3Ndt/2/2017
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí 15. februára 2017 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného O. S. a spol., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/, § 20 Trestného zákona, vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3To/21/2016, o návrhu obžalovaného O. S. na odňatie veci Krajskému súdu v Prešove, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec obžalovaného O. S. a spol., vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3To/21/2016, sa tomuto súdu neodníma.
O d ô v o d n e n i e
Na Krajskom súde v Prešove sa vedie pod sp. zn. 3To/21/2016, trestné konanie proti obžalovanému O. S. a spol., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/, § 20 Trestného zákona pre skutok podrobne rozvedený vo výrokovej časti obžaloby (č. l. 609-618).
Krajský súd má v tomto štádiu konania rozhodnúť o odvolaniach obžalovaných (č. l. 725-737) podaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T/32/2015, z 12. apríla 2016 (č. l. 718-724). V deň konania verejného zasadnutia – 26. januára 2017, obžalovaný O. S. vzniesol „námietku zaujatosti“ voči všetkým sudcom Krajského súdu v Prešove, v ktorej uviedol: „Ja vznášam námietku zaujatosti podľa § 31 Tr. por., a to vo vzťahu k predsedníčke senátu JUDr. Monike Halkociovej, ako aj členom senátu, ako aj voči všetkým sudcom Krajského súdu v Prešove. Túto námietku zaujatosti odôvodňujem tým, že mi bol ustanovený predsedníčkou senátu náhradný obhajca JUDr. D. B., ktorý má blízky priateľský vzťah s touto sudkyňou, čo som vyrozumel zo vzájomného rozhovoru s obhajcom, ktorý ma navštívil vo výkone väzby, môj prípad ho nezaujímal, keď som sa pýtal na možnosti aké mám, on chcel len podpis. Z judikatúry č. 58/2002 z Ústavy SR z čl. 141, ako aj zo zákona o súdoch a sudcoch z § 2 zák. č. 385/2000 Z. z. vyplýva, že súdne konanie má byť objektívne, nestranné a takým sa má aj javiť navonok. Z dôvodov, ktoré som uviedol, podľa mňa sa predsedníčka senátu nespráva nestranne a nezaujato.“
Najvyšší súd preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na odňatie predmetnej veci z jurisdikcie Krajského súdu v Prešove a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon“. Účelom práva priznaného podľa citovaného ústavného článku je zabezpečiť občanovi, aby o jeho veci konal sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc vo veci konať a aby konal a rozhodoval sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný. Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 1 poskytuje každému, a teda aj obvinenému „právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi“.
Na rozhodnutie o odňatí veci vecne a miestne príslušnému súdu a jej prikázanie na ďalšie konanie inému súdu toho istého druhu a stupňa podľa § 23 Tr. por. musia vždy existovať dôležité dôvody, ktoré svojím významom a závažnosťou odôvodňujú výnimku z ústavnej maximy - „práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi“.
Medzi dôležité dôvody okrem iného nepochybne patrí aj požiadavka zabezpečenia spravodlivého procesu vykonaného nestranným sudcom, či sudcami (senátom). Záruku, že vo veci bude konať nestranný sudca poskytuje obvinenému článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ Z tohto článku okrem práva na určitú kvalitu spravodlivého procesu vyplýva aj „právo na nestranného sudcu“.
Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov, či názorov, ktoré nie sú založené na spoľahlivom poznaní ale na púhom predpoklade) alebo predpojatosti (subjektivizme, neobjektivite, straníckosti). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku (Piersach v. Belgicko – rozsudok ESĽP z 1. októbra 1982). Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán. Objektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, oná sa musí aj javiť, že je vykonaná (Delcourt v. Belgicko – rozsudok ESĽP zo 17. januára 1970, Saraiva de Carvalho v. Portugalsku – rozsudok z roku 1994...).
V prípade ak sa vecnými a relevantnými argumentmi nepreukáže absencia predsudkov alebo predpojatosti procesne činných sudcov, v tomto prípade namietaných všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove, potom nie je možné vysloviť, že sú u nich dané predpoklady na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu či dôvodov na ich vylúčenie.
Z predloženého spisu vyplýva, že procesne činný senát Krajského súdu v Prešove (ktorý mal rozhodnúť o odvolaní obžalovaného) uznesením z 26. januára 2017 (č. l. 835-836) rozhodol podľa § 32 ods. 3 Tr. por. o nevylúčení členov senátu z prejednávania a rozhodovania v trestnej veci proti obžalovaným O. S. a spol..
Konkrétne dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania sú uvedené v ustanoveniach § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.
Z predloženého spisu nevyplývajú dôvody na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Prešove v zmysle § 31 ods. 2, ods. 3 Tr. por., a preto najvyšší súd upriamil pozornosť na skúmanie dôvodov na vylúčenie sudcov podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z dôvodu pochybnosti o nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.
Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu činného v trestnom konaní na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný charakter, aby bola dostatočným dôvodom pre vznik pochybností o schopnosti sudcu pristupovať k veci a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môže napríklad spočívať v tom, že orgány činné v trestnom konaní, resp. jeho príbuzní, rodinný príslušník, osoba jemu blízka a podobne, boli činom poškodení eventuálne orgán trestného konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne.
Pomer orgánu trestného konania k osobám uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj mimo rámec konania. Takýto vzťah môže spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom pomere úradnej osoby k niektorej z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por., ďalej môže ísť o úzke priateľstvo, či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah.
Najvyšší súd nezistil dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove (vylúčenie všetkých sudcov daného súdu je základnou podmienkou na konštatovanie možného zaujatého konania a rozhodovania príslušného súdu) podľa § 31 Tr. por. z dôvodu pochybnosti o nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní, a teda nezistil ani danosť podmienok na odňatie predmetnej veci z jeho jurisdikcie.
Obžalovaný O. S. v návrhu na odňatie veci a námietke zaujatosti nevysvetlil, z akých dôvodov namieta všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove a preto najvyšší súd môže len predpokladať, že má obavu z ich prípadného zaujatého postupu voči nemu. Návrhu obžalovaného na odňatie veci a námietka zaujatosti nemá osobný charakter zodpovedajúci podmienkam podľa § 31 Tr. por., pričom ani z vyjadrení sudcov dotknutého súdu (č. l. 840 – 844) nevyplýva ich zaujatosť. Takýto stav vylučuje možnosť úvah o odňatí veci Krajskému súdu v Prešove pre to, že by jeho sudcovia boli vylúčení z vykonávania úkonov v trestnej veci obžalovaného O. S..
Najvyšší súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu konštatuje, že neexistujú žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu zo zaujatého konania a rozhodovania sudcov Krajského súdu v Prešove vo veci obžalovaných O. S. a spol. a nezistil žiadne skutočnosti čo i len naznačujúce absenciu nestrannosti a predpojatosti sudcov Krajského súdu v Prešove, pričom len predpokladaný subjektívny názor obžalovaného o možnom narušení objektivity rozhodovania súdu bez priliehavých relevantných argumentov, nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcov z konania, tak ako to predpokladá ustanovenie § 31 ods. 1 Tr. por. a teda ani dôležitým dôvodom na odňatie veci.
Najvyšší súd sumarizuje:
Najvyšší súd nemôže rozhodovať o vylúčení jednotlivých sudcov súdu nižšieho stupňa, pretože takáto právomoc patrí do pôsobnosti toho ktorého súdu nižšieho stupňa vyplývajúcej z ust. § 32 ods. 1, ods. 3 Tr. por. a § 32 ods. 5 písm. d/ Tr. por. V rámci konania o odňatí veci podľa § 23 Tr. por. rozhodne najvyšší súd o odňatí veci príslušnému súdu aj vtedy ak zistí, že všetci sudcovia súdu nižšieho stupňa sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v konkrétnej veci. V takom prípade výroku o odňatí veci príslušnému súdu a jej prikázaní súdu toho istého druhu a stupňa musí predchádzať výrok o vylúčení všetkých sudcov konkrétneho súdu. Ide o jediný prípad, kedy najvyšší súd rozhoduje o vylúčení sudcov súdu nižšieho stupňa z vykonávania úkonov trestného konania v konkrétnej veci.
Preto o vylúčení či nevylúčení členov procesne činného senátu z vykonávania úkonov v trestnej veci obžalovaného O. S. a spol. s konečnou platnosťou rozhodne iný senát Krajského súdu v Prešove (§ 32 ods. 5 písm. d/ Trestného poriadku) v konaní o sťažnosti proti uzneseniu senátu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3To/21/2016, z 26. januára 2017 (č. l. 835 - 836). V tejto súvislosti dáva najvyšší súd do pozornosti judikát R 22/2011, pričom z povahy veci vyplýva, že toto rozhodnutie najvyššieho súdu o neodňatí veci sa vzťahuje na celé konanie prebiehajúce na Krajskom súde v Prešove proti obžalovanému O. S. a spol. ako i na ďalšie rozhodnutia sudcov Krajského súdu v Prešove v predmetnej veci.
So zreteľom na neexistenciu dôležitého dôvodu na odňatie veci v podobe vylúčenia všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove a nezistenie iných dôležitých dôvodov na odňatie veci nebolo možné vyhovieť návrhu obžalovaného, pretože ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným súdom.
Preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 15. februára 2017
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Vypracoval : JUDr. Martin Bargel
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová