N a j v y š š í s ú d

3 Ndt 2/2016

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej,

na neverejnom zasadnutí konanom 20. januára 2016, v trestnej veci obžalovaného R.   Š.,

vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1To 90/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. sa trestná vec obžalovaného R. Š., nar. X., vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1To 90/2015, tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 4T 54/2015-277, z 1. októbra 2015

bol obžalovaný R. Š. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1,

ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 34 mesiacov

so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia.

Obžalovaný R. Š. proti rozsudku podal odvolanie a v súčasnosti je jeho trestná vec

vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1To 90/2015.

Písomným podaním z 21. decembra 2015, ktoré došlo na Okresný súd Nitra

29. decembra 2015 a následne na Krajský súd v Nitre 4. januára 2016, obžalovaný R. Š. podal

podnet na vylúčenie sudcu Krajského súdu v Nitre JUDr. Stanislava Libanta a zároveň

aj na všetkých sudcov Krajského a Okresného súdu Nitra. Ako dôvod uviedol, že všetci

sudcovia sú v blízkom spojení, jednoznačne sa prikláňajú na stranu prokuratúry s cieľom

kriminalizovať jeho osobu. Sudcovia Krajského súdu v Nitre vždy potvrdzujú rozhodnutia

Okresného súdu Nitra bez toho, aby vec náležite preskúmali. Vzhľadom na tieto skutočnosti je nevyhnutné, aby v jeho trestnej veci nekonal Krajský súd v Nitre. V závere obžalovaný

uviedol, že žiada a podáva návrh na odňatie veci Krajskému súdu v Nitre a navrhuje

ju prikázať do iného kraja, napríklad do Trnavy.

Z vyjadrení sudcov Krajského súdu v Nitre (č.l. 369-386 spisu) vyplýva,

že k obžalovanému R. Š. ani k veci nemajú žiadny vzťah a žiaden zo sudcov sa necíti zaujatý.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Dôležité dôvody na tzv. delegáciu nie sú zákonne ustanovené. Existencia

tzv. dôležitého dôvodu pri rozhodovaní o prikázaní a odňatí veci zdôrazňuje výnimočnosť

takéhoto postupu. Dôležitými dôvodmi treba rozumieť také dôvody, ktoré v konkrétnej veci

zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania. Pri posudzovaní,

či v konkrétnej trestnej veci existujú dôležité dôvody na delegáciu, treba vyhodnotiť všetky

hľadiská a okolnosti prípadu v ich vzájomnej súvislosti. V súdnej praxi sa za dôležité dôvody

považuje napríklad hľadisko hospodárnosti, uskutočnenie spoločného konania, vylúčenie

všetkých sudcov daného súdu z rozhodovania a podobne.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého

možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci, alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom,

alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Pomer k prejednávanej veci môže spočívať v tom, že samotná úradná osoba vystupuje

ako poškodený trestným činom, alebo je svedkom spáchaného činu.

Pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,

splnomocnencom alebo inému orgánu činnému v trestnom konaní spočíva v tom, že úradná

osoba je blízkou osobou alebo v blízkom priateľskom či nepriateľskom vzťahu k uvedeným

osobám.

Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného konania. V konaní

pred súdom je v zmysle § 10 ods. 11 Tr. por. stranou ten, proti ktorému sa vedie trestné

konanie, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor.

Dôvody na vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania sú v § 31 ods. 1

Tr. por. taxatívne vymenované, preto ich nemožno rozširovať. Účelom tohto ustanovenia

o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní, teda i sudcu a prísediaceho, je upevniť dôveru

strán konania i verejnosti k nestrannosti postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len Dohovor) každý má právo na spravodlivé súdne konanie. Neoddeliteľnou súčasťou tohto

práva je aj právo na nestranný súd, ktorý však nie je Dohovorom definovaný. Obsah tohto

práva vyplýva predovšetkým z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Nestrannosť

je neodmysliteľným atribútom pojmu súd. Nestrannosť sa obyčajne definuje

ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). Možno rozlišovať subjektívny prístup, ktorý

sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno, a objektívny prístup, pri ktorom

sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti

v tomto smere. Aplikujúc tento prístup, potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu

(konkrétnu, t.j. hodnotí sa subjektívny pocit samotného sudcu, či sa cíti alebo necíti

byť zaujatý) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú, t.j. hodnotí sa,

či by sudca zaujatý mohol byť).

Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak,

pričom spravidla sa posudzuje podľa správania sudcu.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu,

ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne,

ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam

so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje

tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí

sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán a predovšetkým obvineného.

Jedným z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je aj zaujatosť všetkých

sudcov príslušného súdu.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina

základných práv a slobôd, a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s súčinnosťou

od 1. októbra 1992, výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Vyplýva to z čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a z čl. 48 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky, podľa ktorého - „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.“

Je teda zrejmé, že sudcov možno vylúčiť z vykonávania úkonov trestného konania len

celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré im zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona

č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej

funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,

keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.

Vo svetle všetkých uvedených skutočností možno nepochybne prijať záver,

že neexistuje ani náznak zaujatosti sudcov Krajského súdu v Nitre proti obžalovanému R. Š.,

a preto neexistujú zákonné dôvody na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Nitre

z vykonávania úkonov v trestnej veci obžalovaného R. Š. a následne na odňatie jeho trestnej

veci tomuto súdu a prikázanie na rozhodnutie inému súdu.

Najvyšší súd nezistil dôvody stanovené § 23 ods. 1 Tr. por. k odňatiu trestnej veci

obžalovaného R. Š. Krajskému súdu v Nitre, a preto rozhodol, že trestná vec obžalovaného

R. Š., vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1To 90/2015, sa tomuto súdu neodníma.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. januára 2016

  JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová