3 Ndt 23/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci odsúdenej M. O. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. januára 2010 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Lipovského, sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského v spore o príslušnosť medzi Okresným súdom v Senici a Okresným súdom Bratislava II podľa § 22 ods. 1 Tr. por. rozhodol

t a k t o :

Príslušným súdom na vykonanie trestného konania v trestnej veci odsúdenej M. O. je Okresný súd Senica.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Senica uznesením zo dňa 14. septembra 2007, č.k. 1T 62/97-86, podľa § 241 ods. 1 písm. a/ Tr. por. per analogiam a § 448 ods. 2 Tr. por. postúpil trestnú vec odsúdenej M. O. na preskúmanie, či dôvody ochrannej ambulantnej protitoxikomanickej liečby u odsúdenej trvajú, na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava II. Odôvodnil to tým, že odsúdená M. O. nastúpila a vykonávala ochranné liečenie v Centre pre liečbu drogových závislostí – Inštitúty drogových závislostí, Hraničná 2, Bratislava, teda v obvode Okresného súdu Bratislava II.

Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 6. novembra 2009, sp. zn. 1 Nt 24/09, podľa § 241 ods. 1 písm. a/ Tr. por. per analogiam a § 448 ods. 2 Tr. por. rozhodol, že nie je príslušný na prejednanie a rozhodnutie vo veci ochranného liečenia u odsúdenej M. O.. Poukazoval pritom na znenie § 448 ods. 2 Tr. por., z ktorého vyplýva, že vecne je možné preskúmavať iba dôvody ochranného liečenia, ktoré sa vykonáva ústavnou formou. Keďže odsúdenej M. O. bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, neexistuje zákonný podklad príslušnosti na rozhodovanie Okresným súdom Bratislava II. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený obom súdom (§ 22 ods. 1 Tr. por.) prejednal predmetný spor o príslušnosť a dospel k záveru, že príslušným súdom na rozhodnutie v trestnej veci je odsúdenej M. O. je Okresný súd Senica.

Z obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu Senica, sp. zn. 1T 62/097, Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že rozsudkom tohto súdu zo dňa 10. februára 1998 bolo M. O., okrem iného uložené aj ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie.

Podľa § 448 ods. 2 Tr. por. predseda senátu súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti vykonáva, najmenej raz ročne preskúma, či dôvody ochranného liečenia trvajú. Ak dôvody ochranného liečenia pominuli, postupuje podľa ods. 1, inak rozhodne, že vo výkone ochranného liečenia sa bude pokračovať.

Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že príslušnosť súdu na rozhodovanie o prepustení z ochranného liečenia, resp. o jeho skončení sa viaže na podmienku uloženia ústavného liečenia. V prejednávanom prípade odsúdenej M. O. bolo uložené ambulantné ochranné protitoxikomanické liečenie. Za takéhoto stavu potom s poukazom na znenie § 406 ods. 2 Tr. por. príslušným na rozhodovanie súvisiace s výkonom uloženého ochranného opatrenia prináleží Okresnému súdu Senica.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 27. januára 2010

JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová