UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 10. januára 2018 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci proti obžalovanému V. X. a spol. pre pokus zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa §§ 20 Trestného zákona, 14 ods. 1 a 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a iné, o návrhu predsedu senátu Okresného súdu Dunajská Streda na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného V. X., vedená na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 2T/47/2016, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Písomným podaním z 28. novembra 2017, ktoré bolo doručené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 3. januára 2017, predseda senátu Okresného súdu Dunajská Streda vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/47/2016, podal návrh na odňatie trestnej veci obžalovaného V. X. a spol. Okresnému súdu Dunajská Streda a jej prikázanie Okresnému súdu Bratislava I. Návrh odôvodnil tým, že v danej veci podal okresný prokurátor Dunajská Streda pod č. 2Pv 685/14/2201 (?) dňa 08. apríla 2016 obžalobu na V. X. a Z. W. pre pokus zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa §§ 20 Trestného zákona, 14 ods. 1, 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokusom prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa §§ 14 ods. 1, 352 ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom, falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. Predseda senátu dôvodil tým, že Generálna prokuratúra SR podala 16. júna 2010 obžalobu na V. X. a spol. na Okresný súd Bratislava I pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa §§ 20, 221 ods. 1, 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i) Tr.zák. a iné. Vo veci nebol ešte vynesený rozsudok. Navyše, obžalovaný V. X. má trvalý pobyt v Z. a prechodný pobyt v O., navrhovaní svedkovia bývajú v blízkosti Z. a teda odňatie veci by bolo výhodné z hľadiska hospodárnosti aj rýchlosti konania. Toto sú všetko okolnosti, ktoré sú tými dôležitými dôvodmi, ktoré svedčia o miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava I. Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Dunajská Streda a Okresnému súdu Bratislava I, po preskúmaní návrhu, v rozsahu týmto návrhom vymedzenom, zistil, že návrh sudcu nie je dôvodný.Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t. j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť splnené tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú zrovnateľné s ústavnou zásadou príslušnosti súdu v zmysle jej článku 48 ods. 1. I keď zákonodarca tieto dôležité dôvody taxatívne nevymedzuje, je treba za ne považovať také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným, v konkrétnom prípade s delegovaním veci Okresnému súdu Bratislava I. Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. októbra 1992, výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého -„nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon“. Obsahom tejto ústavnej zásady je vo všeobecnejšej rovine aj pravidlo, že vec musí prejednať ten samosudca /senát/ vecne a miestne príslušného súdu, ktorému vec napadla v súlade s vopred stanovenými pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce daného súdu. Z takto stanovených pravidiel však môžu existovať výnimky, ale len v odôvodnených a zákonom predpokladaných prípadoch. Je však treba konštatovať, že ide vždy o výnimku z pravidla, ktorú nemožno bezdôvodne nadužívať.V danom prípade skutočnosť, že obžalovaný V. X., ako i navrhovaní svedkovia bývajú v Z. alebo v blízkom okolí, a teda by mali mať bližšie na Okresný súd Bratislava I, nie je dôvodom na odňatie veci Okresnému súdu Dunajská Streda a jej prikázanie Okresnému súdu Bratislava I.V posudzovanom prípade najvyšší súd zistil, že miestnu príslušnosť založil prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, keď 8. apríla 2016 podal obžalobu na Okresný súd Dunajská Streda. Neunikla pozornosti najvyššiemu súdu skutočnosť, že cesta vlakom (RegioJet, a.s.) trvá z Z. do X. 1 hodinu a 2 minúty vo vzdialenosti 46 km, pričom tento vlak jazdí viac ako každú hodinu s cenou 2,55 Eur. Cestná vzdialenosť je 47 km a jazda autom trvá približne 42 minút. Nemožno teda v žiadnom prípade uvažovať nad výhodnosťou z hľadiska hospodárnosti konania, keďže nejde o extrémne veľkú vzdialenosť, akou je napr. trasa X.-B., N., alebo i bližšie lokalizované okresné súdy v strede Slovenskej republiky. Len ako dodatok, najvyšší súd udáva, že spoluobžalovaný Z. W. má trvalé bydlisko na adrese O., O. č. XXX, ktorá obec sa nachádza v tesnej blízkosti okresu X. (23 km).Iná otázka sa však natíska z pohľadu rýchlosti konania, ktorou operuje predseda senátu Okresného súdu Dunajská Streda. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu zistil, že predseda senátu sústredil svoju pozornosť na to, kde prebiehajú ďalšie súdne procesy, resp. kam boli podané obžaloby na V. X., namiesto toho, aby začal sám vo veci konať a ukončil vec meritórnym rozhodnutím. Bolo by ľahostajné a aj nezákonné, aby najvyšší súd odňal vec Okresnému súdu Dunajská Streda z roku 2016 - takmer v dvojročnom prieťahu po podaní obžaloby a túto prikázal na prejedanie Okresnému súdu Bratislava I, kde obžaloba napadla ešte 16. júna 2010. O rýchlosti konania preto nemožno ani uvažovať. Keďže predseda senátu súdu prvého stupňa neuvádza žiaden taký dôležitý dôvod na delegáciu veci, ktorým by bolo možné jeho návrhu vyhovieť, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 23 ods. 1 Tr. por. rozhodol, že vec obžalovaného V. X. a spol., vedenú na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 2T/47/2016, sa tomuto súdu neodníma, keďže nie sú k takémuto postupu zákonné dôvody.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.