3 Ndt/26/2016
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom
zasadnutí konanom 21. decembra 2016 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného V. S.
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, o návrhu
odsúdeného na odňatie a prikázanie veci, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec odsúdeného V. S. vedená
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1Tos/191/2016, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením samosudcu z 30. augusta 2016, sp. zn. 0T/294/2013 rozhodol tak, že podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona sa odsúdený V. S.
v skúšobnej dobe uloženej mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II
z 29. júna 2013, sp. zn. 0T/294/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 29. júna 2013
neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere troch rokov vykoná.
Súčasne podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil odsúdeného pre výkon
trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II odsúdený podal sťažnosť do zápisnice
o verejnom zasadnutí konanom 30. augusta 2016, ktorú sťažnosť bližšie písomne odôvodnil
podaním zo 14. septembra 2016.
Vec bola predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o sťažnosti
22. septembra 2016 a je vedená pod sp. zn. 1Tos/191/2016.
Z podania odsúdeného V. S. doručeného Krajskému súdu v Bratislave 12. júla 2016 vyplýva, že odsúdený žiada, aby vec bola Krajskému súdu v Bratislave odňatá
a prikázaná inému krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Podanie odsúdený
4. októbra 2016 doplnil. V doplnenom podaní odsúdený uviedol, že na odňatí veci trvá.
V tejto súvislosti uviedol, že JUDr. Vladimír Buchvald, ktorý vec rozhodoval na súde prvého
stupňa má podľa jeho názoru známych priateľov na Krajskom súde v Bratislave,
tým je vo veci zaujatý, z čoho vyplýva obava, že by krajský súd mohol rozhodnúť
nespravodlivo.
Dňa 6. decembra 2016 bol predložený príslušný spisový materiál, aj spolu
s písomnými vyjadreniami sudcov dotknutého krajského súdu, na rozhodnutie Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky.
Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským súdom Slovenskej
republiky preskúmal podaný návrh v zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku (námietka
zaujatosti vznesená proti všetkým sudcom toho ktorého súdu sa považuje za návrh
na delegáciu) ako aj predložený spisový materiál a dospel k takému záveru, že v danom
prípade nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Bratislave
a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
V predloženom spise sú písomné vyjadrenia jednotlivých sudcov Krajského súdu
v Bratislave (č. l. 135 - 146), z ktorých obsahu vyplýva, že títo sa necítia byť v predmetnej
veci zaujatí, odsúdeného nepoznajú a nemajú k nemu a ani k veci žiaden vzťah.
Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému
súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní
rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Na odňatie a prikázanie veci musí existovať dôležitý dôvod, čím sa zdôrazňuje
výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne uvedené, ale treba
nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkove lepšie uplatniť
základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu
a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi sú predovšetkým okolnosti,
ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci. Jedným z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Trestného
poriadku môže byť tiež zaujatosť všetkých sudcov príslušného súdu.
Pokiaľ ide o posudzovaný návrh, tak tu odsúdený V. S. neuviedol
podľa názoru najvyššieho súdu žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania danej
veci a bez relevantných dôvodov namietal aj sudcov, ktorí sa na rozhodovaní v jeho trestnej
veci v skutočnosti nepodieľajú.
S poukazom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre odňatie
veci Krajskému súdu v Bratislave, pretože v danom prípade nie sú splnené podmienky
na tzv. delegovanie veci inému krajskému súdu v zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku,
nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením,
v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prerokovanie uvedenej
trestnej veci.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 21. decembra 2016
JUDr. Alena Š i š k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová