3Ndt/27/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. novembra 2017 v Bratislave, v trestnej veci proti odsúdenému V. A., pre prečin krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a iné, o návrhu odsúdeného na odňatie a prikázanie veci takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec odsúdeného V. A., vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 5 Tos 27-28/2017, sa tomuto súdu neodníma.

O d ô v o d n e n i e

Na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 41T/53/2009 je vedené trestné konanie proti odsúdenému V. A. pre prečin krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona. Vec bola predložená Krajskému súdu v Prešove pod sp. zn. 5 Tos 27/2017 na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 30. júna 2017, sp. zn. 41T/53/2009, ktorým okresný súd samosudcom JUDr. Mariánom Vorobelom podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku zamietol námietku zaujatosti, ktorú podal

26. júna 2017 odsúdený proti samosudcovi JUDr. Mariánovi Vorobelovi. Krajskému súdu bola trestná vec predložená aj na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 30.

júna 2017, sp. zn. 41T/53/2009, ktorým okresný súd samosudcom JUDr. Mariánom Vorobelom podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu bola určená trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 41T/53/2009 z

20. októbra 2009 a uložený trest odňatia slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 28 (dvadsiatich ôsmich) mesiacov vykoná, ktorá je na krajskom súde vedená pod sp. zn. 5 Tos 28/2017.Odsúdený V. A. doručil súdu podanie z 25. júna 2017, z obsahu ktorého vyplýva námietka zaujatosti proti vo veci konajúcemu sudcovi Okresného súdu Prešov JUDr. Mariánovi Vorobelovi, všetkým sudcom Okresného súdu Prešov, ako aj Krajského súdu v Prešove, v podstate s odôvodnením, že 14. júna 2017 odsúdený obdržal list od jemu neznámej V. Y., na základe ktorého dospel k záveru, že niekto sa dohodol so samosudcom na premene podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný trest, pričom takýto postup je v rozpore s Trestným poriadkom. V nadväznosti na to vo veci konajúci samosudca JUDr. Marián Vorobel rozhodol uznesením z 30. júna 2017, sp. zn. 41T/53/2009, že nie je z vykonávania úkonov trestného konania v danej veci vylúčený (podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku). Toto rozhodnutie napadol odsúdený sťažnosťou, o ktorej v súčasnosti rozhoduje Krajský súd v Prešove pod sp. zn. 5 Tos 27/2017.Súdu bolo doručené podanie odsúdeného z 24. júla 2017, z obsahu ktorého vyplýva námietka zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Prešove. Odsúdený ju odôvodnil tým, že sudca Okresného súdu Prešov JUDr. Marián Vorobel pozná mnohých sudcov Krajského súdu v Prešove a je s nimi v blízkom priateľskom vzťahu. Od iných odsúdených odsúdený počul, že jeho osoba je témou rozhovorov sudcov na okresnom a krajskom súde.Okresný súd Prešov uznesením z 30. júna 2017, sp. zn. 41T/53/2009, rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, o ktorej v súčasnosti rozhoduje Krajský súd v Prešove pod sp. zn. 5 Tos 28/2017.Vzhľadom na to, že odsúdený V. A. vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom krajského súdu a požiadal o odňatie veci tomuto súdu a jej prikázanie na rozhodnutie inému súdu, predsedníčka senátu Krajského súdu v Prešove predložila dňa 10. októbra 2017 predmetnú trestnú vec spolu s vyjadreniami všetkých sudcov krajského súdu na rozhodnutie o tomto návrhu odsúdeného Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade takéhoto návrhu preskúmal predložený spisový materiál a zistil, že návrh na odňatie a prikázanie veci odsúdeného V. A. nie je dôvodný. Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa. O odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia dôležitými dôvodmi sú predovšetkým také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkovo lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa ako súdom miestne príslušným. Sú to teda predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, zásadu ústnosti a bezprostrednosti, výchovné pôsobenie trestného konania na obžalovaného i na ostatných občanov, dôveru občanov v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu, čo najrýchlejšie prerokovanie a rozhodnutie veci.Pri úvahách, či v konkrétnom prípade sú dané dôležité dôvody odňatia a prikázania veci, treba hodnotiť všetky do úvahy prichádzajúce argumenty pre takýto postup a v ich vzájomnej súvislosti. Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého -„nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon“. Obsahom tejto ústavnej zásady je vo všeobecnejšej rovine aj pravidlo, že vec musí prejednať ten samosudca (senát) vecne a miestne príslušného súdu, ktorému vec napadla v súlade s vopred stanovených pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce daného súdu. Z takto stanovených pravidiel však môžu existovať výnimky, ale len v odôvodnených a zákonom predpokladaných prípadoch. Je však treba konštatovať, že ide vždy o výnimku z pravidla, ktorú nemožno bezdôvodne nadužívať.Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t. j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú zrovnateľné s ústavnou zásadou príslušnosti súdu v zmysle jej článku 48 ods. 1.V danom prípade takéto dôvody odsúdený V. A. vo svojom návrhu na odňatie a prikázanie veci neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu. Trestnú vec navrhuje odsúdený

odňať krajskému súdu z dôvodu údajného blízkeho priateľského vzťahu medzi vo veci konajúcim samosudcom okresného súdu a sudcami krajského súdu. Svoje tvrdenie o zaujatosti sudcov krajského

súdu odsúdený podložil svojím subjektívnym pocitom a tvrdeniami „iných odsúdených“. Odsúdený neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli v danom prípade spochybňovať objektivitu a nestrannosť sudcov krajského súdu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že jeho argumentácia nie je založená na objektívnych okolnostiach.Navyše súčasťou spisového materiálu sú aj vyjadrenia všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove, ktorí sa zhodne vyjadrili, že v predmetnej veci sa necítia byť zaujatí. Z relevantného spisového materiálu nevyplývajú ani žiadne ďalšie okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku na odňatie veci Krajskému súdu v Prešove a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa, a preto rozhodol tak, že trestnú vec odsúdeného V. A. vedenú na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 5 Tos 27-28/2017 tomuto súdu neodníma.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.