypracoval: JUDr. Martin Bargel

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová