N a j v y š š í s ú d
3 Ndt 5/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 27. marca 2013 v trestnej veci obžalovaného J. P. D. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a iné, o návrhu obžalovaného J. P. D. na odňatie a prikázanie veci takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného J. P. D. v súčasnosti vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 3To 132/2012, ako súdom odvolacím, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 24. septembra 2012, sp. zn. 1T 164/2011, bol obžalovaný J. P. D. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a z prečinu sprenevery v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 213 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v tomto rozhodnutí. Bol mu za to uložený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 5. decembra 2011, sp. zn. 1T 129/2011, vo výroku o treste ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaviazal uhradiť poškodenej M. P. škodu vo výške 92 €.
Proti tomuto rozhodnutiu podal obžalovaný D. odvolanie. Vec bola predložená dňa 29. novembra 2012 Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní.
Dňa 26. februára 2013 bol Krajskému súdu v Trnave doručený návrh obžalovaného D. na odňatie predmetnej trestnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 3To 132/2012, v zmysle § 23 Tr. por. Svoj návrh obžalovaný odôvodnil tým, že sa dozvedel o skutočnosti, že poškodený I. je v príbuzenskom pomere s JUDr. Ivanom Ilavským ako aj s JUDr. Pavlom Sládkom, ktorí sú údajne zamestnancami Krajského súdu v Trnave a títo vraj urobia všetko preto, aby mu bol trest, uložený prvostupňovým súdom, zvýšený. Údajne aj predsedníčka senátu JUDr. Šramelová má byť ovplyvnená a má v predmetnej veci zaujať také stanovisko, ako bude požadovať poškodený I.. Podľa názoru obžalovaného je poškodený osobou, ktorá dokáže ovplyvniť každého. Žiada preto, aby vo veci rozhodol iný krajský súd.
Krajský súd v Trnave predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o žiadosti obžalovaného D. o odňatí a prikázaní predmetnej trestnej veci, pričom súčasťou spisu je aj vyjadrenie sudcov Krajského súdu v Trnave k žiadosti obžalovaného, z ktorého vyplýva, že z prítomných sudcov sa žiaden necíti byť vo veci zaujatý a sú bez pomeru k stranám konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného návrhu preskúmal v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. obsah predloženého spisového materiálu a dôvody pre odňatie veci a jej prikázanie inému súdu, pričom zistil, že návrh obžalovaného nie je dôvodný.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Keďže obžalovaný požadoval odňatie veci Krajskému súdu v Trnave, je príslušný na rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Význam, resp. dôležitosť dôvodu na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu vyplývajúceho z článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi“. Delegácia sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali, kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok § 23 ods. 1 Tr. por.
Dôležitými dôvodmi treba predovšetkým rozumieť také dôvody, ktoré zaisťujú nestranné a zákonné prejednanie veci, náležité zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich zásad trestného konania, výchovné pôsobenie trestného konania na obžalovaného i na ostatných občanov, pričom všetky okolnosti majú zabezpečiť najmä dôveru občanov v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu. Pri úvahe, či v konkrétnej prejednávanej trestnej veci sú dané dôležité dôvody pre delegáciu, nie je možné vychádzať len z jedného určitého hľadiska či okolnosti, ale je treba zvažovať všetky do úvahy prichádzajúce okolnosti prípadu vo vzájomnej súvislosti.
Jedným z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je aj zaujatosť všetkých sudcov príslušného súdu. V predmetnej veci obžalovaný vo svojom návrhu v podstate uviedol, že má pochybnosti o objektívnom rozhodovaní krajského súdu o jeho odvolaní, z dôvodov, že počul o príbuzenskom vzťahu niektorých sudcov tohto súdu s poškodeným ako aj preto, že poškodený je, podľa názoru obžalovaného, schopný ovplyvniť kohokoľvek. Z písomného vyjadrenia jednotlivých sudcov Krajského súdu v Trnave najvyšší súd zistil, že ani jeden z nich sa necíti byť v predmetnej veci zaujatý, resp. nemá žiaden vzťah k predmetnej veci ani k stranám trestného konania.
Iba samotný subjektívny pocit obžalovaného o tom, že poškodený je schopný ovplyvniť sudcov krajského súdu, aby rozhodli podľa jeho usmernení, resp. o príbuzenskom vzťahu niektorých sudcov tohto súdu s poškodeným, sú len jeho vykonštruovanými a ničím nepodloženými domnienkami. Z písomného vyjadrenia jednotlivých sudcov Krajského súdu v Trnave najvyšší súd nezistil obžalovaným tvrdené skutočnosti, sudcovia sa necítia byť vo veci zaujatí a sú bez pomeru k stranám konania. K obave obžalovaného, že by mohol krajský súd na základe vplývania poškodeného na priebeh odvolacieho konania, trest obžalovanému uložený Okresným súdom Piešťany, sprísniť (zhoršiť) najvyšší súd poznamenáva, že k takejto skutočnosti dôjsť nemôže, nakoľko obvinený je chránený zásadou zákazu reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu), keďže nebolo podané odvolanie prokurátora, resp. poškodeného v neprospech obžalovaného.
V zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného konania.
K tomu považoval Najvyšší súd za potrebné uviesť, že z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. možno rozhodnúť len o vylúčení sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.
I keď zákon v ustanovení § 31 ods. 1 Tr. por. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, čo vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 31 ods. 1 Tr. por. predstavuje výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady uvedenej v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na túto skutočnosť možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Obžalovaný vo svojej žiadosti neuviedol žiaden konkrétny dôležitý dôvod, ktorý by odôvodnil kladné rozhodnutie o jeho žiadosti, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 27. marca 2013
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová